Hon na líšku

Snímok o bohatej, myslením spomalenej, "Šílene smutné princezne", ktorá si našla svoj objekt záujmu a následne s ním zaobchádzala podľa vlastného uváženia, ako s "dokonalou" hračkou, ktorú nemožno pokaziť. Princ na bielom koni v podobe brata, ktorého tieň nemožno prekročiť prichádza ako záchranca, aby spasil takmer vyhasnutú dušu mladšieho súrodenca. O tom, že peniaze otvárajú mnoho dverí, že si za ne možno kúpiť už takmer všetko, vieme všetci. Na tento film som sa veľmi tešil, no popravde, nie tak celkom som dostal to, čo som aj očakával. Snímok vytrhla z biedy až záverečná pol hodinka, ktorá postupne docielila nástup toľko očakávaných emócií, ktoré bohužiaľ vo "Foxcatcher" veľký priestor nedostali. Áno, snímok nahnevá, rozčaruje, keďže si pri závere divák uvedomí, že vyobrazený príbeh je podľa skutočnosti, no presto všetko, dúfal som vo viac. Na záver už len vystrúham pochvalu hereckému výkonu Steva Carella, ktorý stvárnil Johna du Ponta. Ten by si zaslúžil facku na celú hlavu hneď v prvý záber, kedy sa na obrazovke objavil. (09.01.2015)

Chladné, strohé na konci až šokující vyprávění. S herci, kteří nejsou vidět, ale i tak svou roli zvládají na jedničku. Zajímavá, ani ne tak sportovní exkurze do doby nedávno minulé. V bizarním spletenci tří vztahů a hlavně s nahlédnutím do příběhu, který se možná takhle opravdu stal. V případě Steva Carella hlasuji pro největší odpudivý xicht, za rok 2015. Jeho výhra je víc, než pravděpodobná. (17.01.2015)

Výnimočne sa nezhodnem s väčšinou a už vôbec nie s percentuálnym hodnotením filmu. Foxcatcher je výborne prepracovaná dráma s výbornými hereckými výkonmi Carella, Ruffala a na rozdiel od ostatných pochválim aj Ch. Tatuma. Tatum nie je Al Pacino, ale Pacino ani iní hereckí borci sa do tejto roly typovo nehodia a Tatum zo seba vydal maximum. Evidentne zopár kíl nabral, jeho chôdza je typicky "zápasnícka" a uzavretého a mlčanlivého športovca zahral slušne. Najväčším prekvapením je postava milionára J.du Ponta. S. Carell je absolútne dokonale zamaskovaný, nespoznala by ho ani jeho vlastná mať. Divného, pošahaného pracháča zahral výborne a je to hlavne jeho zásluha, že ma film max. zaujal. Pýtal som sa podobne ako Dave Schultz, čo z toho bude mať?? Je ten chlap teplý? To že je divný neustále počas filmu dokazoval, najčastejšie úplne dementným a prázdnym pohľadom, pri ktorom netušíte čo sa mu v tej debilnej palici odohráva. Film je v prvom rade silnou psychologickou a civilnou drámou, bez umelých prísad ale i skvelým konverzačným filmom zo športového prostredia. Od Wrestlera a Warriora s T. Hardym som nevidel lepší film na športovú tému. 100%. (31.12.2016)

Hneď v úvode ma zaujala zvláštna farebnosť filmu, ktorý akoby sa v roku 1987/88 nielen odohrával, ale aj točil. Postupne som pochopila, že je to jeden s prostriedkov navodenia, tej zvláštnej atmosféry, ktorá sa niesla celým filmom. Nerozumiem síce týmto filmárskym veciam, ale páčilo sa mi to. Mám pocit, že tento film u mnohých divákov zrejme skončí v kategórii "nudný" v mojom prípade tomu tak ale určite nebude, pretože film ma zaujal hneď od začiatku a až do konca už nepustil. Celý dej sa odvíja v pomalej, zvláštnej a ponurej atmosfére a všetko dôležité sa odohráva mimo obraz v hlavách hlavných hrdinov Marka Schultza a Johna E. du Ponda. Mrazivý skutočný príbeh, teda presne taký, akými boli jeho hrdinovia. Osamelí, nepochopení, vnútorne nenaplnení ľudia, ktorí sa snažili niečo dokázať, ale dopadlo to tragicky a ako to už býva, doplatil na to ten tretí... Dokonalé herecké výkony a príbeh ktorý núti, vnímať a rozmýšľať. Jedinú chybu filmu vidím v tom, že tragická udalosť ku ktorej došlo v závere filmu vyznela tak, že sa odohrala vo veľmi krátkom čase po neúspešných olympijských hrách v roku 1988 čo však nezodpovedá skutočnosti a k tragédii došlo až v roku 1996, prišlo mi to teda v závere akési "odfláknuté". Na dôvažok ako bonus dodávam, že v roku 1988 na olympiáde v Soule Mark Schultz skončil na 6. mieste. V tej istej váhovej kategórii (do 82 kg) získal náš reprezentant Jozef Lohyňa na tejto olympiáde 3. miesto. (07.01.2015)

Problémem filmu (tedy alespoň v mých očích) je fakt, že hlavní hrdina, tedy Mark Schultz, nemá natolik zajímavý, resp. nosný životní příběh, aby dokázal diváka na 2 hodiny zabavit, tím spíš, že je vše vyprávěno dosti pomalým tempem a zase tak moc se toho nestane. A kdyby byl film čistě jenom o Markovi, asi bych měl velké problémy udržet pozornost a nezačít se nepěkně nudit. Naštěstí je tu však i vedlejší postava Johna du Ponta a ta mi, nahlíženo přes „sociální“ filtr, nabídla už něco krapet jiného (jakkoliv nesympatická, dokázal jsem k ní pocítit upřímnou lítost). Na lepší 3* snímek vytahuje překvapivý závěr, který má svoji nepopiratelnou emoční sílu, škoda jen, že na takový moment musí divák čekat celý film. (15.01.2015)