Obsahy(1)
Vnímavý pohľad umelca na jeseň ľudského života inšpirovaný piatimi fotografickými cyklami Martina Martinčeka. Hovorí o starých ľuďoch, zdanlivo živoriacich na okraji ľudskej spoločnosti. 15 rokov trezorovaný film získal takmer tridsať ocenení na filmových festivaloch doma a v zahraničí. (oficiálny text distribútora)
Recenzie (130)
Famózne!!! Toto sa nakrútilo u nás a bolo roky trezorované? Dole klobúk, potlesk. Doslova a dopísmena mrazivý (!) prenikavý náhľad do života životných stroskotancov, ktorí sa deň čo deň ocitajú na prahu smrti. Z technických záležitostí musím vyzdvihnúť emotívnu a pôsobivú hudbu, kameru a prepojenie pohyblivých obrazov s fotografiami. Chvíľkami vám zúčastnení živoriaci ľudkovia vykrášľujú úprimný úsmev na perách, chvíľu sa vám zas do očí tlačia slzy. 10/10 ()
,,POVEDZTE MI, ČO MÁ V ŽIVOTE CENU?" ,,V ŽIVOTE CENU? ...NO ČLOVEK, VEĎ LEN ČLOVEK." __ Strhujúca výpoveď o svete, ktorý už takmer úplne zanikol označovaná za najlepší film našej dokumentárnej tvorby, čo je aj podľa všetkého pravda. V krásne zrozumiteľných svedectvách starých ľudí sa zrkadlí ich prostá životná filozofia. Zrejme najsilnejšia je časť s mužom, pre svoje nemohúce nohy štverajúceho sa po štyroch, ktorý si i napriek tomu dokázal sám postaviť dom. Odtiaľ je aj tron-ov citát. ()
Na rozdiel napríklad od katolíckej moderny, ktorá v 30. a 40. rokoch významne spolu-určovala podobu slovenskej literatúry, a svojich predstaviteľov i nástupcov uchovala aj do nasledujúcich dekád, spiritualita si cesty do filmu hľadala len „pohľadom ponad rameno“. Budem veľmi zjednodušovať, ale musím. Masová povaha filmového média ho v tragických obdobiach 20. storočia nútila vstupovať skôr do iných, propagandistických rolí, ktoré sa viac než na tichú kontempláciu a abstraktné idei zameriavali na budovateľské nadšenie. V 50. rokoch boli navyše mnohí náboženskí predstavitelia perzekvovaní, až o dekádu neskôr sa vzťah štátu a náboženstva aspoň sčasti uvoľnil. Spolu s tým mohli do filmu vstúpiť nové podnety a začať vznikať diela, ktoré sa tematicky i formálne vyjadrovali duchovne a k duchovnu. (...) Aj Obrazy starého sveta sú obrazmi akéhosi natívneho, pred-moderného „budovateľstva“. Na rozdiel od jednotlivca transcendujúceho do spoločenskej totality, však sledujeme jednotlivca vnoreného a spolu-podieľajúceho sa na všetko-prestupujúcom svete „prírody“. Spirituálna transcendencia sa tu teda obracia k Totalite, ktorá sa priamo manifestuje na spievajúcich sochách – telách staručkých hlavných postáv – v akejsi obdobe japonského ideálu sabi. Tento pocit zdôrazňujú, či skôr vytvárajú statické obrazy, fotografie, v ktorých je telo prichytené v nemennosti tejto premeny a tým aj vo večnosti zanikania. Filmový čas i priestor sa tu teda napája na rytmické cykly prírody s ich vlastnými pravidelnými liturgiami, v ktorých, ako ozveny v kostole, zaznievajú Händelove skladby. Celým filmom následne preniká snaha prichytiť tento transcendentný časopriestor pri priamych prejavoch a vnárať do tohto vyvolávacieho roztoku celuloid. Vďaka tomu sú Obrazy starého sveta tiež jedným z tých staručkých tiel – „spievajúcich sôch, ktoré pretrvajú veky“. (napísané pre Hviezdne noci, 2019) ()
Jedinečný dokument světa, který už doopravdy zmizel. Oživlé vzpomínky lidí. Oživlé písně. Dopředu jsem dostal varování, že to bude depresivní, mě to ale tak nepřipadalo. Celý film je o nesmírné síle žít, milovat, pracovat, vědět. Lidé staří, ale krásní. Lidé, kteří nás dokáží překvapit. Ze dřeva "vyřezané" dílo, které po premiéře promítali jen 2 dny (!!!) a následně strčili do trezoru. ()
"Co jste vy, byli jsme i my, co jsme my, budete i vy." I tak se to dá uvést. Netvrdím, že budeme všichni na stará kolena žít v maringotce, chlastat borovičku a po ránu vydudávat po pastvách. Ale každý jednou, dá li Bůh, zestárne. Zdaleka ne každý se ovšem může procházet po vzrostlém lese v místech, kde před sedmdesáti lety pěstoval brambory. Úžasné! Po pětatřiceti jsem začal chápat svoje prarodiče. A proto milujme, pracujme a radujme se... Život je o každodenních malých radostech. ()
Galéria (9)
Fotka © Slovenský filmový ústav
Zaujímavosti (6)
- Film byl roku 2000 zvolen v anketě filmových kritik zvolen nejepším slovenským filmem všech dob. (Bediverecs)
- Film byl dlouho v trezoru a premiéru měl až v roce 1989. (hippyman)
- Dušana Hanáka inspirovaly k natočení filmu cykly portrétních fotografií starých lidí z Liptova, jejichž autorem byl významný slovenský fotograf Martin Martinček. (hippyman)
Reklama