Grand restaurant pána Septima

Grand restaurant pana Septima je určitě jedna z těch méně vtipných komedií, ve kterých je možno viděl Louis de Funése. Předpokládám, že to je přesně ten důvod proč jste film viděli, či se na něj chystáte. Od té doby, kdy se začně hledat schovaného prezidenta je to téměř nepozorovatelná nuda. Do té doby to ještě celkem ušlo. Ovšem ani předtím, než se nám z komedie stala nevtipná detaktivka jsem se úplně smích neřezal. Napočítal jsem tak dva až tři vtipné momenty. Nezlobte se na mě, ale je to trošku méně, než jsem očekával. Nenapadají mě vhodná slova k obhájení 2*, tudíž jsem se rozhodl pro zbabělý krok. Dám hvězdičku jedinou, kterou netřeba obhajovat. (21.09.2012)

Z interiéru naprosto nóbl francúzskej reštaurácie pána Septima, následne vskutku zrazu raz uniesli istú hlavu štátu pred okoštovaním zákuska; inými slovami preložené: ústrednému francúzskemu protagonistovi Septimovi v podaní zvyčajne špičkového komedianta Louisa de Funèsa, no ale v tomto absolútne odstrašujúcom prípade to zrejme príliš ani neplatilo; sa takpovediac dosť skomplikovala jeho doposiaľ úplne bezstarostná existencia, a to už predovšetkým snáď predsa iba kvôli tomu, že sa to zrovna stalo na tomto vychýrenom mieste, kde sa trebárs schádzala všelijaká, »francúzska smotánka«, a tak či chce, alebo nechce, musí sa vydať až kdesi do vzdialenejších exteriérov, aby v podstate prišiel tomu priamo na kĺb, vrátane i zachovania si svojej doterajšej pozitívnej reputácie, ako sa všetky veci totižto majú, pričom divák počas toho zbesilého «scenáristického vyčíňania» akosi i neuveriteľne strašne pocitovo trpel, až tomu takmer skoro vôbec ani správne ne[po]rozumel, čo mal tým básnik vlastne všetko na mysli? • Zo začiatku mi aspoňže ešte naservíroval i samotný chod tejto reštaurácie, ako to tu skutočne chodí, a to konkrétne aj navrch s hlavným šéfom v podaní Septima, ktorý by najradšej iba všetkých navôkol seba stále komandoval, čo vari už automaticky so sebou prinášalo i niekoľko úsmevných situácií; skrátka, ak som sa neustále nachádzal len vo vnútorných priestoroch tohto pohostinského zariadenia, tak ako sa zvykne hovorievať: „O zábavu bolo dopredu postarané,” ale povedzme zase akonáhle sa tento mimoriadne výbušný, »malý mužíček«, odpútal od daného priestoru do vonkajších, nepreskúmaných reálií, tak vtedy sa už začínali pomaličky vrstviť i samé nánosy podivuhodných reakcií z okruhu ďalších, pribúdajúcich postáv, kedy to na mňa začalo už pôsobiť, ako nejako absurdnejším spôsobom naservírované mešuge, čo sa každou ďalšou pridanou scénou iba čoraz viac umocňovalo, čo namiesto komediálnej roviny napokon skĺzlo až do akejsi oveľa trápnejšej roviny, čo asi nebol pôvodný zámer tvorcov, všakže?! • Celý titul totálne pohnojil najmä režisér a scenárista v jednej a tej istej osobe: Jacques Besnard, a pritom musím podotknúť, že rovnako jedným zo spolupáchateľov bol i hore uvedený "Fufu", čiže tým pádom si kľudne mohli medzi sebou navzájom pekne pogratulovať, ako príšerne dopadla ich prvá [a z môjho uhla pohľadu ako celkovo katastrofálna], a zároveň i posledná spolupráca, asi toľko na margo k danému predmetu v podobe nepríliš presvedčivého výkonu. (21.02.2024)

Funes sa chopil scenára, dokonca vyberal hercov, počas nakrúcania si vymýšľal gagy za pochodu a hercov aj sám dirigoval. Takže je to v podstate celý film len jeho a preto to nemohlo zle dopadnúť. Bol totiž v top forme. Slávna scéna s Hitlerom bude rozosmievať už navždy a je nezabudnuteľná. (26.09.2023)

Všimli ste si, že všetky hotelové raňajky formou švédskych stolov majú uniformne rovnakú chuť? Vrátane praženice - všade rovnako podpriemerná. V Grécku, Nemecku či na Slovensku.  Nuž a Grand restaurant pána Septima, napriek vychýrenej gastronomickej značke pre luxusných hostí a trpákov-politikov, chutí presne ako tá uniformná praženica. Divák sa nasýti, no potecha je len čiastočná. Sľubný začiatok vystrieľa v prvej polovici skoro všetky najlepšie fóry, ale nič si netreba nahovárať, obsahuje skoro rovnaký počet zdĺhavých buhaha scén o ničom. Druhá polovica sa presúva do exteriérovej naháňačky v horách. Je o poznanie nudnejšia, ale zase obsahuje pár absurdných čarovných scén stavajúcich napríklad auto z kolies na strechu. A záver je presne taký istý: nihilistická čarovná pointa únosu prezidenta je vzápätí zrazená pokorným návratom do funkcie. No: ako vravím hotelová raňajková praženica. Poteší nasýtením, sklame chuťou. (03.08.2021)

Herca Louisa de Funesa považujem za kráľa francúzskej filmovej komédie. Jeho šialené herecké kreácie sa natrvalo zapísali do dejín svetovej kinematografie. Bol jedinenčný, originálny, nenapodopbiteľný. Stvárnil mnoho nezabudnuteľných postáv, objavil sa v mnohých kultových úlohách. Stačí si spomenúť na inšpektora Juveho, ktorý bol v pätách Fantomasa alebo komisára Cruchota z policajného oddelenia v Saint Tropez. To je totálna klasika. Avšak to čo predviedol vo filme "Grand restaurant pána Septima", ktorý bol natočený v roku 1966, na mňa až tak moc silne nezapôsobilo. V rámci jeho filmovej kariéry to považujem za slabší priemer. No i tak musím tento titul ohodnotiť minimálne tromi hviezdičkami. Louis de Funes je proste legenda. *** (05.08.2021)