Niet inej cesty

Život jedného tvorený z čriepkov života mnohých. Film veľmi zaujímavo zachytáva motivácie, túžby, obavy i nepriamych účastníkov revolučného diania- aby starenke vojaci nezničili variaci sa lekvár, revolúcia kazí business ženám ulice, hrajúci sa chlapci napodobňujúci vojenskú kapelu, žena kritizujúca vojakov spievajúcich po nemecky prepletajúca slovenčinu nemeckým "ach so", rabujúci povstalci, pomsta vojakov, nedbalosť polície o situáciu, tá má prácu za každého režimu, skaza revolúcie očami Štúra... Čriepky životov je však občas náročné pospájať do deja, porozumieť premenám- prečo revolucionári bojovali s či proti Maďarom a Rakúšanom. Táto náročnosť, zložitosť vyznať sa v postavách spolu s úsilím pochopiť hutné dialógy však našťastie spôsobili potešenie vďaka zaujímavej zápletke.___ Rozmýšľala som, prečo bol film zakázaný. ( Pár vždy platných výrokov: "Moc uznáva iba poslušnosť, slepú poslušnosť bez myšlienky." "Či to vždy tak bolo, že sa okolo politiky motalo toľko pochybných existencií?" "A nech sa naši ľudia neukazujú v uniformách. Mám rozkaz, aby Ríša vyzerala, ako slobodný štát.")___ Nezvyčajná atmosféra podporujúca zápletku, vizuálna pôsobivosť i opakujúce sa krásne hudobné motívy zanechali hlboký zážitok. (25.02.2016)

Tiež sa pýtate, prečo jediný skutočný veľkofilm, zaoberajúci sa životom Ľudovíta Štúra nie je podobnou klasikou, ako Bielikov Jánošík? Obsahuje totiž vskutku veľkolepé scény, viacero bitiek, panorámy armád a veľkú lásku našich dejín, o ktorej sa učíme aj na školách. Po pozretí pochopíte. Za prvé Štúr je tu skôr iba jedna z postáv, ktorá tu zobrazeným príbehom až tak nehýbe, všetko je točené príliš na akademický efekt, bez života. Film napríklad skončí bez poriadneho vyvrcholenia, veľmi náhle. Rovnako všetky vzťahy tu sú zobrazené veľmi skratkovito a dej mi pripadal mierne zmätočný. Je to škoda, možno by stačil už len lepší strih a dlhšia stopáž, ktoré by všetko lepšie dramaturgicky prepojili. (01.11.2015)

Tvorcovia sa podujali natočiť romanticko-historický film o revolučnom roku 1948 a láske Ľudovíta Štúra k Adele Ostrolúckej. Celý príbeh pôsobí do veľkej miery ako sfilmovaná učebnica dejepisu, istá rezignácia na tvorcovský umelecký vklad je poznateľná, čo je na škodu. Strohý snímok však nikomu neublíži, ale ani nenadchne. (15.07.2018)

Sloboda, rovnosť, bratstvo, to sa v uhorských podmienkach premenilo na politické intrigy. Ako si štúrovci v úvode na hrade Devín sľúbili, že budú celkom oddaní svojmu spoločnému záujmu a nevyruší ich od toho žiadna žena, matka ani milenka, tak hlavnou myšlienkou filmu bola práve láska Ľudovíta a Adely. Zvyšok, ako politika a skutočné bojové scény, sa mi zdal druhoradý a priznám sa, že ma nebavil. Preto aj slabšie hodnotenie, že sa vo filme nepodarilo pritiahnuť pozornosť na to podstatné, čo Štúr robil. Liškova hudba bola majestátna, ako vždy, a pomaly jej prichádzam na chuť. Výborné herecké obsadenie sa mi zdá trochu nevyužité, ale nemusim byť ani Ľudovít, aby som sa na prvý pohlad zaľúbil do filmovej Adely. –––– Kto chce žiť, nesmie sa trápiť. Aj žalosť srdca je choroba. A možno najhoršia. –––– Čo idú robiť? – Chrániť nás. – Niekto nás napadol? – Ešte nie. Ale keď budú tak vykrikovať, niekto nás určite napadne. (31.10.2015)

Těžkotonážní začátek snímku ani v nejmenším nepředpovídá děj, potažmo scény, kterými bude film vrcholit. Slovenský nacionalismus má v dějinách našeho dlouholetého bratra nepochybně své místo, i když se jeho tvář i myšlenky měnily. Máme zde obraz boje, mající přívlastky jako zoufalý, či marný ale rozhodně ne zbytečný. Režisér Zachar nepochybně sázel na jistoty. Charismatický Kvietik a překrásná Emília jsou jen začátek. Tím nejlepším, v této československé spolupráci (myslím tím česky mluvící herce a české tvůrce), kterou režisér ukázal např. i ve filmu Zmluva s diablom, je nepochybně účast Zdeňka Lišky. Pochod sedláků s vidlemi do své zkázy za doprovodu těžkých bubnů a jeho klasických chorálů, je fantastický. Nyní se doba projevuje, utrpení, bolest a smrt. Silné scény (některé nedoporučuji ochráncům zvířat) a neméně silné drámo na závěr. Velmi povedený pohled do historie sloužící i jako slušná dějepisná pomůcka. (24.11.2014)