Vlčí děti

Ano, souhlasím s Lachtanem, co se týká rozvleklosti děje, při sledování jsem si vzpomněl na "Průvodce", který také tak poklidně plynul. Ony ty dva filmy mají podle mě víc splolečných prvků - vztahy mezi rodiči a dětmi, mezi manžely, mezi lidmi, kteří jsou "jiní". Váhám mezi 4 a 5* a nakonec jsem se rozhodl pro 5. (08.11.2013)

Presťahovať sa z rušného moderného megapolisu na horskú samotu, prečo nie? Lenže v tomto prípade nejde ani tak o voľbu ako o nutnosť utiecť pred všetko vidiacimi očami obyvateľov mesta. Skryť pred doternými zrakmi modifikované deti. Uprostred prírody sa divák dozvie niečo zo zásad pestovania zemiakov a iných plodín, kochať sa môže na záberoch prírody. pritom dostane alegorickú bájku o rôznych spôsoboch a možnostiach osamostatňovania sa ľudských jedincov od svojich rodičov. A o prežití v komunite viac či menej roztrúsených susedov - lazníkov. Krásna animácia, trochu alegórie a dojímavé zábery uprostred prírody si nejaké tie hviezdy zaslúžia. No zďaleka nie absolutórium, pretože tentoraz všetka ta prírodná motivácia a celý príbeh neboli podané prirodzene, ale bol trošku cítiť kalkul. Vypočítavosť na efekt dávkovaných scén spontánnej radosti, dojímavej zamilovanosti, trpkého smútku, spoločnej radosti v rodine, srdce zvierajúcich scén slzivého smútku. Bližšie skôr priemeru, no ó hory, ó horská a srdcu blízka kopaničiarska scenéria tentoraz vyzdvihla hodnotenie hore. (21.01.2015)

Vlky sú pre japoncov priam posvätné tvory. Keď sa k tomu pridá štýl anime, priam rajská prírodná scenéria a Mamoru Hosoda výsledok je jasný. Dielo by som zaradil medzi najlepšie rozprávky, ktoré som v poslednom čase mal možnosť zhliadnuť. Zameranie na detskú výchovu a správnosť voľby životnej cesty je jedena z najvhodnejších tém pre mladého diváka. Sám neviem, či by som sa vybral cestou Yuki alebo Ameho. Skôr by som sa priklonil asi k ceste Ameho. Svoj osud by som bral ako dar a nie prekliatie. Grafické vyhotovenie miestami pripadalo ako z iného sveta. Niektoré zábery som mal problém rozoznať, či sa jedná len o animáciu alebo skutočnú fotografiu. A tá príroda... Skoro ako u nás v Tatrách. Pri sledovaní som sa trochu pousmial, keď sme sa s kamošom bavili o podobnom výzore vlkov s Digimoni, následne o 10 minút neskôr sme zistili, že oba kúsky má na svedomí ten istý režisér. (15.04.2013)

Absolútne nádherná záležitosť, ktorú by som sa nebál postaviť vedľa toho najlepšieho z dielne Ghibli. Tvorba Mamoru Hosodu mi dokázala učarovať už viackrát, týmto nečakaným klenotom ma však totálne odzbrojil a definitívne tak v mojich očiach potvrdil status jedného z najtalentovanejších tvorcov japonského animovaného filmu súčasnosti (10/10)! PS: Vôbec by som nebol proti, ak by sa Hosoda nakoniec skutočne chopil nedokončeného animáku Dreaming Machine od zosnulého génia Satošiho Kona. (13.04.2020)

Vo výpovedi tlmené a preto vkusné. Pozvoľna plynúci príbeh, ktorý si diváka získava každou ďalšou scénou stále viac a viac, až som si neuvedomil, kedy som sa v tom naplno stratil a nechal pohltiť. Smutné či dokonca deprimujúce to nie je, maximálne tak "pozitívne melancholické". Byť moje dieťa mladšie, nie v intenzívnom pubertálnom období (a teda mi na taký filmový zážitok zvysoka... kašle), tak to s ním pozerám a veľmi rád. Bohaté na malé ponaučenia aj emócie. Všetko ako má byť! (02.09.2020)