Príbehy tatranských štítov

Dokumentarista Pavol Barabáš nám pripravil milé prekvapenie z jeho novým dokumentom Príbehy Tatranských štítov (2011). V celom rozsahu sú nám ponúknuté krásne pohľady na tieto krásy Slovenska, ku každému vrcholu nám ponúkne strhujúci príbeh ľudí, ktorý zasvetili týmto štítom život. Strhujúci vizuál nám občas privodí aj takú nevoľnosť, hlavne keď príde na zábery kamery snímajúcu horolezca kráčajúceho na vrchole štítov a pod ním len obrovská priepasť. /videl v kine: 80%/ (videl na festivale Cinematik 2012) (11.09.2012)

Jeden z tých seriálov, na ktoré sme museli čakať veľmi dlho a ktoré budú mať pre našu krajinu - pre obyčajných ľudí aj pre tých čo pokorujú hory, neoceniteľnú hodnotu. Z historického, motivačného a národného aspektu. Barabáš si uvedomuje, že na to aby ponúkol pre každého niečo rozdeľuje filmy do vopred daných schém - každý diel obsahuje historické súvislosti, názory historikov a horolezcov, a každý z nich v sebe obsahuje nejaký životný príbeh a v neposlednom rade životné krédo - nesúce sa celým jedným dielom. Do toho zasahuje komentátor - raz ako Kroner, raz ako Ťapák, aby hovoril z duše Paľa Barabáša a stmelil tak informačne a príbehovo bohatý cyklus. A tie pohľady z vrcholov na krajinu berú dych. (29.12.2014)

Seriál venovaný jednotlivým tatranským štítom sa venuje príbehom o ich dobýjaní a ďalším zaujímavostiam, ktoré sú vyrozprávané okrem rozprávača samotnými dobyvateľmi, prípadne historikmi, ak ide o príbehy staršieho dátumu. Dozvedel som sa mnoho často prekvapivých faktov alebo aj legiend, ktoré sa často tradujú ako fakty. Posledná epizóda je celkom iná, lebo sa nevenuje histórii, ale odvážnemu počinu súčasníkov, aj keď aj tam sa spomína história súvisiaca s ich prechodom hrebeňom Tatier. Všetky epizódy majú tradičnú vysokú dokumentaristickú kvalitu Pavla Barabáša. (08.01.2023)

„Když (je)miluješ a nosíš ve svém srdci, není co řešit“..... Navíc trocha té (politické) historie nikdy neuškodí. Někteří možná namítnou (postesknou si), že dokument mohl být o poznání obšírnější, ale zkuste si (jentak pro sebe) napočítat vrchol(k)y Tater...Tak vidíte a tak „Pavolovi prominu i neodpustitelné, tj., že opomněl zařadit ten nejhezčí“, tj. Koprovský štít :-) (10.12.2012)

Klobúk dole pred odvážlivcami, čo sa s horským vodcom vydajú na Ganek, kde sa Vám pred nohami na uzučkom hrebeni roztvára 700 metrová priepasť! Alebo tiež výlet na Žabí kôň slabším povahám rozhodne nemožno odporúčať. Fascinujúce zábery, ktoré diváka temer fyzicky privedú popod tatranské štíty sú spojené so stručnými, no výstižnými informáciami o prvodobyvateľoch vrcholov tatranskich, horských vodcoch i chatároch. Príbeh jedného moravského chatára z 50. rokoch, ktorý po samovražde priateľa sužovaného boľševickým prenasledovaním a atmosférou strachu v spoločnosti 50. rokov vyniesol kríž na Vysokú (2547,2 metrov nad morom), bol podnetom pre vypracovanie scenára vynikajúceho filmu Medená veža, nakrúteného režisérom Martinom Hollým mladším. No a na záver jedno želanie: Vo viacerých knižkách som čítal, že po tom ako bol najvyšší slovenský vrchol: Stalinov štít (2654,4 m. n. m.) po zániku kultu Josifa Vissarionoviča v roku 1959 opätovne premenovaný, že dostal pôvodný názov Gerlachovský štít (mimochodom z tohto filmu som sa dozvedel, že po období eufórie zo vzniku prvej Č-SR mal istý čas aj Štít legionárov, ktorý sa však, podobne ako Stalinov štít medzi ľudom absolútne nevžil). Pôvodný názov štítu bol však "Na kotlu", a aj by som bol osobne rád, keby sa tak Gerlach, pomenovaný podľa belgického svätca Gerlacha tak zase raz aj oficiálne volal. Okrem toho, že je to pôvodný, historický názov Gerlachovského štítu, je priliehavejší vzhľadom na tvar tohto nádherného velikána Vysokých Tatier. Mimochodom, informáciu o pôvodnom názve štítu neuvádza ani trápna Wikipédia, ktorá má toľko zásadných nedostatkov a neúplných informácií, že až. (06.02.2012)