Obsahy(1)
Dokumentárny film k 70. výročiu významnej vojnovej udalosti - Slovenského národného povstania. Celovečerný dokumentárny film otvára tabuizované dejiny prvej Slovenskej republiky. Kladie si otázku: Môže malý národ uprostred Európy ovplyvniť svoj osud ? Prináša nový a nezaťažený obraz vývoja na Slovensku v rokoch 1939–1945 . Zvlášť sa venuje komplexu udalostí, známych ako Slovenské národné povstanie.
Film je postavený iba na komentárovej ale hlavne na obrazovej rovine, kde z najrôznejších archívnych fondov dokázali tvorcovia vizuálne mapovať dôležité medzníky histórie Slovenska v rokoch 1938 - 1945.
(STV)
Recenzie (14)
Po doslova mediálnej mašinérii kritizujúcej tento dokument som čakal nejakú čisto ľudácku, srdcervúcu frašku. No dočkal som sa akejsi snahy o objektívne spracovanie dejín 1. Slovenskej republiky, s dôrazom na povstanie. Martin Lacko je známy tým, že daný režim sa snažil opisovať aj inak ako len typickí, komunizmom vychovaní historici (samozrejme po prevrate, po vzore politikov, transformovaní do úlohy demokratickej inteligencie). Na druhú stranu menej farbito, než exiloví odborníci vychovaní v podstate počas kritizovaného režimu. Potešili najmä dobové zábery, ktoré doteraz neboli nikde publikované a dokonca vo farbe. Dá sa dokumentu samozrejme vyčítať istá stručnosť, no jednotlivé negatívne aspekty (pre ktoré je režim dodnes kritizovaný) tu boli spomenuté, vrátane bohatého obrazového materiálu s tým súvisiaceho. Bombardovanie Američanmi, či činy partizánov taktiež, čo umocňuje snahu o objektivitu (verím, že toto bude jeden z kameňov úrazu). Jednu hviezdičku si nechám na možné rozšírenie dokumentu (aj keď k tomu zrejme nedôjde). Viem si predstaviť, že by to potešilo oba tábory filmovej kritiky. ()
Novodobé zábery rekonštrukcií bojov mi akosi v dokumente nemohli prísť na chuť, ale inak môžem vyjadriť spokojnosť. V Povstaní bolo spomenuté asi všetko, čo malo byť, a hudobná stránka dodatočne vytvorila pôsobivú atmosféru. Jednotlivé udalosti, ktoré dokument preberá, riešiť nebudem, nemienim sa hrať na historika. Aká bola situácia vo vojnovej Slovenskej republike (najmä ekonomická) a či skutočne židia vlastnili polovicu bohatstva v štáte prenechám na rozbory odborníkom a "mudrlantom". ()
Dokument složený z archivních záběrů (často dobových týdeníků), doplněných komentářem, který se snaží pouze konstatovat fakta bez hodnocení. To vše se ale (aspoň pro mě) změní zhruba v polovině filmu, kdy zazní (z úst současného!, ne dobového komentáře), že samostatný slovenský štát prokázal svou životaschopnost, vypořádal se z nezaměstnaností a zlepšil životní podmínky rolníků. Takový (fakty nepodložený!) názor je natolik diskutabilní (obzvláště pak "samostatnost" a udržitelnost tohoto politického útvaru), že ve snímku tvářícím se jako objektivní dokument nemá co dělat - na zbytek už jsem se nedodíval.. ()
Dokument snažiaci sa pôsobiť objektívne, zároveň nič netušiacemu divákovi podsúva pohľad na vec zo strany svojej ideológie. Či má táto ideológia niečo ospravedlniť, to sa už nedozvedáme. Namiesto toho sa dokumentaristi mohli sústrediť na viac historického materiálu. Ak sme v archívoch vážne taký chudobní na filmy, mohli ste ich nahradiť fotografiami (a trebars na ne aplikovať zoom), a nie hranými pasážami. Malo by to aspoň nejakú dokumentárnu hodnotu. ()
Tento dokument je v podstate rekapituláciou knihy scenáristu tohto projektu Martina Lacka - Slovenské národné povstanie 1944, ktorá je považovaná za najvýznamnejšiu publikáciu o SNP po páde komunizmu. Lackovi nemožno uprieť vysokú erudíciu a skutočne empirický prístup k skúmaniu histórie, vďaka čomu sa mu darí v diskusiách ľahko triomfnúť ostatných zle argumentujúcich historikov, ktorí navyše zastávajú oslavný a ideologicky poplatný výklad histórie. Kde je však problém najmä tohto filmu, menej vyššie spomenutej publikácie, je pole rétoriky, za ktorou jasne vidieť autorovú náklonnosť a ideologickú spriaznenosť s obdobím Slovenského štátu 1939-1945. Autor sa tak sám dostáva na úroveň osôb, ktoré kritizuje. Dokument nie je nijaký ľudácky driáčnický ideologický obežník, v podstate sa snaží byť vecný a hovorí o zvérstvách, ktoré páchala či už nacistická armáda, alebo z Moskvy riadení partizáni. Keď však začneme analyzovať rétoriku rozprávača a podtext, akýnám je podsúvaný, tak dochádzame k záveru, že aj exaktný vedec Lacko rád urobí priestupok, len aby obhájil svoje apriorné postoje. Vo filme napríklad zaznie, koľko židov sme poslali do koncentráku, ale je tam rovnako aj veta, ktorá nám vágne oznámi, že židia predstavujúci 4 percentá vtedajšej populácie vlastnili polovicu vtedajšieho bohatstva v štáte. Čo je to polovica? Išlo skutočne o 50 percent štátneho bohatstva? A čo je to štátne bohatsvto? Priemysel? Banky? Nehnuteľnosti? Objasňujúca a nečiernobiela pravda sa strácha v jednoduchej rétorike, ktorej jasnou úlohou je v podtexte divákovi podsunúť informáciu, že židia museli byť vlastne nejakí zlí boháči. Umenšuje sa tak akosi podiel viny na tom, že sme na smrť poslali našich spoluobčanov bez rozdielu na tom, či boli bohatí alebo chudboní. Apropo, čo je to za argument, že by sme mali niekoho poslať na smrť za to, že je bohatý? Takáto rétorika filmu nenápadne podporuje klišé o Slovenskom štáte 1939-1945 a na rozdiel od dobrej historickej práce sa nesnaží za každú cenu priniesť poznanie, ale robí úľavy preferovaným ideologickým názorom. Ďalej sa vo filme podsúva klišé o ekonomickom raste a raste životnej úrovne v závislosti na našej národnostnej samostatnosti, čo je blbosť, ktorú si musí uvedomovať každý ekonomicky aspoň základne vzdelaný človek. Opäť tak film nenápadne v podtexte podsúva obraz Slovenskej republiky ako celkom dobrého miesta na život. Za vrchol nekorektnosti a za definitívny dôkaz ideologickej orientácie autora scenára považujem časť filmu venujúcu sa Povstaniu, v ktorej zaznie, že v Povstaní bojovali vojaci Slovenskej armády, partizáni, fráncúzi a príslušníci iných prenásledovaných rás!!! Akoby sa autor štíti nahlas povedať, že v Povstaní bojovali aj Židia, či Rómovia. Francúzov sa neštíti konkrétne pomenovať, ale Židia a Rómovia sú už "iná rasa". Toto už celkom dosť zaváňa nekorektnou a v danej dobe zakorenennou rétorikou, keď ľudom do hláv tlačili ideológie o takých a onakých rasách.............Týmto dokumentom Lacko dáva zbohom vedeckým metódam a korektnosti a neodolal príležitosti vo verejnoprávnom médiu nenápadne pretlmočiť svoje skryté túžby a vierovyznania. () (menej) (viac)
Zaujímavosti (1)
- Na rekonštrukcií historických scén sa podieľal Klub vojenskej histórie Carpathia. (Johnny.ARN)
Reklama