Jak byl dobyt Západ

G-e-n-i-á-l-n-í divácký zážitek. Vizuální stránka podřízená potřebám systému Cinerama, kompozice jak do hloubky tak do šířky, barvy, nádherné horizonty divokého západu a některé naprosto dechberoucí kamerové jízdy (kolikrát zdeformovány efektem rybího oka)... Zážitek z megaširokoúhlého filmu je naprosto uhrančivý. Chci to vidět na BLU! (09.10.2008)

Nadherna rodinna saga suvisiaca trochu s westernom z prostredia stareho Divokeho Zapadu. Nadherny vizual, vyborna rezia a par zvucnych mien - James Stewart, Henry Fonda, John Wayne atd. divaka rozhodne nenecha na pochybach si film zaobstarat a pozerat zas a znova. Reziser John Ford potvrdil, ze patri pravom medzi velikanov svetovej kinematografie. 100 % (08.02.2015)

Na mě až (přes)příliš popisný film; ve smyslu, malé věci se scénáristicky rozváděly ad libitum, kdežto velké věci se přecházely jako tacitus consensus. Takhle by se Američané asi rádi viděli; jako potomci drsných zápaďáků, jejichž ústa chrlí vtipné sentence a jejich kolty olovo. Pokud je tohle klasika, pak dodnes byla mnohokrát překonána těmi westerny, které si uřízli sice menší krajíc, ale dokázaly ho lépe namazat; snažili se přijít na kloub věcem, které i přes svojí cizost (pro nás, nás) dokázaly přimět zamyslet se nad "tam někde, někdy", a nesměšovat to s romantikou traperských převleků, vyjížděk na koni a imitacemi rodea. Jak praví čeští westernoví klasici (Vostrý/ Šturc): "bledých tváří z daleka přišlo jako much, bojovníkům z prérie otrávilo vzduch." Pozn.: V USA se film promítá s názvem "Jak byl získat Západ" (jako by v nějaké čestné soutěži), v Česku "Jak byl dobyt Západ" (tady už jde o válku); možná by se mohlo uvažovat také o tom, "Jak byl vybit Západ". (03.05.2017)

Najširokouhlejší film všetkých čias a najkratší výstup Johna Waynea vo filme, kde je uvádzaný ako jeden z hlavných predstaviteľov (je tam dokopy asi 2 minúty)... ;-) A vzhľadom na ten úctyhodný menoslov aj celkom slušné sklamanie. Kvalita je veľmi kolísavá. Všetky poviedky sú výpravné (snáď až na tú štúdiovú občiansku vojnu, stále som čakal, kedy niektorý jazdec rozvlní to plátno s namaľovanou oblohou v pozadí) a majú vynikajúco natočené a nápadmi hýriace akčné scény (prepadnutie vlaku, nájazd bizónov, útok Indiánov na vozovú kolónu). Kostýmy, dekorácie, rekvizity, kamera, všetka česť, úplná paráda. Príbehy, ktoré sa však v tej nádhere odohrávajú, sú buď sladko romantické, prehnane patetické alebo proste o ničom. Najlepšia je nakoniec prvá poviedka, v ktorej Stewartovi tá parochňa sedí ešte menej ako úloha zamilovaného zálesáka, ale celý príbeh má hlavu a pätu a speje ku prekvapivo dramatickému a krvavému vyvrcholeniu. Celkom sa dá aj druhý príbeh s netradične nehrdinským Peckom, ale potom už to ide dolu vodou, už to nie sú naozajstné príbehy, iba roztrieštené epizódky bez pointy a vlastne bez zmyslu, len s nejakými deklamovanými prehláseniami (my sme tých Indiánov vlastne nechceli vyhubiť a pod.). Posledná poviedka je najwesternovejšia, ale zároveň je to aj najotrepanejšia báchorka vôbec, hoci ju zdobí tradične uvoľnený Eli Wallach. Vôbec sa nečudujem, že sa tento studený film bez jedinej fakt zaujímavej postavy nestal takou klasikou ako iné žánrové kusy z toho obdobia. (08.10.2008)

Pokiaľ si pamätám, bol tento film premietaný v rámci prvého ročníka brnenského Flmfóra v roku 1963. Zohnať lístok bol dosť problém napriek vysokej cene 50.- Kčs. Ale tieto obrázkové dejiny Ameriky premietané na širokouhlom formáte vzbudzovali úžas u divákov zvyknutých na rozorávanie celiny, odpich vysokej pece a hrdinských vojakov porážajúcich hitlerovcov. Po polstoročí už tento film nemá čím prekvapiť, nanajvýš zaujme neobvyklou koncentráciou známych hercov, z ktorých však len máloktorý dostal viac priestoru na prezentáciu svojej postavy. Ale aj to spolu s gigantickým rozpočtom stačilo na pootvorenie úst pri premietaní. Vtedy. (10.11.2020)