Obsahy(1)
Scenáristka a režisérka filmu Drahomíra Kyslanová približuje vypálenie osady ukrytej hlboko v Nízkych Tatrách v marci 1945 prostredníctvom spomienok a príbehov ľudí, ktorí boli v tom čase deťmi... Na rozdiel od iných vypálených obcí na Slovensku, Kalište sa po vojne nepodarilo obnoviť. (STV)
Recenzie (6)
Osudného 18. marca 1945 sa malá obec Kalište s niečo vyše 200 obyvateľmi vysoko v horách stala terčom besnenia nemeckých vojakov. Mnoho sa toho nezachovalo, poznáme len výpovede ešte dnes žijúcich svedkov. Niektorých z nich máme možnosť vidieť v dokumente a počúvať ich smutné spomienky. Dodnes sa presne nevie aká nemecká jednotka to bola, ani úplne presný počet. Z rozprávania svedkov ich bolo ľudovo povedané "ako mravcov" , ale ich počet sa odhaduje na zhruba 200 vojakov. Dokument je čiastočne hraný, mnohé časti celkom slušné a rozprávanie svedkov je prestrihávané a dopĺňané zábermi na krásne okolie, spomienky na detstvo a zážitky z neho. Osudné skoré ráno po ktorom ostalo mnoho mŕtvych a vypálené boli takmer všetky domy ostalo i mnoho nezodpovedaných otázok. Najčastejšia je "prečo?". Z toho čo vieme vychádza jedine pomsta za ukrývanie partizánov. Ťažko nájsť iný dôvod, pre ktorý je ochotná početná nemecká jednotka šľapať celú noc v hlbokom až 1,5 metrovom snehu do tak vzdialenej obce. Ako píše užívateľka sehe stačí počúvať a tú hrôzu si s nimi prežijete. 80%. ()
Pribeh mikrohistorie jedne ze sto obci,ktere byli na Slovensku Nemci vypaleny ocima pametniku. Aktualni z hlediska soucasne valky na Ukrajine, kam Nemci po zdrahani a spolecenske diskusi dodali zbrane. ()
Pri príležitosti 70. výročia vypálenia obce Kalište bol vyrobený tento dokumentárny film mapujúci jej tragický osud. Do príchodu päťčlennej hliadky osloboditeľov zloženej z rumunských a sovietskych vojakov ostávalo ešte 7 dni. (25.marca 1945) Kalište v roku 1940 malo 209 obyvateľov. Po prechode povstaleckých síl do hôr sa obec stala centrom Partizánskej republiky a sústredili sa tu štáby niekoľkých partizánskych jednotiek, bolo tu okolo tisícky vojakov, utečencov a rasovo prenasledovaných. Samozrejme, že sa všetci nezmestili do domov, preto sa v blízkom lese stavali zemľanky. V hore za dedinou bola vytvorená partizánska nemocnica. V oblasti osady pôsobila od decembra 1944 aj časť partizánskeho oddielu Pomstiteľ, ktorému velil mjr. Morozov. Jeho základ tvorila 22-členná sovietsko-československá partizánska skupina Vernyje. V polovici marca 1945, keď už boli partizáni na tom biedne so zásobovaním potravinami i so strelivom, padlo rozhodnutie, že prejdú cez Nízke Tatry k blížiacemu sa frontu a zapoja sa do oslobodzovacích bojov. Obec tak ostala bez ochrany, po troch dňoch ju nadránom 18. marca obkľúčili príslušníci Einsatzkommanda. Z Kališťa zostalo zhorenisko, podobne ako aj v ten deň vypálených osád Baláže, Richtárova a Špania Dolina. Celkovo sa jednalo len o zlomok zo 102 slovenských obcí, ktoré boli úplne alebo čiastočne vyrabované a zničené nemeckými nacistami a ich prisluhovačmi z Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. ()
Pekná každodennosť, pekná rekonštrukcia, ale bola to ich vina, to si nemusíme klamať. 4 z 5 ()
Výpovede tých,čo to zažili boli veľmi silne.Z doteraz neznámych dôvodov tesne pred koncom vojny,Nemci 18.marca 1945 vypalili a vlastne zlikvidivali Kaliste.Hrane scény ani nemuseli byt.Zo spomienok priamych účastníkov som dokázala prežiť tu hrǒzu. ()
Skvelé že sa zaznemenávajú takéto rozprávania/výpovede, mohli by spraviť niečo z histórie ako sa žilo a tak kým tu tí ľudia sú! Rozhodne lepšie ako nejaká relácia NAJ dedinka Slovenska. ()