Očovské pastorále

(2x) ,,Bože môj, ešte si ani chodiť dobre nevedel, už si bol pri ovciach. Na chrbte sme ťa doniesli do košiara, musel si zaháňať ovce pri dojení..." Slovenský "western" (eastern) o bačovi uprostred kolektivizácie. Spočiatku Očovské pastorále pripomínajú tradičný ľudový film zo slovenskej dediny, hlavne prostredím a typmi dedinských postáv. Avšak najmä stupňujúcou sa konfrontáciou baču Jožka so zákonom počas stalinistického režimu nastoľujú tvorcovia v rámci našej kinematografie netypicky drsný pohľad na slovenskú dedinu v minulosti. Hlavný príslušník SNB (V. Polónyi) i ostatní predstavitelia "vrchnosti" na rok vzniku tu pôsobia výnimočne skôr negatívnym dojmom, vo filme dochádza aj na pomerne horkovtipné narážky na socialistickú ideológiu (napr. keď sa bača pýta, čo bolo hriešne na tom, že hral v kostole na vianočnej omši na fujare, a dostáva pomerne absurdnú odpoveď, že podporoval náboženské prežitky). Konanie a prejavy sympatického baču v podaní výborného Júlia Pántika (v typickej roli šitej legendárnemu hercovi na telo) často oplývajú humorom, dobrým srdcom a budia súcit, ale zároveň sú plné tvrdohlavosťi a "chlapskej cti", ktorá mu nezabráni pobiť sa s hocikým v akejľkovek situácii. Mnoho scén zobrazujúce slovenské dedinské tradície a kultúru (okrem konkrétnych piesní napríklad scéna v obchode s fujarami a píšťalami, z ktorej vycítiť silný bačov vzťah k folklóru) vnímam v rámci atmosféry prostredia z filmu ako prínosné. Čo mi na filmu naopak príliš nesadlo, bola generačná linka o vźťahovom probléme mezi bačou a jeho synom a s tým akýsi do očí bijúci zvlášny kontrast medzi starým konským záprahom a motorkou. Vyvrcholenie vzťahu medzi otcom a synom ale nakoniec hodnotím pozitívne, rovnako tak celý Zacharov film vďaka téme, spracovaniu a Pántikovi v hlavnej úlohe. (80%) (Československá filmová výzva) (13.02.2019)

"A eště hrávate aj na Vianoce v kostole na fujare!! "A je to hriech?" " No hrich to nie je, ale podorujete náboženské prežitky!"                                                                                                                                                                                      Súdruh bača, čo sa zaobide aj bez hodinok a kolektivizacia po slovensky.                                                                                   "Palo, si živý?" "Som živý, iba riť je trafená."                                                                                                                            Milí pionýři! Povím vám příběh o bačovi, který bol taký osvietený, že dal svoje ovečky do spoločného. Za odměnu je směl pást a starat se o ně, dokoce mu k nim přidali ještě další. Ale zlí záškodníci mu jeho ovce ukradli a dobře ukryli! Ale protože bol bača dobrý člověk, hledal a našel své ovečky, aby je přivedl domů. Že jsem vám řekla všechno? Ba ne, je tam toho mnohem víc, ale na to si musíte přijít sami!                                                                                                                           "Keď sa chlapi bijú, žandárom do toho nič!" (25.11.2014)

Slovenský western. A že by sa námetov na podobné príbehy po holiach a horách našlo. Tam veru platia iné zákony ako dolu. Tam platí zákon drsného slova aj humoru, flinty mieriacej na všakovakú zver (áno aj na tú najchránenejšiu), no o týchto úlovkoch sa svorne a zaťato mlčí. A v tejto komunite platí tiež miesto zákona fľaša trúnku. Rozveselí, vylieči, no dokáže i zabíjať. Pastorálne dobrodružstvo sa fajnie, až na tú dehonestáciu lazníkov. Horali z chalúp, mimo dediny sú tu vykreslení ako tí najkrutejší vrahúni, bez štipky zmyslu pre humor. Realita je ale úplne niekde inde. Osobne mi nikdy nešlo vo filmoch o realitu, no rovnako mi neštimuje ani boľševické rovnostárčenie, ktoré nemohlo (a nemôže) vystáť kopaničiarskych ľudkov, povznesených nad regule sveta tam dole. Túto trpkú pachuť z filmu neprekrylo ani vynikajúce charakterné herectvo a ani trefná kritika hlúpej polície a dogmatických strážcov boľševického družstevníctva. Za zmienenú dehonestáciu horalov idú nekompromisne dve hviezdy dole. (21.01.2015)

Celkom ojedinelá a tým pádom chvályhodná domáca záležitosť. Ak by sme mohli hľadať ekvivalent vo svetovej kinematografii, tak ma napadá subžáner moderného westernu. Čiže Očovské pastorálie sú moderný eastern. Staré hodnoty verzus nové, česť verzus zapredanosť, tradície verzus nové "zmýšľanie". A tak ďalej. Film je občas celkom drsný, občas príjemne cynický, až komický. Július Pántik chápe svoju postavu a dáva jej všetko zo svojho hereckého majstrovstva. Má čo pri hľadaní ukradnutých oviec riešiť, tu by sa zapotil aj Columbo. Dramaturgicky to však trochu škrípe, napriek kratšej stopáži sa to niekedy mierne vlečie a nie je to prehľadné. Dilema medzi hodnotením, ak to pôjde do modrých čísel, tak hviezdu pridám. 70%. (08.09.2014)

"Ja som bača veľmi starý, nedožijem do jari..." Pántik v úlohe baču mal svojich tridsať oviec a iné nepotreboval. Komunisti mu nasľubovali i nemožné, len aby sa staral o všetky obecné. Jeho smola, že z tak veľkého stáda sa dobre kradne... Režisér urobil dobre, že o zlodejoch síce divák tuší, ale či starý bača ukradnuté ovce nájde, sa dozvieme až v samom závere. Škoda, nie celkom dobre využitého Krónera, no poteší vidieť Pántika pri domácej výrobe nábojov do brokovnice. " Bacha na ňu, trhá črevá!..." Prikláňam sa k slabším štyrom. 70%. (03.01.2013)