Dunadan

Inšpirácia tvorbou Matthewa Vaughna je tu viac ako evidentná a režisérovi sa nedá uprieť snaha napodobniť jeho typické trademarky, na čom by za normálnych okolností asi nebolo nič zlé. Problém však nastáva v momente, keď si človek uvedomí, že v skutočnosti sleduje práve novinku Matthewa Vaughna. Žiaľ, Argylle je po Mannovom Ferrarim už druhým výraznejším sklamaním tohto roka.

Akciou aj andrenalínom prešpikovaný, technicky vypiplaný a v konečnom dôsledku stále kvalitný blockbuster, na ktorý sa výborne pozerá, pričom tie takmer tri hodiny utečú ako z rýchlika. Tentokrát však celý príbeh pôsobí pomerne neučesane, prekombinovane a kvôli pocitu akejsi repetitívnosti istých aspektov nedokážem skryť mierne sklamanie. A hoci v tomto prípade rozhodne nejde o vrchol série, stále platí, že v rámci žánru hrá Dead Reckoning Part One prvú ligu a v konkurencii bez problémov obstojí. Snáď sa ale tvorcovia z tohtoročných prešľapov poučia a v pokračovaní mi už opäť raz poriadne vyrazia poistky.

Audiovizuálne odpudivá nuda s tragickým titulným hrdinom a minimom vynaloženej energie na čokoľvek zo strany tvorcov. Je až poburujúce, s akou ľahostajnosťou tu pristúpili k adaptácii tak významnej komiksovej udalosti. Nuž, neustále pokusy o humor či prehliadka cameí dostali evidentne väčšiu prioritu. Palec hore aspoň za toho Keatona a zopár ďalších fajn momentov, pri ktorých som sa prekvapivo nechcel zabiť.