Kikudžiro

„Všade dobre, doma najlepšie” • Malý chlapec Masao býva iba so svojou, stále pracujúcou babkou v tokijskej oblasti Šitamači, pričom jeho matka by údajne mala (po)bývať kdesi v meste Tojohaši, v prefektúre Aiči, súčasne sa nachádzajúcom na ostrove Honšú, kde sa taktiež venuje i nejakej určitej profesnej činnosti, aby povedzme mohla neskoršie poriadne zabezpečiť nielen samú seba, ale zároveň i svojho neplnoletého syna, čiže v podstate by sa dalo celkom podčiarknuť najmä to, že zrejme horúčkovito pracuje zrovna na tom, aby sa momentálne tieto nenaplnené idey, stali raz skutočnosťou? Rovnako sa tiež začínajú i letné prázdniny, a tak je hádam vari namieste, že syn sa konečne odhodlal ísť navštíviť svoju stratenú mamu, kedy táto nemalá vzdialenosť, ktorá ich vlastne od seba rozdeľuje, predstavuje celkovú trajektóriu takmer 300 km, čo si toto chlapča spočiatku trúfa samo zdolať, no našťastie mu vojde do cesty snáď nikto iný, ako jeho mimoriadne vulgárny, nevyspytateľný a nepredvídateľný「strýko」, a tak sa tým pádom sen razom premieňa na holú skutočnosť, čiže tento výlet náhle dostáva obrysy reálnych kontúr, čo by sa dalo práve teraz zdôrazniť presne tak, že odteraz začína i akýsi『Cestný výlet』s dvomi ústrednými, vekovo rozdielnymi, no i napriek tomu rovnakými, atypickými postavami, ktoré počas tejto strastiplnej cesty, stretnú aj niekoľko ďalších postáv, zohrávajúcich síce vtipné, no nepovedal by som, že kľúčové momenty, pritom pri jednej zásadnej scéne, by sa toto moje tvrdenie, vôbec nemuselo zhodovať s čírou realitou, a tak je potom nanajvýš možné, že táto exkurzia, maximálne tak poznačila len dvoch zásadných protagonistov, spomínaných na začiatku, nakoľko ostatné postavy zvyčajne len zručne sekundovali tým hlavným, pričom „sváko” v podaní Takešiho "Beata" Kitana, si zväčša spoľahlivo kradol celú snímku len vo svoj prospech, až sa mi vskutku videlo, že predstaviteľ Masaa, Júsuke Sekiguči, dokonca hral iba druhé husle, pričom bez jeho priamej účasti, by sme sa tentoraz vonkoncom nezaobišli, keďže pôvodný Kitanov scenár, pravdepodobne pozliepaný niekde v「Kancelárii Kitano」, je tomu (ú)plne prispôsobený, nastavený podľa najklasickejších smerníc, aké si dokážeme sami predstaviť, alebo nás nakoniec sám autor, vodí po celý čas trochu za nos, čo na to napokon poviete...? • Jedná sa o dosť príjemné strávenie dnešného popoludnia, na čo mi mimochodom poslúžilo toto sympatické spracovanie konkrétnej látky, ktorá bola predtým i následne potom, spracovaná v podobných variáciách, oveľa precíznejšími spôsobmi, no i napriek tomu mi tento pozoruhodný, kinematografický počin, prišiel, ako rozhodne inšpiratívny, ktorý by som jednoznačne všetkým divákom vrelo odporučil. (04.05.2023)

Mě to nebavilo. Přisprostlej a hrubej (ale v jádru samozřejmě hodnej) chlápek doprovází malýho kluka na cestě za matkou, kterou léta neviděl. Do toho ve statických záběrech jeden nebo oba sedí, stojí, občas chodí, jednou plavou a jednou dokonce žonglují. Sem tam je to vtipné, občas tam probleskne trocha hravosti (mezititulky) a skoro pořád do toho hraje takovej ten klasicky zaměnitelnej ucajdanej japonskej hudební motiv. A na konci se samozřejmě sblíží a slíbej si, že se třeba někdy sejdou v sequelu. Každopádně pokud vám přijde legrační sledovat nahatýho plešatýho Japonce, jak se houpe na laně, tak je to film pro vás. (27.06.2019)

kikukiro je film, ktory nasledoval po mediznarodne uspesnom hana-bi. kitano mal za sebou 10 rokov kariery filmara. natocil surove gangsterky, komedia, aj komorne tiche filmy. kikijuri je snaha zlucit vsetko do jedneho. yakuzu, komornost, nevinost, zabavnost. a je to snaha velmi podarena. viac, nez co nasledovalo potom. standradna v amsrike natocena kitanovka brother, filmove kabuki dolls ci nestandradny remake zatoichiho. snad novinka, Takeshis' naviaze tam, kde kitano v kikijiro prestal. (14.11.2005)

Když jsem si pustila film a viděla osamělého chlapce Masaa a trochu natvrdlého strýčka Kikudžira (bezchybně zahraného režisérem), zajásala jsem, že jsem si vybrala dobře a těšila se na jejich cestu, doprovázenou krásnou hudbou Joea Hisaišiho. Příběh se slibně rozvíjel a během 120 minut kvalita a poutavost neklesla, právě naopak, objevilo se tam i několik vtipů, které rozesmějí, zejména v podání Kitana. I přes to, že jejich cesta trvá na plátně dvě hodiny, tvůrci nemuseli řešit problém nedostatku nápadů, jak se bohužel často stává. Nápadů totiž měli dostatek a dokázali je ztvárnit tak, aby bavily. (06.11.2010)

Krásné, lehce poetické a V lecčems jakoby odtržené od reálného světa v zájmu zábavné nadsázky a povznášející atmosféry. Alfou i Omegou filmu je postava samotného Takeshi Kitana, je to hloupý, drzý, infantilní, ale dobromyslný a sympatický buran, skutečně jedna z nejlepších filmových postav (díky němu je mi i líto, že filmu nedávám 5*). Kikudžiro je hravý a místy nesmírně vtipný film, přesto si však zachovává inteligenci, kvalitu vyprávění snad až pohádkového příběhu i určitou serióznost dramatu, na jehož konci možná leckdo zamáčkne slzu. 8/10 (02.08.2009)