Atlas mrakov

Je to skvelý žánrový mix od súrodencov Wachovských a Toma Tykwera, ktorý je adaptáciou známej knižnej predlohy. Má vynikajúci príbeh zložený zo šiestich dejových línií prebiehajúcich od minulosti až po budúcnosť, všetky na prvý pohľad úplne iné, ale aj tak majúce mnoho spoločného. Spracovanie je perfektné, ale stále mi k dokonalosti ešte trochu chýba. Táto výrazne nadpriemerné dĺžka tu nie je vôbec žiadny problém, skôr naopak, kľudne by som ocenil ešte aspoň hodinu navyše, film si ma získal hneď od začiatku, aj kvôli rozmanitými dejovým líniám sa tu vôbec nedá ani na chvíľu nudiť, stále sa je na čo pozerať, žiadna scéna mi vo svojej línii neprišla zbytočná, všetko to tak dobre sedí, ešte z tej previazanosti dejových línií som mal väčšinu času pocit, že by sa z toho dalo získať ešte viac, niektoré prestrihy mohli byť nápaditejšie, ale to sú všetko len také detaily, aj takto to funguje plnohodnotne, množstvo ovplyvnení inej línie nejakým skutkom je skutočne perfektných, je tu plno skvelých myšlienok a tých základných motívov, ktoré v podobnom filme nemôžu chýbať, pozerá sa na to výborne. Ale osobne by som sa kľudne obišiel bez línie zo súčasnosti o nakladateľovi v domove dôchodcov, samo o sebe sa vydarila, niekoľkokrát som sa dobre pobavil, ale tie zvyšné mi prišli kvalitnejšie. A preto spočiatku ma dostala až taká vážnosť situácie, mal som pocit, že sledujem niečo, kde ide skutočne o veľa, ale niekedy v druhej štvrtine pribudol humor a vážnosť sa znížila, stále si to udržalo výrazne nadpriemernú úroveň, ale aj tak som chcel radšej tú vážnosť, no v druhej polovici sa to už celé tak lepšie urovná, už všetky línie fungujú dokonalo, aj tá humornejšia si ma už získala a tak je na to skutočne radosť pozerať. Dlhé finále, v ktorom vyvrcholia všetky príbehy je skvelý, tu už fungujú aj emócie a síce úplný záver je predsa len iný, ako som čakal, dúfal som v niečo veľkolepé, čo mi vezme dych, toto bolo skôr také rozprávkovejšie, ale náhodou aj toto je zaujímavé. A chválim, ako všetky žánre samo o sebe perfektne fungujú, prestriedajú sa tu takmer všetky, nechýba historický, sci-fi, akcia, komédia, thriller, dráma, krimi, romantický, postapokalyptický a aj nejaké prvky fantasy a erotiky a ani jednému žánru tu nemám čo vytknúť, s radosťou by som si ich pozrel aj ako samostatné filmy. Ale vrcholom je pre mňa rozhodne budúcnosť, obzvlášť línia v Neo Soule, tá je úžasná, hlavne tá chémia medzi hlavnou hrdinkou a mužskými postavami ma dostala, potom by som zaradil poslednú líniu z postapokyliptického sveta a líniu s novinárkou, tie tri sú už trochu slabšie a hlavne tá spomínaná zo súčasnosti, ale ani tak to nie je veľký rozdiel, perfektné sú aj tie. No toto platí samozrejme v prípade, keby sa hodnotili samostatne, tento film je jeden veľký celok a tak tu má všetko svoje misto. Musím spomenúť akciu, potešilo ma, že toto nie je žiadny typický súčasný blockbuster s množstvom umelej samoúčelnej stereotypnej akcie, ale tu má vždy svoj význam, je plnohodnotnou súčasťou deja a vždy sa jedná o také menšie, ale zaujímavé scény a hlavne tie v línii v Neo Soule sa vydarili. Herecké obsadenie je vynikajúce, hlavnú pozornosť si u mňa jasne získala úžasná Bae Doo-Na, tá tu vyniká, ale od nej som to aj čakal, podobný typ úloh jej skvelo sedí a tak sa mohla predviesť, za ňou ma najviac potešila trojica Tom Hanks, Jim Sturgess a Halle Berry a hlavne pre ňu je to určite životná úloha, nikdy ma ani zďaleka nebavila tak, ako tu, mimoriadne rozmanitým výberom úloh ma zaujal Hugo Weaving a všetky zahral očakávane skvelo, ale výborní je aj zvyšok, len títo spomínaní u mňa v tomto filme vynikajú. A tie masky sú teda skutočne zaujímavé, síce väčšina hercov sa v ich rôznych úlohách dá spoznať, ale aj tak niektoré ma skutočne prekvapili. Réžia a technická stránka sú vynikajúce, takto skvelo zvládnuť tento náročný a pomerne originálny projekt a to po všetkých stránkach si zaslúži veľkú pochvalu, možno len tých emócií mohlo byť viac, takto fungujú hlavne v poslednej fázi, ale to je to jediné a aj tak majú môj hlboký rešpekt. A k tomu ešte tá skvelá hudba, ktorá sprevádza tie najzásadnejšie situácie. Je síce pravda, že som dúfal v trochu viac, ale to bolo len mojimi prehnanými očakávaniami. Túžil som po ďalšom nezabudnuteľnom dokonalom klenote, ako je mnou milovaná Fontána, čo mi tento film mohol splniť, no to sa nestalo. Podľa mňa to mohlo byť ešte trochu menej komerčné a viac umeleckejšie a zároveň kvôli európsky a ázijsky pojatým niektorým témam, som dúfal, že budú pôsobiť menej americky, ale to je prakticky to jediné, čo tomu chýba k úplne dokonalosti aj takto je to úžasný zážitok, na ktorý sa len tak nezabudne a teším sa na ďalšie pozretia. A je kľudne možné, že po nich už mi tieto čiastočné zápory zmiznú a film plnohodnotne ocením. Rovnako majú môj veľký rešpekt za eRkový rating, ktorý tu pritom ani nebol až tak moc potrebný, film by fungoval aj bez toho, ale je samozrejme lepší a takto aspoň vidno, že mali v pláne natočiť čo najkvalitnejší film a nie len najkomerčnejší blockbuster určený deťom. A ani ma neprekvapuje, že ho financovali hlavne európski a ázijskí sponzori, aspoň to len potvrdilo, že Hollywood je na svojom dne, kde už ide len o peniaze a nie o kvalitu a preto ich súčasná tvorba aj tak vyzerá. Keď majú možnosť sa priamo podieľať na nejakom inteligentnom filme na úrovni, tak prakticky odmietnu. Ale dosť už takejto kritiky, hlavne, že Atlas mrakov je prvotriedny film, ktorý stojí za mnoho pozretí. 87% (24.11.2012) (menej) (viac)

Je skvělé být u toho, když se přepisují dějiny kinematografie. V místech, kdy film čerpá a zesiluje konvence z jiných uměleckých děl (literatury, komiksů, videoklipů, videoher), je "pouze" výborný; tam, kde užívá prvky filmové formy tak, jak ještě nikdy nebyly použity (anebo ne v takovém množství), je geniální a dochází k radikální z-m-ě-n-ě z hlediska vývoje poetik._____ Předloha Davida Mitchella má "matrjoškovou" výstavbu, jejímž ekvivalentem by mohla být INTOLERANCE nebo INCEPTION. Ovšem adaptace sourozenců Wachowských a Toma Tykwera "matrjoškovou" narativní strukturu zaměnila za typ síťového narativu, jehož možnosti testovali tvůrci jako Alejandro González Iñárritu či Robert Altman. Řada teoretiků a kritiků má za to, že se tato odchylka od normy vyčerpala a její sledování se stalo automatizované, ale Wachowští s Tykwerem dokazují opak a přichází s naprosto radikálním dílem, které nemá obdoby. Spoje mezi jednotlivými liniemi nejsou vytvářeny jenom na základě tematické/vyznamové roviny (např. "náhoda/predeterminace" - MAGNOLIA, "lidi z různých společenských vrstev a zemí by měli najít společný jazyk" - BABEL), ale i podle syžetových, stylistických ad. vzorců - a konvencí klasického hollywoodského narativu (ironicky užitých dialogových háčků, zvukových můstku vytvářejících paralelu mezi významovými rovinami, jež jsou rytmizujícími voice-overy přepisovány atd.). Nejde o to, že už Spielberg v ČELISTECH používal jump-cuty, které "zneviditelnil" přechodem postavy z jedné scény do druhé, ale o to, že se takto dosud nikdy nepropojovaly různá časová a prostorová "pásma". Spojování záběrů či scén prostřednictvím kompoziční návaznosti je docela běžná věc, ovšem ne napříč jednotlivými "pásmy" a za pomocí podobnosti nejenom "stylistické", ale i narativní a významové (viz montáž útěku v Neo Soulu/otestování námořnických dovedností "negra"). _____ Celá věc se ještě komplikuje nesmírně nekomunikativním vyprávěním, které dává okázale najevo svou sebeuvědomělost a které si přímo labužnicky pohrává s různými fintami (flashbacky jsou řešeny tak, že se dvě dějství odehrávají ve stejném prostoru, ale v různý čas; šest primárních rovin je filtrováno vždy podle jedné ústřední postavy, ale celkové podoba je přizpůsobena vidění dvěma různým lidem, ačkoliv se z počátku zdá, že šlo jenom o jednoho; do šesti úrovní, kdy každá má svého fokalizátora a nad nimi je ještě jeden/dva, se vkládají texty napříč všemi podzápletkami - psané deníky, skládaná hudba, natočený film atd.)._____ Potěšující je i to, že film nespadá do midcultu, protože se užívá campové estetiky, a významově nejde o vůbec banální počin (Wachowských "jedinec vůči represivnímu systému" zůstává, ale to je pouze záminka k řešení genderových, feministických, queer, obecně etických i filozofických /identita, "strukturalistická" povaha světa/ aj. otázek). K plnému docenění je navíc nutné být mediálně sběhlý, protože každá ze šesti rovin je stylistickou pastiší jiných filmů ("mořeplavecká" upomíná k dobrodružným a historickým meodramatům klasického Hollywoodu, "novinářsko-detektivní" k počinům ze 70. let, "sci-fi-útěkářská" se obrací k žánrovým klasikám a kultům ze 70. let atd.). Obávám se ale, že se najde velmi, opravdu velmi málo diváků, kteří jsou citliví k otázkám filmové formy a jsou dostatečně mediálně sběhlí. Nesejde ale na tom, že ATLAS MRAKŮ je pouhou kapkou v moři, protože moře může být tvořeno právě z nich... (12.11.2012) (menej) (viac)