Kwaichi

Trochu pochmúrny čierno-biely príbeh na to aká krása sa skrýva medzi Patagóniou a Južným pólom.

Každý vidí cez "okno" život niekoho iného. Záujmy nás práve tie okná, ktoré sa od nášho životného štýlu odlišujú. Každý chce mať niečo iné, to čo nemá a myslí si, že mú to chýba. Hodnotu toho, čo máme si častokrát uvedomíme, až keď na to poukáže niekto iný. Potom sa dostaví pocit hrdosti a sebaistoty, že náš život smeruje správnym smerom, presne tam kam chcem. Preto je dôležitá komunikácia a nie len sledovať z obďaleč, ako ukazuje režisér v závere filmu.

Veľmi dobre seriálové podanie klasiky s názvom Fallout. Sci-fi ako sa patrí. Aj keď je Fallout fikcia stará už takmer dve generácie, jej prevedenie má nehrdzavejúci šat. Vďaka spojenia nedávnej minulosti, ~50. rokov 20. storočia, mierne futuristickej fikcie a post-apokalyptického sveta to všetko do seba pekne zapadá, takmer na realistickej úrovni. Až má zaráža, že to poviem. Ale chýbalo mi tam viac surovej brutality, na akú som zvyknutý napríklad zo škandinávskej alebo kórejskej produkcie. Tu bola krv všadeprítomná v každej epizóde. No násilie bolo prezentované cez ružové okuliare pre americké publikom.

Ako dokázala Čína natočit na začiatku 90-tych rokov takúto akčnú šialenosť? Takmer na každom zábere sa striela, bojuje, niečo vybuchuje. Smrtonostná pasca alebo smrtonostná zbraň sú v porovnaní s Hard Boiled slabý odvar.

Scott Pilgrim bez Scotta Pilgrima? Aspoň taký som mal pocit skoro počas celej série. Úvod bol dobrý, v strede tempo úplne zaspali, našťastie posledné epizódy to celé zachránili.

Drsný príbeh o ťažkých časoch. Ale tak veci vtedy fungovali, bolo to brutálne. A nebolo to ani tak dávno. Mikkels opäť raz zažiaril v hlavnej úlohe. Tentokrát ako rozvážny, chladnokrvný kapitán, ktorý ide priamo za svojím cieľom. Jeho rozhodnutia ho nakoniec doviedli k tomu po čom skutočne túžil. Alebo nie?...

Toto je Japonsko, ich životný štýl ikigai a zenový prístup ku každodenný činnostiam. Film pre fanúšikov japonských technológii v akejkoľvek forme. Tentokrát sa bližšie pozrieme na japonské verejné teolety a ich kultúru. Aj keď je na pováženie, či sú toalety vo filme len bočná dejová linka alebo hlavný motív. Popri tom nás dej oboznamuje s dennou rutinou Hirayamu, ktorý na prvý pohľad vyzerá veľmi jednotvárne a primitívne. Ale sled udalostí mu do života vnesie menšie iskričky, ktoré pridajú kontrastné farby do jeho monotónneho životného štýlu. Až ma to núti k zamysleniu, či Hirayamou život nie je pestrejší než ten môj.

Neviem, nejak som sa v tom príbehu strácal. Pokusy o navodenie vtipných situácii mi prišli príliš silné. Vôbec som si to tak neužil ako Ghibli diela z minulého storočia.

Tak sa to japoncom konečne podarilo? Po dlhom čase konečne akčný film japonskej produkcie na úrovni extra triedy. Film pekne reflektuje prerod verejnej mienky ohľadom vojnovej tematiky a názoru obetovania svojho života za vlasť na štýl kamikadze. Kým v minulosti bol takýto spôsob ukončenia života považovaný za nesmiernu česť, dnes je to prežitok doby, hlavne ak existuje aj iný spôsob ako dosiahnuť cieľ. Tvorcom filmu sa dokonale podarilo zapôsobiť na city diváka. To japoncom išlo vzdicky na výbornú. Viac ma prekvapilo ako dokázali poukázať na ich tabuizovanú tému - pootvoriť tajomnú komnatu naplnenú povojnovými traumami, depresiami a ľudskými slabnosťami. A to všetko zabaliť do príjemného aj keď svojského humoru.

Dokument tvorený skutočnými vedcami a odborníkmi na tematiku ochrany životného prostredia. Síce sa za tých pár rokov od vytvorenia dokumentu niekoľko vedeckých názorov zmenilo, podstata myšlienky využiť potenciál nových technológií na ochranu našej planéty ostáva zachovaná.