Rozmary mocných

Úlohu [ne]verného sluhu Blazea, myslím, mal najprv pôvodne stvárniť [predčasne zosnulý] francúzsky komik Bourvil, ktorú po ňom následne prevzal jeho herecký kolega: 186 cm vysoký Yves Montand, čo bol vskutku i naprosto geniálny ťah [na bránu, a to teda konkrétne aj s niekoľkými, a k tomu i fantasticky vsietenými góóólmi, ako povedzme s bonusom - extra naviac], kedy sa tým pádom automaticky vytvorila i akási, mimoriadne »anarchistická komédia«, resp. K-R-Á-Ľ-O-V-S-K-Á   H-R-A s dobovými prvkami, ktorej jednoznačne kraľoval šľachtic: Don Salluste de Bazan v podaní šľachtického, komediálneho, hereckého výkonu: 164 cm vysokým Louisom de Funèsom, kedy práve tento nižší zrastom filmový zabávač, pôsobil vedľa vyššieho spoluhráča veľmi nadštandardným spôsobom; skrátka, dopĺňali sa medzi sebou v niekoľkých «kráľovských leveloch», a to i v nadštandardnej kompozícii obrazu samotným Decaëom, vrátane akejsi obzvlášť bohatej výpravy, na ktorej sa vôbec nešetrilo, podobne ako i na daniach daňových poplatníkov, postupne [od]prezentovaných v danom titule, keďže "Fufu" stvárňoval akéhosi chamtivého výbercu daní od španielskeho, kráľovského dvora. • Classicky šikovná "ouryovka" ako priam stvorená pre ústredného protagonistu/hlavného kapitána, keď vzápätí tento autor/tréner; v podstate iba tohto kľúčového ťahúňa nasadzoval do príliš intenzívneho zápasu, počas ktorého vlastne poskytoval i veľké množstvo užitočných prihrávok, s ktorými na scéne/ihrisku; náramne krásne »dribloval«, proste kľučkovaním prechádzal s replikami/loptou po danej ploche, pričom sa o ne medzitým podelil aj so svojimi spoluhráčmi, najmä so silným útočníkom, alebo poprípade sa niekoľkí obrancovia niekedy ubránili i pred dobiedzajúcim súperom [pomáhali si faulmi!], no miestami ich statočnému brankárovi i napriek tomu z rovnej jedenástky vsietili parádny góóól, až sa celou bránou len tak zatriaslo! • [Veselo]hra sa väčšinou krásne presúvala zo strany na stranu. Veru sa bolo i na čo pozerať, pretože sa menilo dané skóre s nepredvídateľným výsledkom. • Apropo, a hudobný doprovod občasne býval, ako doslova vystrihnutým zo spaghetti-westernov od Sergia Leoneho s následnou štylizáciou do jeho krajana Ennioa Morriconeho, kedy by sa dalo podotknúť, že sa jednalo o akýsi mix historického westernu a komédie. (20.01.2024)

Tohle je tak skvělé, že člověk ani nevím, co by napsal a odkud by začal. Určitě jedna z nejleších pěti (ne-li vůbec nejlepší) komedie krále komiků Louise Funese. Spousta hlášek, gagů, excelentní hudba, výprava, scénář. To vše se snoubí do takové dokonalosti, že tohle budete chtít vidět znovu a znovu, protože smíchu není nikdy dost. Na závěr obří poklona do nebe směrem k Františku Filipovskému a jeho "němčině". (23.04.2012)

První třetina,zhruba do té doby než Dona Salluste(Funes) sesadí je skvělá.Typický Funes.Poté film začne lapat po dechu.Veškeré scény kde neučinkuje Funes jsou nudné.Jako celek je film velmi slabý.Nejde však nepochválit hudbu,která sice v ústředním motivu připomíná spíše špagety westerny,nicméně je výborná. (19.04.2009)

"Sklizeň byla loni lepší."/"Ale letos, když byla sklizeň mizerná, měly by daně vynést o to víc." "Ale done Saluste, u nás je teď náramná bída."/ "No správně. Chudí mají mít svou bídu a král své zlato." "Proč mě nepozdravíte? Vy máte jásat!"/ "Ať žije don Salusto(sklesle)."/ "Ať žije váš dobrodinec... Ať žije přítel chudiny... Sláva. Sláva. No dobrý, to stačí." Podej mi ruku. ÓÓ to je úžasné. Nejsi krásný, ano je krásná. Nemáš ani vindru, ona má všecko. Ty si idiot, ano taky. Je ti souzena královna." (15.08.2007)

"Obdržel jste můj anonymní dopis?" Nebezpečné vztahy ve Španělích. :-) Až na to, že don Sallusto spřádá tak rafinovanou tapiserii intrik, že markýza de Merteuil je proti němu jen ubohá drbna. Pošetilost mocných je podle mě nejlepším filmem jak Louise DeFunés, tak i Gérarda Ouryho, jehož všechny filmy jsou nabité dějem a gagy, ale trochu stylem pejska a kočičky. V Pošetilosti je to ale jedinečná jednota stylu, příběhu i jeho provedení. A ta HUDBA!!! 100% (23.02.2003)