Príbehy tatranských štítov
Obsahy(1)
Západné, Vysoké a Belianske Tatry. Spája ich krásny, logický, dlhý hrebeň. Je na ňom viac než 130 vrcholov, veží a štítov. Prejsť celým týmto hrebeňom v zime bez akejkoľvek podpory, bez obchádzania štítov či zliezania do dolín bolo a stále je veľkou výzvou. Dvaja kamaráti tu zažijú príbeh, ktorý sa doposiaľ nepodaril žiadnemu družstvu. Je to príbeh odvahy i strachu, silnej túžby i beznádeje, vytrvalosti ale aj bolesti. Je to príbeh priateľstva. (K2studio)
(viac)Recenzie (19)
keď začali, tí dvaja horolezci na festivale rozprávať o tom čo prežili na tej ceste mal som najskôr zmiešané pocity, ale keď spustili zábery z tejto výpravy bol som v nemom úžase aký extrém prežili, zábery miestami kazí počasie ale pokiaľ si človek nejaké menšie detaily domyslí či odmyslí, musí uznať že to bol pomaly nadľudský výkon + ako film ma motivoval neskutočne na takéto podobné výkony, zatiaľ len menšom rozmere, ale v budúcnosti možno aj na niečo podobné, krásny zážitok. ()
Pozerať takýto film v plnom kine v rámci festivalu a v prítomnosti oboch horolezcov, režiséra a viacerých slovenských bývalých horolezeckých kapacít a vypočuť si po filme ich prejavy je úplne iný zážitok, ako na to pozerať doma na gauči. Možno sa to dalo lepšie prestrihať a vypustiť, respektíve nahradiť niektoré komentáre do kamery, ale obsah je tu tak zaujímavý, že je to jedno. Povinnosť pre slovenských patriotov a milovníkov Vysokých tatier. ()
V dokumente zaznelo,že človek uz zabudol,že pochádza zo zvieracej ríši a teda vie lozit po skalach.Ja sa s obdivom staviam k horolezcom i kameramanom,ktorí dokázali spostredkovat uchvatne pohľady z vrcholov štítov našich Tatier.Pre bežného smrtelnika take zábery,ake sú v Barabasovom novom dokumente,nebudú živým okom možné zachytiť určite nikdy. Chce to odvahu,silu.Môj obdiv. ()
K horolezectvu mám pomerne vlažný vzťah, ale kompenzujem to obdivom k filmom Pavla Barabáša. Ani tentokrát nesklamal, keď divákom priblížil vrcholný horolezecký, ľudský i filmársky zážitok spojený s dvojtýždňovým lezením po hrebeni Tatier. A to v zime. Neboli potrebné žiadne triky na to, aby diváci mohli sledovať, ako obaja mladíci siahajú na dno svojich síl po tom, ako to ten tretí vzdal. A za seba môžem povedať, že pri niektorých záberoch som pociťoval závrať aj keď som bol fixovaný v pohodlnom kresle. ()
Kedysi musel človek veľa spraviť aby sa stal slávnym, alebo hrdinom. Musel zabiť veľkého bojovníka, vyhrať bitku, dobiť krajinu. To len dnes sú všetky celebrity priposrané dievčatá a umelý chalani, ktoré sú náhradou za kultúru a umenie a to nám sprostredkúva televízia na dennej báze. Z debilov sú hrdinova. A tí skutočný hrdinovia sú stratený v anonymite. Alebo teda aspoň boli. Vďaka Paľovi Barabášovi vieme o tých skutočných hrdinoch aj my. Poznáme Valušiaka, Bulíka, Pochylého a teraz aj Kadlečíka a Sabovčíka. Krvopotne prekonávajú nie len svetové rekordy, ale aj tie osobnostné. Veľmi si tento druh príbehov cením. Stopy na hrebeni sú veľmi pekným zakončením Tatranského cyklu. ()
Galéria (15)
Fotka © K2 Studio
Reklama