Špičák

Film, ktorý pôsobí ako dokonalá sociálna a pedagogická štúdia sveta, ktorý je sebestačný a vďaka tomu pôsobí neskutočne zvrátene. Lanthimos z neskutočnou efektivitou ukazuje to čo by ukazované byť nemalo a v rovnakom pomere aj to čo by ukazované byť malo. Túžba, strach, odhodlanie, bolesť, hra a zúfalstvo to všetko v jednom filme, ktorý na poli 90 minút spristupňuje jednoduchým spôsobom naše vlastné vnímanie a našu snahu uchrániť deti pred svetom tam vonku, neuvedomujúc si, že svet vnútri môže byť rovnako nebezpečný. V tomto smere film neprináša nič nové, ale spôsob akým je spravený a hlavne herectvo hlavných predstaviteľov, zachraňuje mierne zakopnutia a vytvára súvislý pohľad na nás ako ľudí, na nás ako na spoločenstvo a na nás ako na rodinu a núti nás si uvedomiť že je v nás viacej zla a pretvárky než by bolo nutné alebo prospešné. Rozhodne jeden z majstrovsky nakrútených filmov na túto tému, ktorého naturalizmus aj tabuizovanie niektorých prvkov zhutňujú atmosféru a ktoré robia tento film v mnohých aspektoch nezabudnuteľným. (10.11.2010)

Samoúčelná perverzní úchylárna, u které nominaci na Oscara považuji za totální úlet. Byl tu sice velmi dobrý nápad, to se musí nechat, ale to pojetí je... hrozné. Soudnost režiséra je v tahu stejně, jako kvalita snímku. Ta všudypřítomná podbízivost a nehynoucí snaha diváka šokovat... To mě doslova znechutilo. A ve chvílích, kdy už se nám autoři náhodou nesnaží vnutit art-porno, přichází čirá brutalita. A z toho se mám posadit na zadek? Ne, děkuji pěkně. (26.12.2011)

Řecký klenot Yorgos Lanthimos nejednou představil zajímavou myšlenku, nejednou dokonale šokoval a předložil živočišné momenty. Už ve své domovině rýpal do bizarních a velmi křehkých mezilidských vztahů. A už tehdy testoval, co publikum snese. Vytvořil absurdní svět jedné rodiny, ve kterém vládne autoritativní otec, který jako jediný opouští dům s velkou zahradou a vysokou zdí. Okolní prostředí platí za to zlé a závadné, rodiče kontrolují emoce, koníčky, tužby, názory – prostě vše svých tří prakticky dospělých dětí. Dvou dcer a jednoho syna. Potomci hrají nesmyslné hry, poznávají sexualitu, v momentě ohrožení se učí štěkat, jindy za dobrý výsledek nebo chování dostanou od papá nějaký ten dárek. Ten potlačuje vše, co by mohlo ohrozit cokoliv z toho, co za dlouhé roky pečlivě vybudoval. Jenže pak začne ze své fabriky vozit vetřelce – zaměstnankyni bezpečnostní agentury, která má synkovi roztahovat nohy. Střežený režim se tak začne bortit. Civilizaci popírali už mnozí jiní tvůrci, Lanthimos nic moc nevysvětluje, nezdůvodňuje. A ani nesoudí. Nejde o herecké výkony, jde o fyzické bytí, nejde o dialogy, nýbrž o jakýsi přednes. Postavy zabírá třeba jen od pasu dolů, jednou je nechá fyzicky vyblbnout (hudebně-taneční vložka na oslavě výročí svatby), jindy je nechá nesmyslně jednat. Je to odvážné, chladné, klaustrofobické, divné. Prostě přijměme fakta a nechejme se unášet jinakostí. (24.02.2019)

Mám rád filmy, ktoré majú normálny zmysluplný dej a všelijaké tie experimentálne kvázi umelecké sračky, o ktorých ani scenárista s režisérom nevedia, čo nimi chceli povedať nemusím, ale toto bolo také uletené, že ma to normálne bavilo. Originálny film ako žiadny iný, ale ešte mohol Yorgos tie bizarnosti dotiahnuť do úplného absurdna... Skúsim nejakej slečne navrhnúť, či jej môžem lízať klávesnicu :D (08.05.2019)

Asi sa nezhodnem s väčšinovým názorom, že Alpy boli po Špičáku sklamanie, Lathimosov slávnejší a starší film mi pripadal trochu jednoduchší a ako metafora priamočiarejší. Cieľom bolo zrejme jeho fungovanie na dvoch úrovniach, na tej rodinnej, ktorej sme priamym svedkom a na tej synekdochickej, keď extrémny systém fungovania rodiny môžeme chápať ako čisto politický autorský zámer. Lathimos tak asi nemá rád ani to, ako funguje dnešná inštitúcia rodiny, ani ako fungujú totalitné systémy a nemusíme si tu dosadzovať zrejme iba tie oficiálne diktatúrami označené. Bez podobných širších chápaní film nefunguje, preto ani Lathimos nemôže byť nikdy masovo obľúbeným tvorcom. (23.01.2016)