A pobežím až na kraj sveta

Ďakujem. To je jediné slovo, ktoré mi napadá. Tak krásny, citlivý, smutný a poetický príbeh som naozaj dlho nevidela. Majka Tárajka patrí medzi moje najobľúbenejšie literárne postavy, a preto som len a len rada, že jej filmová verzia je rovnako pôsobivá a autentická. Takže ešte raz - ďakujem vám, Peter Solan, že ste sa ujali natáčania filmu, ktorého téma vám vraj nebola nijako mimoriadne blízka. Ďakujem, že ste presviedčali Anetku Lakatošovú, aby stvárnila hlavnú hrdinku až dovtedy, kým nesúhlasila. Ďakujem, Anetka, že ste napokon prijali ponuku úlohu dievčatka, ktorého osud bol akiste príliš podobný tomu vášmu. O to viac ďakujem. Ďakujem všetkým zúčastneným, ktorí odviedli tak presvedčivé výkony, že som počas celého sledovania mala pocit, akoby som sa nedívala na film, ale na obyčajný život zachytený akousi skrytou kamerou ( hovorím najmä o výbornom Ivanovi Mistríkovi, opäť raz úsmevnej Magde Pavelekovej a o vynikajúcich manželoch Adamčíkovcoch). Ďakujem. Pretože na svete je ešte stále veľa Majok-Tárajok (hoc Peter Solan sa v istom rozhovore vyjadril, že o tom pochybuje), ktoré potrebujú vedieť, že nie sú samé. Že nie sú iné. Že nie sú poslednou literou abecedy ... (28.04.2012)

Film o detských ale i vážnejších starostiach sa zameriava hlavne na hlavnú postavu dievčaťa, ktorá má problém s chôdzou a je ostatným spolužiakom iba na posmech. Film je skôr pre staršie deti ak je vôbec pre deti, ale na film určený do kolekcie "70 roky- to najlepšie zo slovenského filmu" by som čakal viac. Zarazilo ma množstvo známych tvárí v úlohách, ktoré by zvládol akýkoľvek komparzista z dediny. I. Mistrík ešte ako tak, ale V. Strnisková v JRD či V. Polónyi ako nalievač vodky?? 60%. (16.06.2013)

(97/2016) / Sila vidieť ako dokázali "soudruzi" za pár rokov domrviť aj filmy. Porovnať Solana z tohto filmu s jeho filmami 60-tych rokov, respektíve s hociakým filmom z toho obdobia ukazuje ako sa domáce talenty "znormalizovali". Námet filmu v pohode, prečo nie, ale to nudné, televízne spracovanie tomu uberá všetku silu. (4/10) (02.10.2016)

Mária Ďuríčková vždy vedela krásne opísať detstvo so všetkými starosťami a radosťami, ktoré k tomu patria. Jej knižka Majka Tárajka nemohla prísť pod lepšie ruky ako sú tie Solanové. Toho považujem za jedného z najlepších slovenských režisérov, akých sme kedy mali, hlavne preto, lebo spravil môj obľúbený film Kým sa skončí táto noc. A pobežím až na kraj sveta ako by z oka vypadol tomu môjmu dospievaniu na dedine, kde všetko fungovalo, presne tak ako nám film ukazuje. Pre mňa sa jednalo o exkurziu do môjho detstva, hier, prvých lások, zvierat a nechápavých rodičov. To čo Majke spravila mama so servítkami, mne mama spravila s Káčerom Donaldom. Nebudem klamať, ale nikdy som jej neodpustil:). Je to krásny film, bez štylizovania, bez pátosu, s úprimným pohľadom a s prirodzeným herectvom. Jedno zo svetielok slovenskej kinematografie v tme 70 rokov. (01.04.2013)

Pěkný příběh o děvčeti, které je zdravotně postiženo a žije ve svém vysněném světě působí chvílemi až poeticky. Celkový dojem z filmu mě ale výrazně kazí střih a jakoby nedokončené a rychle střižené scény, Škoda, to mě u sledování hodně rušilo. Jinak film rozhodně stojí za vidění, už kvůli pěknému scénáři nebo klasicky výtečné hudbě Zdeňka Lišky. (25.12.2013)