Kandidát
Candidate
Réžia:
Jonáš KarásekKamera:
Tomáš JuríčekHudba:
Matúš ŠirokýHrajú:
Marek Majeský, Monika Hilmerová, Michal Dlouhý, Michal Kubovčík, Pavel Slabý, Ján Jackuliak, Pavel Nový, Milan Chalmovský, Roman Luknár, Lukáš Pelč (viac)VOD (3)
Obsahy(1)
Príbeh filmu Kandidát sa odohráva počas dvoch mesiacov kampane pred nekonkrétnymi prezidentskými voľbami v jednej konkrétnej krajine. Autor denníkových zápiskov netuší, pre koho zaznamenáva odpočúvania a nadšenie zo zaujímavej zákazky, v ktorej sleduje biskupa, šialeného majiteľa reklamnej agentúry a nevýrazného prezidentského kandidáta s írečitým menom Peter Potôň a ešte ľúbozvučnejšou rodinnou históriou, zakrátko vystriedajú znechutenie a zmätenosť. Z jeho denníka sa stáva spis s prepisom rozhovorov, informáciami o postavách a postavičkách, mailami, útržkami z psychiatrických chorobopisov a obrázkov, ktoré najskôr čmára z nudy, neskôr preto, že slová a racionálne vysvetlenia už nestačia. Kandidát je politickou fraškou, smutno-smiešnym zobrazením toho, čo sa v tejto malej krajine udialo, deje a veľmi ľahko udiať môže. Je satirickou analýzou spoločnosti, ktorá sa nechá manipulovať bohatými a mocnými. Kandidát je o obyčajných ľuďoch, ktorí pod týmto tlakom potápajú jeden druhého a pomáhajú si naozaj až vtedy, keď ide o život. Kandidát je manifestom proti tajomstvu.
„Celé dni odpočúvam. Rozhovory, banálne frázy, ktorými ľudia šifrujú svoje tajomstvá. Slová, ktoré používajú namiesto tmavých okuliarov v tejto odpornej pokrovej hre. Prepisujem, analyzujem, hľadám súvislosti. Pozorujem, pretože pravda sa poväčšine ukrýva v zamlčanom, nevypovedanom." (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (409)
Prekvapivo celkom vydarená satira. Formálne vypiplaná (až na ten zvuk) ale nie samoúčelne - jej strihové i filtrové vizuálne pojatie ide ruku v ruke s povrchnou efektnosťou sveta reklamy, do ktorého je zasadená. Humorom síce len občasne, ale zato trefne pretkaná. Prvý krát vo filme vyslovuje česko-slovenské fóry, ktoré si o to dlho žiadali (scéna v MacDonald’s kraľuje) a robí to vkusne, že sa zasmejú Slováci i Češi. Hlavná postava charizmatická a uveriteľná, Marek Majeský do nej dobre obsadený. Kandidát je veľmi slovenský film, ale nie v zlom zmysle slova. Reflektuje skrývanie absencie duchaplnosti za glamour "hodnoty", shoppingovosť a politickú diskutabilnosť krajiny. Štvrtú hviezdu nedávam, lebo si niesom istý, do akej miery to robí vedome. V tejto pochybnosti ma drží tiež rádoby prekvapivá záverečná pointa, našróbovaná na film umelo, aby mal divák potrebu s tvorcami debatovať o tom, ako to vlastne skončilo. ()
Já podstatu filmu vnímám jako velmi povednou satiru na lidskou vyprázděnost politických elit. V záplvě všech těch gaunerů, lhářů a zlodějů pak stačí když přijde Venca z JZD a řekne "Já jsem Slovák jako vy" a rázem se stává žhavým kandidátem na nejvyšší posty v zemi. Tenhle tón hrál film skvěle. Horší to bylo s druhým tónem v podobě role reklamní agentury, její šéfa, to bylo křečovitý a prakticky tam nebylo ukázano nic z práce agentur, role medií je samozřejmě taky podstatná, ale tady ač se v obsahu zmiňuje rozhodně nedostávala prostor, který media maj v reálných volbách. Tohle považuju za nejslabší článek příběhu. Docela nečekaně dobře se zde vedlo humoru. Česko - slovenský dialog, tedy spíše slovenský monolog v mekáči dostal můj výtlem fakt po právu. Kdyby se povedlo líp vyhrát s koncem, moh být můj dojem z Kandidáta mnohem jasnější a tudíž lepší. ()
Tak nějak mám pocit, že se v posledních dvou letech Slovenská kinematografie začíná zvedat. A nestává se málokdy, že by v tom neměli prsty i Češi, kteří letošní rok pro změnu spíše odflákli. Každopádně klobouk dolů. Kandidát je dobrá satira na dnešní politično, až mi z toho bylo na blití. Jak jinak. ()
║Rozpočet 180,000eur(približne $250,000)║Tržby Celosvetovo $539,716▐ nakoniec som milo prekvapený, štýlom je to taký klipový film, vyčančané obrázky, dobrý filter, občas nejaké tie hrátky z vizuálom, príbeh neunudí, dokonca miestami pobaví, herci až nadštandartne stráviteľne hrajúci a samotná myšlienka tiež nie je na zahodenie, troška mi tam vadili nadávky to fakt vo filmoch nemusím /videl v kine: 70%/ __moja recenzia ()
Ne že by to bylo prosté čistých WTF momentů, podepřených mocně naprosto nekoncepčními českými post-synchrony (etudy biskupa Jozefa působí jak pasáže z vatikánského porna). Pokud ale čeká naivní bulvární žumpu typu Ulovit miliardáře / Kajínka, budete zákonitě zklamáni, neboť tento film dělali a) lidé, kteří zjevně mají s prostředím marketingu a reklamek zkušenosti, b) lidé, kteří sem tam dovedou napsat solidní dialog c) lidé, kteří jakž takž umí točit filmy (neříkám, že dobré). Formálně se samozřejmě bavíme o velmi snaživém derivátu na pomezí reklamy na kapučíno a nápodoby Tony Scotta. Scenáristicky jde o hodně pracně slátané dvě linie, z nichž jedna působí spíš jako dýchavičná továrna na humor a promo hlasu a obličeje Michala Dlouhého, druhá potom jako křečovité konstruování politického thrilleru v reáliích, které mu nepřejí. Je to amorfní slepenec motivů, které jsou jednotlivě zajímavé, někdy dokonce mají určitý kritický potenciál, dohromady ale působí jako trochu překotné žvanění o podstatě současného politického marketingu a tak vůbec. Když rozklíčujete jednotlivé vrstvy, odfiltrujete blbosti, zbude vám triviální historka s velmi triviálním poselstvím. Kandidát se sice zkouší tvářit, že je něco víc, ale nejlíp to vystihuje už "zavlasypřitaženost" následujícího SPOILERového spojení: slovenský Kennedy a potomek Štúra. Film se jednoduše chová podobně jako hlavní postava - všechno řeší efektem a kde efekt nepomůže, zabere ještě více efektu. U postav často vzniká dojem, že na svět kolem vlastně vůbec nereagují a sunou se dál jen proto, že to po nich scénář vyžaduje (jako kdyby se Coppolův Rozhovor úplně vykašlal na duševní strádání hlavní postavy a soustředil se jen na obsah odposlechů). Povrchnost tak v důsledku nemá žádný kritický / ironizující korektiv. Ani jednou jsem neměl pocit, že Kandidát uráží mou inteligenci, ale ani jednou jsem zároveň neměl pocit, že ji jakkoli stimuluje. Prostě nejpozitivnější, co o něm můžu říct je, že v daném žánru na území Československa nejspíš nic lepšího nevzniklo. A to je pořád sakra málo. ()
Na 106min reklamu dobrý, mongol z Luníku nedobrý. (3,5*) ()
,,JESTLI SI NĚKDO MYSLÍ, ŽE LAMBERT NEDOKÁŽE Z NĚJAKÉHO IDIOTA UDĚLAT HVĚZDU, TAK SE VELMI MÝLÍ. TOHLE JE VÝZVA JÁ JI PŘIJÍMÁM! A PŘEDEVŠEMI PROHLAŠUJI, ŽE Z NEZNÁMÉHO KOKOTKA UDĚLÁM PREZIDENTA TÉHLE ZEMĚ!“… /// Taková hovadinka o tom, jak se z neznámýho kandidáta měl stát prezident. Moderní a dobře koukatelnej háv to má. Taky rychlej střih alá Tony Scott, střídání hudebních nálad, krátký dialogy, vo ftip se staraj česko-slovenský průpovídky, který vobčas i úsměv vylouděj… Trochu mi to připomíná Ulovit miliardáře, jen tady je to takový…trefný, politický absurdní (i když jak vypadá taková politická absurdita?) a neuvěřitelně ,,na pohodu“. Vodsejpá to, zajímavej satirickej námět, ucházející herci… Je mi jasný, že se na to nebude dát čumět furt. Ale pro jednou si nechám takovejhle svěží vichr z Petržalky líbit! /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Román ,,Kandidát - Denníky z odpočúvania“, kterej v roce 2012 napsali Maroš Hečko a Michal Havran ml., číst nebudu. 2.) Mám rád filmy s rafinovaným smyslem pro humor. 3.) Mám dělat na prezidentský kampani. /// PŘÍBĚH *** HUMOR * AKCE ne NAPĚTÍ ne ()
„Ako ten hokejista?“ – „Ne, jako to žrádlo také hengavé.“ Trvalo dosť dlho, nejakých 20 – 25 minút, kým som tomu prišiel na chuť/kým sa to rozbehlo. Ale potom to patrične šliapalo a malo to momenty až na 80%. Veľa tomu dáva hlavne dvojka Kubovčík/Dlouhý. Kubovčík zjavne pár svojich scén tradične improvizoval, Dlouhý je potom super, ako pri tých jeho kecoch dokázal zachovať vážnu tvár. V budúcnosti by som sa nebránil ich spin-offu/rip-offu. Veľmi dobrý je však aj Marek Majeský. Audiovizuálna podoba je na slovenské pomery ohromujúca. Kladne hodnotím trúfalý a zvláštny, ale v konečnom efekte výborný nápad nedať Potôňovi tvár. So scenárom je to horšie. Čím vlastne Potôň tak bodoval u voličov? Tým, že bol potomok Ľudovíta Štúra a jednou (trápnou) tlačovkou? A tiež som nepochopil hlášku „asi začínam byť paranoický“, ktorá padne tesne po tom, čo týpkovi niekto poslal výhražné CD. Niektorým dialógom nie je rozumieť, mali ich otitulkovať. Finálne rozuzlenie síce nie je šokujúce, no pri obľube niektorých slovenských režisérov natáčať „nijaké“ konce (kedy sa polovicu odpovedí na otázky nikdy nedozvieme) ma vystríhala. Predbežne som počítal s možnosťou, že Kandidát ponúkne podobný (ne)koniec. Našťastie neponúkol a všetko sa nevýnimočne, ale vcelku pekne vysvetlilo. Výrazným plusom sú hlášky („Ty ma vôbec nepočúvaš.“; „Závidíš takému koko*ovi?“; „No dobre, ale ja som to hovoril po slovensky.“; „Nerobil si v Klausovej ochranke?“; „Mi napadlo, či ju náhodou nezahrabali niekde v lese.“; „Praha Hrdlořezy.“). Ako celok to hodnotím pozitívne. Zaujímavý pohľad do zákulisia slovenskej politiky a toho, ako sa dá manipulovať. Všetkými. Vždy. A za akýchkoľvek okolností. ()
Ono to v tom 2013 vyzeralo ako sranda, ale dnes v tom vidím pomaly všetko čo sa v tejto smiešnej krajinke odohráva pred prezidentskými voľbami. Len s rozdielom že Zuzanu Potôňovú netreba strieľať. Audiovizuálne na domáce pomery veľmi vyspelý film. 9/10 P.S kniha je lepšia a ani pointa objednávateľa tam nepôsobí ako našraubovaná. ()
Nemám tolik schopností, kreativity ani peněz, abych dokázal z flašky slivovice udělat prezidenta. Nicméně mne fascinují jedinci, kteří dokáží vnutit lidskému stádu názor, který si u nich někdo objednal. A takový je parchant Lambert, který si sympatie získává výhradně tím, že všichni kolem něj jsou ještě větší zmetci než on. Já jsem si tedy tento celkem realistický výplach mozku poměrně užil, dokonce jsem uvažoval i o čtvrté hvězdě, ale ten zbytečně dovysvětlovaný závěr ji spolehlivě zhasl. ()
Šílené postsynchrony a několik hodně oLOLovatelných okamžiků. Přepjaté ve své snaze být cool až woodovsky kouzelným způsobem. Směšnost téhle patlaniny bohužel s časem upadá do kómatu a výsledek začíná už jen nudit. ()
Už dlouho mě tak nemrzelo, že tvůrci pokazili dojem z filmu spackaným závěrem (který byl také natočen úplně jiným způsobem než většina filmu). Kandidát je velmi chytlavý snímek. Po technické stránce (velice vydařené) si divák užívá zejména střihové hrátky. Ale jinak stojí především na silném příběhu a tématu. Sázka o všechno, blížící se deadline, houstnoucí atmosféra, přibývající napětí, do toho trochu tajemna…a na pozadí prezidentské volby. Když jsem si před filmem nelibě četl zdejší žánrové rozvržení „thriller/komedie“ (z obavy, že to bude nepovedený mišmaš), nenapadlo mě, že v tomto případě půjde o funkční směs. I když Kandidát je především satirou, a to pěkně kousavou a vůbec ne ulítlou; kampaň (a vše kolem ní) sice je nadsazená (trefné toaleťáky či kalhotky se sloganem také nádherně ukazují, kde to celé končí), ale když se člověk zamyslí nad tím, jak to asi může doopravdy fungovat, skoro ho až zamrazí (a tím myslím jak na Slovensku, tak v ČR). A na to, že o kandidáta ve skutečnosti vůbec nejde, se upozorňuje i tím, že je často zabírán z dálky, nebo tak, aby mu nebylo vidět do obličeje a zdůraznila se tak jeho pomíjivost (jeho obličej jsem tuším zaregistroval jen v „Kennedyho“ momentce). Ale krom společensko-politicko kritického podtónu je zde přítomen i „normální“ humor, a to ve formě vděčného přetřásání slovensko-českých vztahů/rozdílů za pomocí všemožných narážek (zvláště pasáž v McDonaldu je super). A co je nutné dodat, tak dost často opravdu vtipných (a pobavila i poznámka s Michalem Dlouhým z rozhlasu). „Pouhé“ silné 4* dávám kvůli výše zmíněnému závěru a pak pár místům, ve kterých zesláblo (po většinu stopáže solidní) tempo. ()
Na co hledat v rodokmenu příbuzenskou spjatost s Ľudovítem Štúrem a fingovat atentát, když můžete rozdat koblihy.. Karásek je takový malý bratislavský Tonko Scott, ale klipovým vizuálem to příběhové vakuum o politických manipulacích a ovlivňování veřejného mýlení příliš nezamaskoval. Ještěže členové strany Česko-slovenského přátelství (Dlouhý, Kubovčík) tu a tam vypotí v audio-odéru Dannyho 11 nějakou zdařilou slovní přestřelku.. ()
|| Scenár: Maroš Hečko, Michal Havran ml., Peter Balko | Hudba: Matúš Široký | Distribúcia: Continental Film | Štúdio: AZYL Production, B Digital | Rozpočet: 180,000 € | Tržby: 539,716 $ || Sktepticizmus voči domácej tvorbe je tak posilnený, že občas v nej máme sklon prehliadnuť určitú čiastočnú revolúciu. Kandidát ju prináša na troch frontoch: kamera, strich a scenár. Ešte sa mi asi nikdy pred týmto kusom nestalo, že by som nad týmito tromi zložkami v domácej tvorbe v priebehu viac než 100 minút metráže neškrýpal zubami. Ba dokonca v jednej časti pre mňa film dosiahol plnohodnotnej katarzie - nepoviem však v ktorej, pre každého to môže byť iná. Herecky to má svoje zle obsadené postavy, no nikto vyslovene neirituje, takže celkový dojem je fakt príjemný i z dramatickej stránky. Scenár u konca stráca dych, možno i kôli nezodpovedaným otázkam, no dôvod tejto tendencie vnímam v obmedzených možnostiach celkového rozpočtu, ktorý mal určite vplyv i na scenár. Keď si vezmeme, že ten film mal byť nízkorozpočtovou záležitosťou, a dosiahol týchto výšin vďaka pracovitým zúčastneným, ktorí zohnali potrebné zdroje z nadšenia pre vec, tak je to oslava nádeje, že i u nás sa dajú veci dotiahnuť do happy endu s pozivnym pomerom rozpočet/tržba. A to je ten najkrásnejší príklad pre náš malý, zavrhovaný filmový priemysel. 5, pretože nebola len snaha, ale aj pozeratelný výsledok! Ps: Domáce filmy by sa nemali srovnávať so svetovou elitou. Musíme si uvedomiť, že náš trh je v úplne inej dimenzii, a preto by sa malo fandiť trošku viac lokal-patrioticky, inak tunajšie umenie bude chátrať i naďalej, keď oním tvorcom nedáme jednoznačne najavo, že sa tvoriť oplatí... Ps: V pomere rozpočet / tržba jeden z najúspešnejších filmov v krátkej histórií slovenskej kinematografie, za čo som úprimne rád. 90% | CineStar Anděl Praha, 4.3.2014 | ()
Filmy Made in Slovakia obchádzam v kinách oblúkom už dlhšiu dobu a radšej si zbehnem užiť kultúru do niektorej z mojich obľúbených činohier. Aj tie sú dôkazom toho, že na Slovensku vôbec nemáme núdzu o kvalitných hercov, práve naopak. Problém sa teda asi skrýva za kamerou, v neschopnosti režisérov a tvorcov. Karásek sa týmto stáva malou nádejou a tento film akousi predlohou pre budúce pokusy ostatných tvorcov. K filmu snáď len toľko, že miestami som sa naozaj cítil ako v divadle. Herci hrali v pohode, prirodzene (samozrejme sa našli výnimky - viď Hilmerová) a hlavne ich postavy sú uveriteľné a mali charakter. Miestami možno trošku prestrelili a prehrávali, ale aj to sa cení viac, než by som sa mal pozerať na herecké polená, ktoré idú do svojej postavy bez akéhokoľvek zápalu. Pri dialógoch som konečne neškrípal zubami, samozrejme aj v tomto smere by sa ešte dalo zapracovať, ale poväčšine som si ich naozaj vychutnával. Keď bolo treba, tak dokázali vygradovať atmosféru, naopak veľa priestoru dostával čierny a cynický humor, ktorý perfektne vykreslil situáciu súčasnej bezradnosti voči hrám na politickom vrcholku ľadovca. No a samostatnou kapitolou je audiovizuálne spracovanie, ktoré v súčasnej domácej produkcii nemá súpera. Puntičkárske hranie sa s kamerou, strihom, filtrami prinieslo svoje ovocie (miestami má divák až pocit, že sleduje jeden veľký drahý videoklip) a hudobné portfólio taktiež vkusné a trefné. Takže na moje prekvapenie, po dlhých rokoch čakania sa v tuzemsku objavil inovatívny film, ku ktorému sa rád po čase vrátim. 80%. ()
Cynická črta o cynismu využívajícím ke svým záměrům lidí, kteří v sobě pořád živí naději, že bude líp, byť by byla sebevíce lichá, nebo dokonce mrtvá. Není to organický, plnokrevný film, postavy a jejich motivace jsou velkou měrou nevyjasněné, jejich hrubě načrtlé nesourodé rysy netrasují žádné uchopitelné osudy, s nimiž by se dalo sympatizovat či se vůči nim vymezovat, nedá se ve skutečnosti ani usoudit, která z postav reálně vidí do dění, dost možná žádná a všechno je to jen takové plácání, ale ani to není zřetelnou scelující výpovědí. Snímek nicméně nenudí a prozrazuje jak filmařský talent (zaujme kamera, střih, vystavění scén, ačkoli samotný scénář silnou stránkou není), tak určitou lidskou netrpělivost, nespokojenost a občanský apel, což je primárně sympatické. *~ ()
Po technické stránce vytříbený film z alternativní reality slovenské volby prezidenta. Nic ale není dotažené do konce, takže v této realitě existuje Miloš Zeman, hrající sám sebe, který podává z Prahy aktuální komentáře na dění v Bratislavě. Nicméně atmosféra je strhující, vizuální nápady nejsou liché a některé herecké výkony jsou pozoruhodné. Zejména z ženského osazenstva kraluje jako šedá eminence těch největších intrikánů Monika Hilmerová, která ještě nikdy nevypadala tak zrale a tak skvěle. Hezké jsou taky hrátky s ulož.to a s paralelou Kennedy/Štúr/Štefánik. Pokud vás zajímá uvěřitelná špionáž ve slovenských kulisách s trochou toho českého pesimismu, směle do toho. ()
Nic extra, ale ke konci mě celkem zamrazilo v zádech. Stejně tak jako pokaždé, když promluvil hlavní hrdina. Jeho hlas snad nahrávali ve studiu nebo co? :O ... 60% ()
Středoevropské klouzání po povrchu, vizuálně ne úplně pitomé, příběhově vesměs ano, připočteme divné předabování do češtiny a dramaturgické přešlapy. Ve finále ale úplně kritický být nemůžu. Když si ale budu chtít užít témata masmédií, ovlivňování voličů nebo politických kampaní, určitě nebudu hledat v „tuzemské“ kinematografii. ()
Súvisiace novinky
Duhová kulička 2015
Lidi dostanete do kina dvěma způsoby: buď natočíte skvělý film, nebo začnete dělat dobrý marketing. Na ZLÍN FILM FESTIVAL se už třináctým rokem valí Duhová kulička – dvoudenní konference ze světa… (viac)
54. Zlín Film Festival startuje již 30. května 2014
Je to ideální datum, protože mimozlínšťané mohou využít k návštěvě Zlína především víkend. Nejedná se totiž jen o festival určený dětem a mládeži, zajímavé filmy z více než 55 zemí světa zde zcela… (viac)
Ku kvalitnej analýze filmu Kandidát, dospejem ako cez objektívne, tak aj subjektívne vnímanie diela, preto okrem všeobecných a objektívnych skutočností, vyzdvihnem aj osobné pocity, ktoré som pri filme zažíval, avšak tak aby nevnikla kritika, ale plnohodnotný rozbor. Film Kandidát je na slovenské, a celkovo aj stredoeurópske, pomery veľmi neobvyklý. Akčné filmy, alebo „thrillery“, sa v týchto končinách nevyskytujú tak často, nepamätám sa že by v poslednej dobe vznikol v Češku, Maďarsku alebo Poľsku nejaký akčný film. V našich končinách uprednostňujeme skôr drámy, príbehy jednotlivcov v ťažkých situáciách, komédie, nikdy však nič zložité, detektívne, kriminálne, efektové, skrátka také „americké“. Posledným pokusom (na Slovensku) bol, myslím, film Immortalitas. Študentský pokus, malo ísť o sci-fi plné efektov, zámer sa však úplne nevydaril, efekty boli slabé a film nebol úspešný. Film Kandidát dopadol omnoho lepšie. Nebol preplnený efektmi, skoro vôbec a uprednostňovala sa práca s kamerou a strihom. Vznikol tak veľmi pekný dojem západného akčného filmu s dynamickou montážou, jazdami a rôznymi aspektmi ktoré k akčnému filmu patria. Ale mne, ako slovenskému divákovi, nešli tieto veci vôbec do hlavy, nechcel som si ich pripustiť. Na jednej strane som bol vtiahnutý do deja filmu, do špionážnej hry, sledovania, machinácií v politike, zákulisných praktikách a podobne, na druhej som počul veci ako slovenský prezident (hneď som si predstavil Gašparoviča), Ľudovíta štúra a nezábavné narážky na Čechov a Slovákov, o ktorých sa rozprávali tí dvaja „špióni“ ktorý všetko z diaľky sledovali. Nedokázal som tieto dve veci stotožniť, preto si hovorím že keby sa to odohrávalo v nejakej exotickej krajine, Francúzsku alebo Talianku, tak by som to zobral, ale ako Slovákovi mi to prišlo až príliš pritiahnuté za vlasy a napriek tomu že film je v podstate vymyslený príbeh, s týmto príbehom je náročné sa stotožniť, zvlášť keď v tom prostredí človek dennodenne žije. Ak by som sa mal pozrieť na dej. Dalo by sa hovoriť o dvoch dejových líniách. Hlavná dejová línia pojednáva o voľbe prezidenta, ktorú riadia reklamné spoločnosti a ovplyvňujú ľudí, ich myslenie a rozhodovanie. Dalo by sa povedať že to je aj taká ukážka toho ako nás až firmy môžu manipulovať, taký hraný Český sen. Druhá dejová línia je už temnejšia, rozohráva sa tam špionážna hra, sledovanie, odpočúvanie, hackovanie. Pár, ako by som to nazval, špiónov, sleduje konanie šéfa celej prezidentskej kampane, zhromažďujú o ňom informácie a dodávajú ich pre neznámeho objednávateľa. Tieto dva príbehy idú paralelne vedľa seba, navzájom sa ovplyvňujú, na moje sklamanie však nikdy nedojde k priamej konfrontácii medzi nimi, len stále pokračujú vedľa seba, a napriek tomu že na konci sa spoja, a všetko sa vysvetlí, zostane priveľa nezodpovedaných otázok. Američania by to vyriešili druhým dielom, u nás sa to však nenosí. Alebo budeme prekvapený? Hlavná dejová línia je príbehom Adama Lamberta, riaditeľa úspešnej reklamnej agentúry. Jedného dňa ho navštívi známy, tajomný biskup. On mu ponúkne prácu. Musí spraviť volebnú kampaň pre neznámeho človeka, spočiatku však nie na zvolenie, len na získanie nejakých percent. Lambert sa však toho chytí naplno a po uzavretí stávky o celý svoj majetok, spustí kampaň naplno. Zároveň sa mu však do cesty, okrem neúspechu v kampani, pletie aj osobný život. Jeho manželka je nezvestná, a s milenkou to tiež nemá jednoduché, lebo je jeho podriadená. Najmú si odborníkov z celého sveta, premiantov z Harvardu, reklamných agentov Larryho Kinga a neviem koho ešte (zaujímavá vec, všetci hovorili slovensky). Na slovenské pomery trochu absurdné, ak teda berieme že to je slovenská firma a odohráva sa to na slovensku. Stále som mal pred očami miestnosť s troma počítačmi za ktorými sedí kamarát šéfa firmy z Bratislavy, grafik ktorý nedostal prácu v zahraničí a sekretárka/manželka šéfa firmy. Film však vytvára ilúzuiu a ja nesiem takto premýšlať, ale ako slovákovi mi to bolo nadmieru divné. Celá firma sa pustí do kampane naplno. Nedarí sa vymyslieť kvalitná kampaň, nakoniec však Lambertova milenka vypátra zaujímavú skutočnosť (vo filme sa prehrabovala starými novinami a tak, mal som však pocit že si všetko vymyslela a zmanipulovala) že ich prezidentský kandidát je potomkom Ľudovíta Štúra. O tomto momente by som sa z hľadiska rozboru deja rozpísal obšírnejšie. Mne osobne to prišlo zvláštne. Čo v filme, ktorý sa hrá na svetový, s parádnou kamerou, napätím ako takým a zaujímavou myšlienkou, robí Štúr? Prečo ho tam použili, prečo ho vôbec dali do scenára. Celý film sa definitívne otočil na slovenský. Zatiaľ čo dovtedy sa to do istej miery dalo brať ešte ako medzinárodný film, teraz to definitívne prešlo do filmu ktorý nikto iný nezoberie. Nieje tam vysvetlene kto Štúr bol a v zahraničí ho nikto nepozná, tiež si nemyslím že má až taký mocný „kult“ aby skutočnosť že sa nájde jeho potomok vzbudila u národa až takú eufóriu. Na svojich predkoch tiež nemôžete postaviť kampaň nie? Keďže film vznikal v koprodukcii s českou republikou, mali výhrady voči tejto skutočnosti a dokonca sa uvažovalo o nahradení Štúra Štefánikom. Ten bol blízky obidvom národom. Nakoniec však zostali pri Štúrovi. Pri situácii aká je na Slovensku mohli rovno použiť kráľa starých Slovákov a urobiť z Potôňa potomka Svätopluka, doloženého matričnými listinami z ôsmich kniežactiev, či dokonca pra pra pra vnuka Jánošíka (že nový prezident bude kradnúť ako pravý zbojník). Tá skutočnosť bola absudná a prerušila ilúziu o filme, nemohol som už premýšľať o deji ako niečom vážnom, prišlo mi to ako paródia. K prvej väčšej konfrontácii dejových línií prichádza keď sa jeden zo špiónov zúčastní tlačovej besedy a položí chúlostivú otázku. Neskôr tohto človeka Lambert stretne vo výťahu, a ujde mu z úst vec, ktorá zmení celé smerovanie Lambertovej kampane. Rozhodne sa spraviť zo svojho kandidáta slovenského Kenedyho a to doslova. Nebolo mi však jasné či ten atentát zamýšlal spraviť len fingovaný alebo reálny a neskoršie zdesenie len predstieral. Nakoniec kandidát umiera na zranenia ale je zvolený za prezidenta a preto Lambert vyhráva svoju stávku. Druhá dejová línia je odlišná, má prvky špionážnej drámy, sledovačka, odpočúvanie, hackovanie mobilných zariadení, zhromaždovanie informácií. Čech, žoldák, legionár, odborník na zbrane a Slovák, hacker, blbeček. Druhý menovaný je vlastne aj rozprávačom filmu. Touto dvojicou vlastne začne film. On nás uvedie do deja, odpočúva. Dostane prácu od neznámeho a sledujú istého biskupa a generála. Nevedia o koho sa jedná. Dostanú sa až ku sledovaniu Lamberta. Spočiatku tá dvojica vyznieva ako skutočné akčné klišé. Zostarnutý, mrzutý, skúsenejší a k nemu sa dostane mladý, spontánny a divoký. Ich komunikácia však vyzerá ako vystrihnutá z menej kvalitného českého (nemenovaného) filmu. Narážky na čechov a slovákov, nevtipné vtipy, narážky a bezcielne rozhovory sú vsadené pomedzi vážne vyznievajúcu sledovaciu akciu. Zámer scenáristov je jasný, odlahčenie deja, komunikačný problém a postupné budovanie vzťahu, avšak až komicky podaného ale absolútne nevtipného, smial som sa len na tom ako mi to prišlo hlúpe (spomeniem scénu s Mc´donaldom a jeho 10 sekundovým LOGOM na celé kilometrové plátno). Možno sa scenáristi držali zásady že na dialógu nezáleží, a ako to robí Tarantino, vložili svojím postavám do úst neskutočné debiliny o ktorých sa človek snáď ani rozprávať nemôže. Alebo práveže môže. Príbeh graduje, línie sa mierne prelínajú, špión ukradne Lambertovu štastnú mincu a mierne ho zneistí keď na tlačovej besede položí chúlostivú otázku, ktorou poodhalí podvod. V úplnom závere sa všetko spojí v postave Labertovej manželky, ktorá od neho kvôli nevere utiekla a chcela sa mu pomstiť. Ona si objednala nahrávanie a všetko zosnovala. Generál bol vlastne ministrom obrany a jej otcom. Vo filme to však bolo len ako také mimochodom, povieme to aby ste neboli zmätený. Ako keby sa celá konfrontácia rozuzlila až v posledných piatich minútach filmu. Keby som mal dej filmu rozdeliť podľa klasickej stavby troch častí (expozícia, konfrontácia, rozuzlenie) povedal by som že expozícia bola veľmi dlhá, skoro polovica filmu a prvý bod obratu bol keď objavili že kandidát je potomkom Štúra. Následne druhý bod obratu bol keď kandidáta zastrelili skutočne, aj keď mal byť atentát fingovaný. Expozícia a konfrontácia boli skoro rovnako dlhé a rozuzlenie bolo len približne desaťminútové, nadstavené ešte pár scénami v byte špiónov a pod. Z celkového pohľadu, scenár sa snažil byť akčný, aj vtipný, trochu snáď aj romantický, snažili sa tam vtesnať aj romantickú dilemu hlavnej postavy a jeho ženy ktorá ho opustila, potom špionážna hra, potom zákulisné praktiky, vražda kandidáta, môže sa to zdať preplácané motívmi, nebola to však vyslovene paródia (aj keď IMDB uvádza thriller comedy), tvárilo sa to ako vážny film, preto mi kombinácia žánrov nedávala úplný zmysel, niekedy to bolo vtipné, niekedy napínavé, necítil som tam však súzvuk. Kameramanská zložka filmu. Na slovenské pomery to bol veľmi čisto a profesionálne natočený film, bez zbytočných efektov. Remeselne zvládnuté jazdy, makrozábery, kompozície, všetko vyzeralo profesionálne čisto. Čo sa týka niektorých sekvencíí, boli pokojné, natočené kludnejšie, neviem koľko ľudí sa podieľalo na výrobe, ale možno bolo prítomných viac kameramanov. Po zhliadnutí filmu som sa vyjadril že to bol najdrahší hiphopový videoklip aký som kedy videl. Skutočne, štýl kamery a strihu pripomínal videoklip, frekvencia 28 záberov za sekundu bola ako vystrihnutá z videoklipu (alebo paródie Hot Fuzz), drahé autá, ženy, jednoducho videoklip (režisér filmu sa venuje hlavne reklamnej tvorbe, preto taký štýl). Niesom odborník na kameru preto ju nemôžem rozoberať do absolútnych detailov. Z celkového hľadiska je film Kandidát veľmi profesionálne poňatý. Avšak kvôli malému rozpočtu sa v tomto filme hojne vyskytoval tzv. product placment, logá firiem sú tu hojne viditeľné vo vysokom rozlíšení (toľko Applov som nevidel ani v jablčnom sade). Človeku to príde zábavné, málokedy sa to ale vo filmoch vyskytuje, preto ma to trochu vyviedlo z miery. Na slovenské pomery je to však veľmi úspešný film, je však čisto slovenský, možno trochu český a poľský, ale tam jeho predajnosť končí. Zahraničný divák nepochopí polovicu vtipov, ktoré sú mnoho krát skryté, alebo čisto slovenské (stránka národnej galérie, podplatený cigáni) a celý koncept deja založeného na potomkovi nejakého Ľudovíta Štúra, ktorého mimo hranice Slovenska nikto nepozná. Vo filme nebolo nič vysvetlené, preto ak si tento film pozrie, dajme tomu Talian, bude sa chytať za hlavu. Taktiež vtipy medzi Slovákmi a Čechmi, na tom sa môžu smiať len poliaci. Napriek jeho kvalitám sa tento film zaradí medzi filmy ktoré majú čo povedať len domácemu publiku, zahraničným možno sprostredkovať nejakú myšlienku o riadení kampane reklamnými agentúrami, ale zabitú nezmyselnými slovenskými hlúposťami. Preto ani naše publikum nerozumie východným filmom, ktoré sú prehnane poetické a hľadá sa v nich hlbší zmysel, ktorý je podaný prostriedkami ktoré sú typické, napríklad pre Japonsko alebo Kóreu, ale západný divák nieje vystavený takémuto spôsobu života, previazaného s mytológiou a kultom predkov, chrámov, preto tie veci berie ako zvláštne (Pom Poko). V závere by som chcel vyzdvihnúť ešte veľkú inšpiráciu filmom Il divo: La spettacolare vita di Giulio Andreotti. Myslím si že pri písaní scenára sa scenáristi inšpirovali veľmi týmto filmom, podobná bola aj kinematgorafia (hry s titulkami, dynamika strihu, silná práca so zvukom). Dokonca veľmi podobný štýl celého filmovania, chvíľkami sa zdalo ako keby to bolo od jedného tvorcu. () (menej) (viac)