Miroslav Válek
Válek
Réžia:
Patrik LančaričKamera:
Peter KelíšekHudba:
Vladislav ŠarišskýHrajú:
Miroslav Válek (a.z.), Miroslava Vallová, Katarína Válková, Andrej Válek, Barbora Vallová, Matúš Vallo, Stanislav Vallo, Miroslav Cipár, Peter Colotka (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Básnik a politik Miroslav Válek (1927 – 1991) bol výraznou osobnosťou, ktorá v uplynulom storočí natoľko poznamenala slovenskú kultúru, že nevyrovnať sa s ňou by znamenalo ponechať bez reflexie jej nezanedbateľnú časť. Dodnes je považovaný za jednu z najrozporuplnejších postáv slovenského kultúrneho a spoločenského prostredia, spojenú s mnohými legendami a kontroverziami. Tvorcovia filmu sa snažia pátrať po koreňoch týchto kontroverzií. Významnú, priam determinujúcu úlohu v jeho životnom príbehu zohrala doba, ktorá poznamenala vývoj celej našej krajiny a osudy všetkých jej obyvateľov. Film je zodpovedným a objektívnym príspevkom k reflexii Válkovej osobnosti. Základným východiskom filmu je Válkov vnútorný rozpor. Rozpor medzi Válkom básnikom a Válkom politikom. Rozpor medzi intímnym a verejným a naopak. (ASFK)
(viac)Videá (1)
Recenzie (16)
Válek je veľmi zaujímavá osobnosť, osobnosť, ktorú nedostihnete. Svojimi básňami sa zaradil k svetovej elite, veď ktorý náš básnik bol do toľkých jazykov preložený? Narácia jeho veršíkov je dráždivá, impozantná, viete, že ten človek nepláva po povrchu, ale skúša obsiahnuť neobsiahnuteľné, božské. Napriek všetkému bol členom KSČ a na dlhé roky ministrom. Dokument ho ospravedlňuje ako ostrov v štáte, v ktorom sa mladí, začínajúci tvorcovia mali o koho oprieť, vedel vybaviť, pomôcť. Zároveň pri rozprávaní o jeho rodine nie je vykreslený ako žiadny hrdina, skôr ako spodina. Vyvážené to úplne nie je, i preto dokument nedemýtizuje kontroverznosť Válka. Čo sa týka spracovania, je to konvenčná záležitosť, v prvej polovici s veľmi zlým strihom. Vidieť viackrát pri rozprávaní jednej postavy ako sú jej úryvky poskladané v jeden záber je v dnešnej dobe neprípustné, tam mal byť jasne strih. Veľa zažehnáva príjemná klavírna "brnkačka" pomedzi scény. A Pastirčákove vstupy. Vidno, že má Válka dobre prečítaného. ()
Kvalitne spracovaný a informačne veľmi bohatý dokument, trpiaci prílišnou literárnosťou, formálnym konzervativizmom, vďaka čomu nemôže zaujímať asi nikoho mimo cieľovú skupinu, napriek tomu, ako chytro sa pozerá na (česko)slovenskú minulosť skrz jednu kontroverznú postavu a pokladá mnoho zaujímavých otázok, ak je divák ochotný celú dobu počúvať. 3,5* ()
Miroslav Válek, veľký básnik, ktorého slová si pamätajú aj ľudia, čo poéziu nečítajú, vďaka pesničke Mira Žbirku: Jesenná láska. A zároveň kontroverzná osoba, ktorá sa angažovala v dobe normalizácie. Avšak do akej miery to bol naozaj človek komunista, ktorý strašne veril v socialistické myšlienky? Na to sa snažia prísť v tomto dokumente, ale pravda aj tak ostane už navždy len v svedomí samotného Váleka. Pre väčšinu ostane navždy známy ako básnik a nie ako minister. Veď kto sa môže pochváliť, že jeho diela boli preložené do štrnástich cudzích jazykov, medzi iným aj vo Veľkej Británii či v Spojených štátoch amerických? ()
Veľmi zoširoka poňatý a objektívny pohľad nielen na rozporuplnú osobnosť Váleka, ale i na našu spoločnosť a históriu. Bežného diváka nemá bohužiaľ šancu zaujať, na to ide príliš do hĺbky a v záplave výpovedí mnohých zúčastnených tak zákonite občas stráca tempo. Vo výsledku nie sme múdrejší, svoje tajomstvá Válek neodhalí ani mnoho rokov po smrti. Možno bol oportunista opantaný mocou, ktorý si vedel /takmer/ všetko sám pre seba ospravedlniť, aj štatistika samovrážd exmanželiek je na pováženie, napriek tomu sa ho neodvážim dnes súdiť. Za mňa plný počet nielen kvôli básnikovi samotnému, ale najmä za prístup a spracovanie, ktoré vysoko vyčnieva nad súčasnú tunajšiu dokumentárnu tvorbu. ()
Film má tendenciu diváka premôcť nadmierou urozprávanosti. Niet scény, kde buď narátor nevysvetľuje historické udalosti, nedeklamujú sa Válkove verše alebo jeho príbuzní, priatelia a kolegovia nezdeľujú svoje spomienky. Približne po hodine a pol začne strácať tempo, kt. však znovu získava vo chvíli, keď sa začína venovať pozornosť rozličným umelcom, kt. V. pomohol zo svojho postu ministra kultúry počas tzv. normalizácie. Strata rytmu nepramení ani tak z komplexného vykresľovania dobového kontextu (historické dáta, udalosti a príčinno-následné vzťahy), ale skôr z početnosti (často po sebe nasledujúcich) hovoriacich hláv, ktoré kamera sníma vždy z tej istej pozície (frontálne), staticky a v rovnako pôsobiacich interiéroch (respondent + jeho osobná knižnica v pozadí). Za filmom je niekoľkoročná práca s archívnymi materiálmi, hodiny natočených rozhovorov... jeho najväčším kladom je práve evidentná snaha pochopiť Válkovu osobnosť, nazhromaždiť indície archívnej i orálnej povahy a z nich vychádzať pri rekonštruovaní. Je zároveň oceniteľné, že popri vykreslení jeho verejného pôsobenia sa film zameriava i na osobný život (cez spomienky príbuzných) a že narúša mýtus či spresňuje okolnosti. Tým mýtom je účasť na Sviečkovej manifestácii, na kt. sa Válek nezúčastnil, ako sa doteraz hovorilo a svedectvá viacerých sa v tom zhodujú. Spresňovanie okolností sa týka pôsobenia v rámci normalizačného politbyra, kde patril k tzv. reformnému krídlu, zo svojej pozície podporujúc elitných umelcov. Válek patril k elite európskeho razenia, svojim správaním, inteligenciou i vkusom vyčnieval spomedzi ostatných straníkov. Film nevynáša hodnotiace stanovisko, neprikláňa sa k istému výkladu; Válek, táto neuveriteľne fascinujúca osobnosť sama osebe, vyznieva v jeho podaní ako človek skúšaný dobou, kt. by zrejme v iných podmienkach nadobudol svetovej vážnosti pre kvalitu svojho diela, nebyť totalitného režimu. Prečo však do politiky šiel (kariérista? bažil po moci? obetoval sa, ako mnohí respondenti interpretujú?) a prečo odišiel z postu ministra až na jeseň 1988 a nie ihneď po manifestácií? Nebol aj tak trochu oportunista? Niektoré otázky si film nekladie, pričom práve tá prvá vlastne tvorí jadro rozporu medzi Válkom-básnikom a Válkom-politikom. ()
Reklama