Amer
Amer
Amer
Amer
Amer
Amer
Amer
Obsahy(1)
Anin život určujú tri kľúčové zmyselné momenty. Jej telesné hľadanie kolíše medzi realitou a pestrými fantáziami, ktoré ju čoraz viac ťažia. Ruka, zahalená čiernou čipkou, jej nedovolí kričať. Vietor jej nadvihuje sukňu a hladí ju po stehnách. Čepeľ sa dotýka jej pokožky. Kam ju táto chaotická, mäsožravá cesta zavedie?
Film môžeme vnímať ako poctu krvavým talianskym giallo hororom 60. a 70. rokov, no je silne ovplyvnený aj naratívne kryptickým surrealizmom režisérov ako napríklad David Lynch. [MFF Cinematik 2010]
(oficiálny text distribútora)
Recenzie (115)
To čo je pre fanúšikov šalátov 15 dkg tresky, je pre hororových fajnšmekrov Amer. Samozrejme, nie pre všetkých, no pre väčšinu áno. Amer sa čímsi podobá morbídnemu princípu šalátu treska s majonézou. Našľahaná hmota, výzorovo pripomínajúca rozmixovanú tvarohovú nátierku s mrkvou, je v skutočnosti drviacimi nožmi na vlákenká rozmašírovaná a rozpidlikaná morská ryba, zaliata hromadou majonézy, premiešaná a doplnená rovnako rozšmaľcovanou mrkvou. Návštevníci zo Západu nechápu, slovenskí labužníci debužírujú. Mňamka v detstve, puberte i dospelosti. Bez problémov opakovateľne konzumovateľná. ()
Vizuálne perfektne podané dielo. Každá scéna bola vyšperkovaná do detailu a nie je tam čo vytknúť. Skoro nemý film, ktorý zo mňa nemého počas sledovania aj urobil. Niektoré sekvencie mali aj dosť hororový nádych s mrazivou atmosférou. ()
Originálny spôsob spracovania takmer nemého snímku, ktorý v mojich očiach nenašiel žiadny zmysel, ba ani pochopenie. Film mi pripadal ako premrštená cena gýčovej maľby, ktorú chcú mať všetci doma, no iba ja by som ju šmaril do kontajnera. Film si zaradenie do žánru Horor plne zaslúži. Bola to totiž vizuálne dokonale spracovaná nervy drásajúca NUDA. ()
Francúzsko-belgický koprodukčný snímok "Amer" bol natočený v roku 2009. Je to podcta klasickým talianským giallo filmom zo šesťdesiatých, sedemdesiatých a začiatku osemdesiatých rokov minulého storočia. Je vidieť i cítiť, že autori tohto titulu majú ku tomuto jedinečnému horrorovému subžánru silný vzťah. Presne ako ja. Som giallo maniak. Preto ma "Amer" hodne potešil a oslovil. Nápaditá kamera, ostré detaily, experimentálny strih, mrazivý zvuk, tiesnivá atmosféra, pochmúrne interiéry, farebné filtre, snové scény, surealistické sekvencie, minimum dialógov, tajomný príbeh... Nečakane intenzívny giallo zážitok. Geniálne expresionistické umelecké dielo. ***** ()
Dětství-dospívání-dospělost. Ana je obklopena nočními můrami již odmala, není tedy divu, že ji nakonec doženou v dospělosti. Formálně precizní snímek si hraje s detaily, barvami a symboly. Obrazy chvílemi jak vystřižené z módních časopisů doprovází působivá hudba. Červená, černá, zlatá. Hodinky - čas, život, dech mrtvého. Odkazy na italskou tvorbu jsou více než zřejmé - barvy, oči, černé rukavice, břitva, svůdná dívka v ohrožení. Argento, Fulci a navrch Dalí + Buňuel (mravenec vylézající z pupíku připomene Andaluského psa). Vyprávění obrazem, jak dnes ve filmu vzácné! Forma připomene nové vlny 60.let včetně české, což bude možná přítěží pro současného diváka. Kdo však se nechá vtáhnout, bude vyplivnut až na konci. ()
Vysoká škola audiovizuálního vizionářství. ()
Estetika gialla dokonale koncentrovaná v dokonalé formě dalece převyšující všechny filmy Fulciho, Argenta a spol. Vyprávění je v tomto žánru především nosná konstrukce, kterou Cattet a Forzani minimalizovali a vyprázdnili na základní vzorec, který naopak vrchovatě naplnili vizuální slastí. Podobně, ale ne takto radikálně, funguje i Tarantinův Kill Bill nebo Rodriguezovo Machete. Ti ale stále zůstávají na půli cesty mezi narací a vizualizací, zatímco Amer přináší jasné gesto směrem k čisté esenci slasti. ()
Artová pocta giallu, talianskym hororom zo 70. rokov všeobecne, či vlastne talianskym filmom z tejto dekády vôbec. Prvá tretina sa jasne odkazuje na Suspiriu, druhá na slnečné prímorské artovky a tretia je priamočiare giallo. Vizuálne je to podmanivé, len škoda tej lacnej digitálnej kamery. Čo obdivujem, to je neskutočný cit pre detail. Záber čo záber je dokonalo prepracovaný a rytmicky do seba zapadá, že je veľká škoda, že tu chýba hudba. Tým zopár málo scénam, v ktorých sa nachádza, viditeľne pomáha. Každopádne je neskutočná škoda, že málokedy takto vizuálne zdatní režiséri dokážu nakrútiť aj niečo s dôrazom na príbeh a naopak skvelí rozprávači sú zriedka tak technicky zdatní. ()
Několik propojených příběhů sleduje život jedné ženy - především to, jak se na ni projevily traumatické zážitky z dětství. Film vše ukazuje jen v náznacích a velmi experimentální formou, které mi ne vždy uplně sedla. Vizuálně jsem si snímek užil skvěle - jen práce s kamerovými filtry byla fantastická, stejně jako střih nebo i samotný způsob nasnímání, nasvícení a vlastně i komponování scén. Nejsem si jist, zda jsem Amer uplně pochopil a nevím, zda to má být plus či mínus k hodnocení filmu. Proto je nanejvýš možné, že se bude moje hodnocení měnit, a to nejspíše směrem nahoru. HUDBA: využívá starších kusů zejména ze 70. let 20. století. Hudba je výborná a skvěle použitá - šetří se jí a dokáže na sebe upozornit. (PS: jak tak čtu zdejší komentáře, tak musím poznamenat, že jsem neviděl žádné "giallo" a určitý roviny filmu tak pro mě asi zůstaly utajeny, možná je to jen a jen dobře). ()
Nic tak o ničem jsem už dlouho neviděl. Ve filmu se téměř nemluví a také nic neděje, takže po dvaceti minutách trápení to vzdáte, překlikáte na závěr a uleví se Vám. Zjistíte, že do závěru se nic nezmění a ušetříte hodinu života nebo pokud koukáte s přítelkyní či manželkou, tak jí udělejte hezčí chvilku než trpět u tohoto francouzského sračkodíla.. 0/10 = 0% ()
Hodinka a půl pro fajnšmekry. Chaos ve slušné fasádě, který mě většinu času neskutečně nudil, ale pumplo to pár scén, které odvrátily ještě horší ortel. 40% ()
Audio vizuální orgie,perfektní hra barev,mrazivá atmosféra,spoustu detailních záběrů(především lidského těla),minimum dialogů-to vše zabaleno do artového hávu.Pro někoho možná těžko koukatelný kousek.Já se cítil jak Alenka v říši divů.Naprostá nevědomost toho co bude dál mě přikovala k obrazovce a já film hltal do poslední minuty.Na plnej počet hvězd to ale není.Musím se přiznat,že některý záběry roztřesený kamery a místy zběsilý střih(moc toho tam není) mě docela štvaly.Každopádně je to film,který stojí za vidění.Jenom prostě nesedne každýmu.Pro diváky co rádi experimentujou v oblasti filmu je to jasná volba. ()
Konečne som sa odhodlal, trocha som sa obával, že ma film svojou formou odradí (nie som veľmi artovo založený), ale nebolo to tak zlé, ako som si myslel. Trocha artu sa tu síce nájde, ale dávalo to zmysel a malo to svoj význam. Páčila sa mi symbolika, ktorá sa tu ťahá celým filmom, pekne zvýraznená lyrickou formou. Hoci tu odzneje iba pár viet, film sám o sebe toho povie veľa. Je rozdelený na tri etapy, v ktorých máme možnosť sledovať 3 obdobia života jedného dievčaťa. V prvom období sledujeme zvedavé dieťa v strašidelnom rodičovskom dome; v druhom teenegerku, ktorá sa stane objektom sexuálnych chúťok jedného motorkára (nie je to však len tak hocijaký motorkár); v treťom je už z dievčaťa dospelá žena, ktorá musí čeliť nástrahám tajomného vraha. Najviac sa mi páčila prvá a posledná časť, ktoré obsahovali niekoľko prvkov gotiky a klasického gialla, stredná časť sa mi páčila najmenej, aj keď chápem, že v kontexte príbehu tu mala svoje miesto. Film ako celok však neviem zaradiť do žiadneho žánru, myslím že označenie experimentálny je viac ako na mieste. Isté je len jedno, že ide o niečo nové, čo som nikdy predtým nevidel. 80/100 ()
Rovnaké ako ich nasledujúci film s krásnym názvom Zvláštna farba sĺz tvojho tela... a vlastne možno o čosi lepšie. Dávam priemerné hodnotenie, ale tento film je všetko len nie priemerný. Z traileru to nie je až tak cítiť, ale film nie je normálny a to doslova. Ide o artové experimentálné Davidom Lynchom líznuté niečo, čo len tak nepochopíte a nestrávite. Je to fetiš a to riadny. Ani dobré, ani zlé, proste to treba zažiť. Tento krát som žiaľ nemal možnosť si to vychutnať v kine. V každom prípade sa teším na ďalšie veci. ()
Vskutku zručne natočený film, ale po 15ich minútach dychčania, vzdychania, vrzgania dverí, trieskania dverí mi už i samotné brnkanie hrebeňom brnkalo na nervy ! ()
Cesta do hlbín kosoštvorca ()
Jop, pouze pro hrstku diváků, kteří tohle dokážou ocenit. Já bohužel ne. Nuda jako blázen !!! ()
Geniální pocta Giallu a nebo nepochopený a přepálený Art? Já sám mám s Amer velký problém a tento nelehký úkol neumím prozatím rozklíčovat. Dechberoucí sekvence střídají nudné pasáže, bezdějový snímek vytvhávají z letargie "malé pointy". Neustálé pomrkávání po giallo diváku je všudy přítomné, počínaje třeba Fulciho fetištickým snímání očí a konče brilatní hudební kompozicí...Jako celek ale jen velmi těžko stravitelné. Jak už to vypadá, šel jsem asi proti proudu, ale zůstal jsem jen napůl cesty....Pro mě žánr gialla navždy hold zůstane spjatý pouze a jen se 70. lety a jeho vrholem v podobě Profondo Rosso. Druhá projekce nutná! ()
Mokrý orgasmus level potopa. ()
Úplne nová dimenzia filmového zážitku. A úplne nová úroveň filmu, ako po formálnej stránke, tak aj do hĺbky a príbehu. DO-KO-NA-LÁ kamera, geniálny strih, neskutočne podmanivá, fascinujúca audiovizuálna stránka. Fanúšikovia dua Cattet&Forzani dobre vedia, čo majú po dejovej stránke čakať - tradičný obraz o hľadaní lásky a - zvýraznenej a dvakrát podčiarknutej - sexuality. Z tohoto scenáristického uhlu je film rozdelený na 3 jednotlivé časti Aninho života (správne, pozorný divák tu nachádza prvky biograficky ladeného diela). Časť prvá - Anna - dieťa: Anna prichádza spolu s rodičmi do svojho nového domova. Jej pobyt tu, vykreslený behom jediného večera a noci, je spleťou monumentálnych obrazov, v ktorých malé dievča po prvý raz spoznáva zákutia lásky, nenávisti, pohlavného styku a smrti, ktoré sa tiahnu celým domom. Spoznáva však aj kontrast mladosti a staroby, ako aj najväčší strach, zosobnený v desivej dáme zahalenej čiernym čipkovaným závojom, ktorá ju prenasleduje snom aj realitou. Nakúkanie cez kľúčovú dierku, strieborné vreckové hodinky, v tieňoch číhajúca temnota a zlo... Časť druhá - Anna - tínedžerka: Mladá rebelka Anna už ďalej nehodlá "držať matku za ruku", búri sa bojuje s ňou tým najefektívnejším prostriedkom - prejavuje svoju novovobjavenú, nespútanú sexualitu najviac, ako je to možné. Vietor sa pohráva s jej ľahkými šatami, no jej to nevadí - spupne a ľahostajne sa predvádza všetkým mužom, ktorý prejavia záujem. Alebo ho v nich sama vyvolá. Dobre si totiž uvedomuje, že matka pomaly, ale isto, i keď sa to snaží všetkými dostupnými prostriedkami zakryť, viditeľne starne a chradne. Rovnako ako si uvedomuje matka, že dcérina mladosť je už pre ňu dávno stratená, no i tak sa ju snaží zachrániť pred sebou samou. Odvážne pózy a pohľady, citeľné sexuálne vzrušenie, naháňanie lopty, hra s vlasmi a provokovanie motorkárov... a záverečná facka. Časť tretia - Anna - dospelá: Stále príťažlivá, no už vyspelejšia a zdržanlivá Anna sa po rokoch vracia do starého, dávno neobývaného domu. Jej sexualita sa za roky dostala na povrch až príliš a teraz ju s námahou skrýva za oponou chladnosti. K domu ju priváža taxikár stredného veku v kožených rukaviciach. Sleduje ju v zrkadielku a nepríjemne znervózňuje Annu aj diváka. Anna vstupuje do domu, ktorý ľudská ruka odstúpila prízrakom a mlčanlivým sochám - svedkom minulosti. Dom už nepatrí nikomu, a tak to musí aj zostať. Nocou sa blíži taxikár, no je tu ešte ktosi - temná, nečujná postava, ktorá v čiernych kožených rukaviciach zviera čepeľ britvy. Zmyselne ju opäť a opäť vnára do jemnej pokožky, v jedinom okamihu spôsobujúc slasť i utrpenie. Telo zavraždenej Anny putuje do márnice, kde sa začína jeho príprava na poslednú cestu. Nechcené narúšanie intímneho priestoru a napätie vo vlaku, vlasy vejúce vo vetre za jazdy taxíkom, pohľady do spätného zrkadielka, rukavice, atmosféra mŕtveho domu, rozbité okno kývajúce sa v prievane, tajomná postava vládnuca noci, koža a kov... Pri scéne vo vlaku a precitnutí vedľa mŕtveho taxikára Amer dva razy dokázal oklamať moje divácke zmysly. Facinujúci artový surreálny horor s nádhernými, jednoliatymi dlhými scénami takmer bez strihu. Dokonalá réžia. Dokonalí herci. Dokonalé gialo, dokonalé umenie a dokonalý film. Hélène Cattet a Bruno Forzani vás pozývajú do svojho zámku vášne v srdci temnoty. Podľahnite a kochajte sa... 100% () (menej) (viac)