Havrania cesta

Aj budovanie elektrického vedenia patrí k budovateľským filmom spolu s kolektívnym hašterením a spormi o prednú pozíciu v malej skupine montérov. Na odľahlom mieste krajiny prácu strieda fajront a nájdu sa aj náznaky lásky, ale preháňa sa to s psychológiou postáv na úkor nejakého zmysluplného príbehu. –––– Nech žije brigáda socialistickej práce! (02.03.2014)

"Nemám na čo čakať otec, chcem žiť teraz..." Slová V. Galatíkovej vystihujú jej zúfalú situáciu i ochotu urobiť vo svojom živote zásadnú zmenu. Je ale nový, tajomný člen partie v podaní Š. Kvietika ten pravý? Hlavnou a najsilnejšou zbraňou filmu je atraktívne a neopozerané prostredie partie montérov-elektrikárov. Príbeh o strate a znovuzískaní svojho miesta v partii má čo ponúknuť. Herci hrajú výborne(Pántik, Kvietik,Galatíková) a propaganda až na pár oslovení "súdruh" moc nezasiahla. Dojem trochu kazí zlá zrozumiteľnosť dialógov a na rok 62 pomerne nekvalitný obraz. Zvedavý som bol najmä na V. Galatíkovú, ktorá naštartovala kariéru práve v tomto slovenskom filme. Slabšie štyri hviezdy. 70%. (15.03.2014)

Opravdu mladou Věru Galatíkovou nikde jinde neuvidíte, už jenom z toho důvodu měla Havrania cesta pro mě význam. A práce režiséra Martina Hollého měla vysoké kvality už ve svých začátcích. Pravda, chvilkama jsem musel udržovat pozornost dost urputně, protože některé scény potmě byly nejen zdlouhavé, ale i těžko sledovatelné. Ale přes závan pracovní tématiky to určitě není špatný film. Ke dvěma přihazuju třetí. Za Galatíkovou:-) (10.11.2012)

Martin Holly ukazuje, že vedel točiť dobre filmy už v začiatkoch svojej kariéry. Tento je postavený hlavne na zaujímavých postávach, v ktorých si divák ľahko nájde skutočných ľudí. Prím hrá hlavne postava Jula Pántika, ale ani ostatní výrazne nezaostávajú. Okrem toho, konečne vidieť postavy pracovať, čo bežné určite nebolo vtedy, dnes už vonkoncom. A závidieť ich kočovnú prácu, ako je v snímku aj spomenuté, určite nie. Škoda len, že film občas zachádza do psycho-roviny a vtedy sa dostavujú aj nudnejšie scény. Inak fajn taká ponurá atmosféra. (05.09.2019)

60 roky ukázali, že slovenský film je silný a rozmanitosťou svojich príbehov aj teraz, dokazuje, že sa svoju tvorbu sa vôbec nemusíme hanbiť. Či už sa jednalo o mladých režisérov alebo staršiu generáciu, či už boli témy pod nadvládou socializmu, alebo uvoľnenia - tvorcovia si vždy našli cestu ako vypovedať o niečom - hocičom prvotriednym spôsobom. Havrania cesta Martina Hollého - ktorá sa považuje za jeho debut, je obyčajným chlapským príbehom. Dej je značne nedramatizovaný a viacej ako do akcie ide do vnútra postáv. Funguje to dokonale. Pántik tu exceluje. Jeho prejav je nebojím sa povedať, tak výborný, že slabšie miesta prekryl a na konci vzbudil potrebnú emóciu. Podobný pocit s filmu som mal ak si pamätám pri Obchode na Korze. Kvietik, Mrvečka a Galatíková sú len bonusom. Všetci traja ale samozrejme výborne zahrali svoje úlohy. Do toho všetkého hrá hudba ktorá mi v mnohom pripomínala hravé strunové tóny Ennia Morriconeho. Možno hlúpe prirovnanie, ale mne do celého konceptu tohto chlapského príbehu sedí. Výborná ukážka slovenskej filmovej práce, ktorá je silná aj v roku 2012. (16.04.2012)