Návrat siedmej roty

O moc lepsi nez prvni dil, akcnejsi a hlavne vtipnejsi. Nejspis nejlepsi dil serie. Navic tu je par skutecne nezapomenutelnejch foru, jako treba matrace. Taky je fajn, ze tu je Henri Guybet, kterej je jako predstavitel Tassina o moc lepsi. Navic se film odehrava v zajimavejsich prostredich a je tu i par skvelejch hlasek a i kdyz osudy hlavnich hrdinu nejsou nijak moc vyreseny a konec je takovej otevrenej, aspon hezky navazuje na prvni dil. Nicmene i tady ma film problem s tim, ze tu neni zadna vyrazna osobnost. Ale bavil jsme se dobre, takze zaslouzeny 4*. (15.03.2007)

„Červený drát na bílý knoflík, zelený drát na modrý knoflík“. Hrdinové z nejmenších se po dvou letech vrací přesně na to místo, kde jsme je a zbytek sedmé roty opustili v roce 73. Za mne možná nejlepší film z celé trilogie….“matracová scéna“ se mi vryla do paměti již z dob, kdy jsem byl školou povinný. Tohle je zlatý fond a to nejenom francouzské kinematografie. (20.12.2021)

Tak chlapci si vyskúšali v prvej časti plávanie v jazierku, aby si už naostro teraz zaplávali v rieke, s Nemcami za chrbtom v kríkoch. Prekvapivo, aspoň podľa môjho vkusu, zábavnejšie, napínavejšie a najmä dramaturgicky zovretejšie ako nudnejší a rozvoľnenejší prvý diel. Veľmi to hore ale nakoniec vyťahuje finále vo vlaku, skutočne nahlas sa už dnes bude smiať na tejto komédii iba málokto. Klady skôr teda vidím v slušnom spáde a dobrodružnosti snímky. (17.08.2018)

Priemerný francúzsky režisér: Robert Lamoureux, tentoraz snáď poriadne »pohnojil« úplne všetko, čo bolo vôbec k priamej dispozícii;  a to teda konkrétne od samotného preobsadenia postavy v podobe Tassina, cez akýsi nesúlad medzi ústrednými postavami; skrátka, hereckým prejavom zo strán postáv: Chaudarda s Pithivierom, chýbala potrebná energická šťava, ako tomu bolo zrovna predtým, až vari i po plne chaotický, scenáristický kolotoč, plný vskutku ozaj najrôznejších zmätočných reakcií, a k tomu i pomerne dosť všelijakých prebytočných kreácií, kedy za najzdarnejšiu pasáž by som nakoniec mohol považovať iba; pozor začiatok spoileru: záverečnú, vlakovú sekvenciu, a teraz už konečne príde i koniec indície, čo je v rámci celého naprosto [ne]komediálneho titulu, naozaj žalostne málo; dokonca by som normálne podotkol, že odtiaľto priam sálala akási bezradnosť, ktorej akoby sa totižto nechceli priamo zúčastniť ani práve títo francúzski, hereckí predstavitelia, ktorí sa po scenáristickej stránke ocitli, ako celkom bezbranné figúrky na danej šachovnici... • Už keď som videl v samom úvode tohto [ANTI]sequelu «náhradníka» za predchádzajúceho Alda Maccioneho, ktorého s mimoriadnym poľutovaním musím následne skonštatovať, že ho vystriedal absolútne nevýrazný jedinec v podaní akéhosi Henriho Guybeta, tak som mal takmer ihneď aj po nálade, čo sa v podstate so mnou nieslo i naprieč celým týmto abstraktne bizarným titulom, pričom toto vonkoncom nie je jediná výhrada, ktorá by smerovala k tomuto filmovému zlepencu. • Trebárs som si hneď všimol, že postava poručíka, resp. letca Duvauchela, sa po istej chvíli celkovo vytratila z môjho dohľadu, keď doteraz ani neviem, čo sa s ním vlastne stalo? • Scenár býval veľmi zvláštne pozliepaný s niekoľkými patričnými sekvenciami, nad ktorými koľkokrát ostával rozum stáť; zvyčajne sa sústreďujúcim na niekoľko úsmevných útekov vždy len na [zo]pár minút, čomu predchádzala určitá zmena šatníku. Styčný bod v dianí by mohol síce predstavovať konkrétny Z Á M O K [najväčší možný lapsus], na ktorom sa nachádzalo množstvo »hodnotných zaja[t]cov«, ktorý zároveň na mňa ale za to [vy]chrlil neúrekom nezmyselných a nereálnych situácií, až som sa vtedy nenormálne začudoval, akí sú tí Nemci strašne tupí! • Zrejme si tvorcovia chceli z nich akosi vystreliť, čo sa ale minulo účinkom. • Čo asi malo diváka akože dobre pobaviť, tak to naopak pôsobilo opačným dojmom, z čoho sa automaticky dostavil tento úbohý výsledok: paródia v paródii! • Po sviežom prístupe v jednotke, prišla mdlá dvojka, ktorá je takým «tichým zabijakom» pre fanúšika originálu. (06.01.2024)

Zelený drát na zelený knoflík, červený drát na červený knoflík.....Červený drát na bílý knoflík, zelený drát na modrý knoflík... Pokračování úspěšné francouzské dobrodružné válečné komedie. Tento snímek není tak veselý jako ten první, ale je točen ve stejném duchu. Scény se slamníkama na zámku byly srandovní...moc horko.....moc zima.... Tentokrát je zajat celý Francouský štáb i se sedmou rotou a Pitiviére, Tassine a Chaudard se opět rozhodnou pro záchranu svých spolubojovníků. (10.07.2010)