Réžia:
Bernardo BertolucciKamera:
Vittorio StoraroHudba:
Gato BarbieriHrajú:
Marlon Brando, Maria Schneider, Maria Michi, Marie-Hélène Breillat, Catherine Breillat, Jean-Pierre Léaud, Catherine Allégret, Massimo Girotti (viac)VOD (2)
Obsahy(1)
Paul je Američan v strednom veku, ktorého žena spáchala samovraždu. Jeanne je mladučká Francúzska, ktorá sa čoskoro vydá za začínajúceho filmového režiséra. Obaja hľadajú nové bývanie a tak sa ocitnú naraz v opustenom byte. Ich náhodné stretnutie vyústi do anonymného sexu s osudovými následkami. Bez toho, aby si prezradili mená, začnú sa pravidelne stretávať medzi prázdnymi stenami, aby spoločne siahli až na trpké dno vášne. Jeden z najkontroverznejších filmov v dejinách kinematografie sa preslávil najmä vďaka nepokrytému zobrazeniu sexuality a explicitným erotickým scénam. Za povrchnou fasádou týchto škandálov a právnych sankcií sa však skrýva vari jedna z najnaliehavejších existenciálnych výpovedí o zúfalej potrebe ľudského dotyku. Zobrazuje dvoch hrdinov, ktorí sú si navzájom cudzincami, no autentický - aj keď krutý - kontakt s druhou bytosťou navždy zmení ich životy. Paul po manželkinej samovražde trpí zložitými pocitmi zrady i viny. Jeho srdce i myseľ sú paralyzované žiaľom, ktorý ho stravuje a nedokáže od neho nájsť úľavu. Animálny sex je pre neho jedinou možnosťou, ako prebudiť svoje zmysly k citovému vnímaniu. Jeanne zasa nenachádza vo vzťahu s mladíkom citovú plnosť a preto je fascinovaná tajomným Paulom a bez námietok napĺňa jeho brutálne erotické predstavy. Ich sebadeštruktívny vzťah je rubom lásky a nehy, napriek tomu je možno tým najpravdivejším citom v ich životoch. Hlavnú úlohu muža, hľadajúceho útechu v smútku prostredníctvom krutosti k sebe i k iným, stvárnil s hereckou bravúrou Marlon Brando, jeho hereckou partnerkou bola mladá Marie Schneiderová, ktorej kariéru navždy poznačila rola erotickej otrokyne dominantného muža. Režisérovi Bernardovi Bertoluccimu film priniesol nielen pohoršenie publika a povesť večného provokatéra, ale aj nadšenie liberálnej kritiky, ktorá ho oslavovala za oslobodenie filmového umenia z úzkoprsých noriem meštiackej morálky. (RTVS)
(viac)Recenzie (243)
Slavná kritička, jíž si velmi vážím, věnovala chvále "Posledního tanga" celých sedm stránek. Já kdysi viděl jen dobovou atrakci na tři hvězdičky, a po letech dokonce tu třetí ubírám. Ve výtvarně a hudebně okázalém návodu jak řešit (a nevyřešit) krizi amerikánského supermejla (kritička měla nejspíš správný dojem, že film je ze všeho nejvíc o Brandovi, a on sám se prý později vyjádřil, že ho režisér zneužil) postupujeme od stehen jedné zdravě sebestředné sotva zletilé k jejím ňadrům a klínu a končíme - jak jinak - v hrdinově zadku. K tomu náladový saxofon, metro, Camus na zdi, novovlnný Léaud, koupelna zacákaná krví a spousta zbytečných slov. Další kritik pochválil "paletu děložních barev"; taky se mi líbily, i když mám za to, že v děloze bývá většinou tma. ()
Velmi intenzivní zážitek! ()
[4] Tak toto mě těžce minulo. Čekal jsem kontroverzní, příjemně erotickou romanťárnu v hlavním městě Lásky. Dostal jsem nudnou oplzlou chcíplotinu v bytě, který mohl být klíďo u nás na dědině. Což o to Marlon hraje oplzlýho uchyláka věrohodně a je opravdu odpudivej. Překvapilo mě, že umí kváknout francouzsky. Takže zasloužená nominace na Oskárka, ale bohužel je to jediné, co si budu pamatovat z tohoto filmu. Vlastně ještě slavnou scénu s máslem, ale to už je doopravdy vše. 20% ()