Štyridsaťštyri

Nedokázal som sa na film naladiť ani po pol hodine sledovania. Stále mi k tej prvej svetovej akosi nešla tá povojnová socialistická atmosféra, ktorú z filmu cítiť. Možno niekedy nabudúce a v inej nálade... (20.7.2014) –––– Bolo to náročné dopozerať tento film. Najskôr som dlho nevedel, o čom film má byť, a keď som pochopil, že to nie je také jednoduché, ako švejkovať vo vojne a pod maďarským útlakom, tak sa to naťahovalo a naťahovalo. (3.12.2016) –––– Na tretíkrát môžem potvrdiť, že sú to lepšie tri hviezdy, ale stále iba tri. Štvrtá filmu uniká kvôli zdĺhavej prvej polovici. (11.11.2018) –––– Bože dobrotivý, už sme v zajatí. Kto by si bol pomyslel, že to takto krásne skončí. –––– Hore hlavy! Ničoho sa neboja tak, ako vztýčených hláv. –––– Po tejto vojne nebude viac vojen. Ľudia zmúdrejú, nájdu ľudskú reč. Zastane človek pri človeku a povie prosto: Načo nám je vojna, načo sa máme zabíjať. (20.07.2014)

"Prvý, druhý, tretí vystúpiť..." - toto si z filmu pamätá asi každý, kto ho videl, aj mne sa táto "hláška" vryla do hlbín mozgu ešte v ranej mladosti. Ale v tomto filme  (natočenom podľa skutočnej udalosti) sa toho deje oveľa viac. V prvom dejstve je najprv za zrnko romantiky a hneď potom dostane hlavný hrdina povolávací  rozkaz. Následujú vydarené bojové scény z fronty a zo zákopov, potom drsná cesta späť domov a napokon tretie, hlavné dejstvo o samotnej historickej vzbure našej menšiny proti rakúskemu veleniu. Začalo to tým, že vojaci dostávali málo jedla, ale hlavne, Rakúšania s našimi vojakmi jednali ako so psami a pritom očakávali, že budú poslušne brániť monarchiu. Vo filme je síce dosť pátosu, ale málokedy sa stáva, že je pátos tak zdravý, ako tu. Veľmi vydarený, poctivý vojnový (protivojnový) film. Tu je naozaj dôvod, na čo byť hrdý. Takmer päť. 83,5%. (12.11.2023)

Ďalší s Bielikových chlapských filmov, ktorým nemôžete nič vytknúť. Na to v koľkom roku film vznikol sa môže pochváliť skvelým príbehom - čo dokazuje Bielikov talent pre písanie scenára, výbornými hereckými výkonmi - čo dokazuje Bielikov talent pri vedení a výbere hercov, a v neposlednom rade na svoju dobu výborné akčné scény. 44 je príbehom vojakov, ktorý sa vzbúrili proti vojne a vojenskému systému. Je rozprávaný retrospektívne cez oči hlavného hrdinu, ale hrdina príbehu je kolektívny. Film je plný silných a sympatických hrdinov, ktorý ako to už v Bielikových filmoch býva nešteria humorom a vždy držia spolu. Protipól k nim sú vysokopostavený hodnostári, ktorý sa obohacujú na vojne a ktorý pôsobia od prvého momentu nesympaticky - hlavne výborný Ctibor Filčík, ktorému by som aj ja sám rád jednu natiahol. Film je napínavý, hlavne ku koncu - pôsobí veľkolepo a badať tam znaky poctivej roboty strihnutej perfekcionalizmom, tak typickým pre celú Bielikovú tvorbu. Pre mňa je to ďalšie vrcholné dielo 50 rokov, kedy bol Bielik na vrchole svojich tvorivých síl. (18.03.2012)

Nezdieľam až toľko nadšenia ako kolegovia. Námet je super, som rád, že som sa z tohto filmu mohol niečomu z našej histórie priučiť. Čosi som si naštudoval a musím uznať, že Paľo Bielik sa odklonil, resp. samotnú vzburu nám podal skratkovito. Mrzí ma keď z nosnej časti obsahu filmu mu autori akoby narýchlo venujú max. 10 minút. Bielik sa dosť venoval tomu čo predchádzalo vzbure, čo chcem pochváliť, lebo nám pekne predstavil hlavných protagonistov aj ich rodinné či vzťahové väzby. Burcovanie vojakov zo strany hlavnej postavy Viktora mi však pripomínalo sčasti komunistickú agendu - oni sú tí zlí a keď sa spojíme, tak pánov pošleme do kelu, v jednote je sila a podobné heslá, ono dosť tomuto dojmu dopomáha i štylizácia a kamera... Bielik bol v iných filmoch pre niekoho niekedy viac na hrane, v tomto kúsku to zase mne viac vadilo či vyrušovalo. Hercov si vybral vhodných, nad ktorými sa skvel v menšej role záporák Ctibor Filčík. (13.11.2018)

Film Štyridsaťštyri je plnohodnotnou vojnovou drámou vykúkajúcou spoza zastaralej konzervatívnej kinematografie, kde herci používali typické divadelné výrazové prostriedky a kde hudba sa ešte len učila významovo vsádzať. Bielik dokázal svoj talent v spolupráci s Lukešom. Prinútil hercov hrať až na maximum a zároveň sa natoľko vyhýbať patetickosti, ktorá bola natoľko typická pre slovenské filmy. Blaškovič, Filčík, Sarvaš a hlavne už vtedy vynikajúci Mistrík a jeho nezabudnuteľná subtílna fyziognómia sú ozdobou slovenského herectva. Na vtedajšiu dobu efektívne bojové scény, subtílna hudba a nezabudnuteľné emočné scény. Prvý, druhý, tretí vystúpiť! Prvý, druhý, tretí vystúpiť! Prvý, druhý, tretí vystúpiť! ... (27.06.2012)