Záhrada

Krásny film. Určite jeden z najkrajších slovenských, s ktorými som sa stretol. Umný pokračovateľ vláčilovskej poetiky (viem, je to tvrdenie veľmi vetché, ale taká je aspoň moja impresia) rozradený do 14 kapitol, jednoduché podobenstvo o návrate človeka k prírode. Lahodná kamera (a steadicamy ako lusk), podmanivá Godárova hudba a príjemní herci. Magický realizmus, tragikomika súcna. Ťažko si predstaviť lepšiu kombináciu v slovenskom filme. Plný počet nedávam azda len preto, že je Záhrada mocnejšia skôr v neopakovateľných okamihoch, ako v celku. Ďalšia projekcia to možno zmení. 85% "Konečne je všetko, ako má byť." (16.10.2014)

"Valašská škola mravů stodola" od Hugolína Gavloviča dnešnej doby. Nepotreboval som konkretizovať vzťahy a uvádzať realite striktnú príbehovú rovinu. Stačilo mi presne to, čo som tam videl. Učiteľ žijúci v meste u otca krajčíra , ktorý vedie bežný trpký život mešťana. V snahe osamostatniť sa na otcov podnet odcestoval na odľahlú chalupu z roku 1921 po svojom dedovi. Odtiaľ som sa všetkému už iba usmieval. Nepriame prinútenie človeka k vrelej a búrlivej existencii bez vplyvov vonkajšieho sveta mimo odľahlej usadlosti. V krásnom evinom rúchu prírody a plynulosti okolností. Naučiť sa "žiť" po slovensky. Do deja navyše vstupovali perfektné vedľajšie postavy formujúce jeho zmýšľanie. Krásny poetický film. (02.11.2012)

[3,5*]     "Poznáš ma?" "Ty si môj otec." "A vieš, kto si ty?" "Teraz som strom." "Najradšej by som ta vyťal."     Poetický film s výbornou rozprávkovo-čarovnou atmosférou, ktorý pojednáva najmä o úniku z uponáhľaného moderného sveta a návrate k jednoduchosti. Zaujímavým nápadom je rámcovanie do jednotlivých kratučkých kapitol, ale najmä to použitie archaickej slovenčiny (zrejme bernolákovčiny), ktorá znie pôvabne a dodáva Záhrade ducha miesta, kde čas nehraje žiadnu rolu. Je to dielo s mnohými magickými okamihmi, ale trochu nesúdržné ako celok, narúšaný príchodom a odchodom rôznych votrelcov (z nich mi tam sedí jedine Melkovič, taký Štepka pôsobí dosť rušivo a to ho inak obdivujem). Film ťahajú nahor silné herecké výkony, predovšetkým skvelého Mariána Labudu, ale výborný je aj Roman Luknár. O Jane Švandovej sa to ale povedať nedá, tá je dosť hrozná - je to presne ten typ vulgárnej celebrity, aké sa vo veľkom vyrojili po novembri (keď už nedokážem zaujať herectvom, tak aspoň vyvalím von kozy). Samostatnou kapitolou je "šibnutá" Panna zázračnica ("Už sme mali cez 50, keď sme si ju zamiesili."), čo je postava, ktorá nemá chybu. Zuzana Šulajová je v role dokonalá, má prirodzenú krásu i prirodzený prejav a dosť ma prekvapuje to malé množstvo rolí, ktoré v svojej kariére stvárnila. Jedná sa zrejme o najlepší ponovembrový slovenský film, čo ale v tej mizérii nebolo až také ťažké dosiahnuť.     "Kurva, ale je tu krásne!" (11.08.2022)

V deväťdesiatom piatom by som tento film veľkým oblúkom obišiel a keby išiel v telke, vydržal by asi sedem minút. Dnes som si tento film (poetickú poviedku) sám vyhľadal a celý pozrel. Človek sa mení. Mal som chuť na niečo slovenské a keďže sa filmy na Slovensku stále akosi netočia, musel som zahrabať trochu do minulosti a vybral som si Záhradu (rozhodujúci bol Labuda s Luknárom). A oplatilo sa? No, už som písal, že som to nevypol :) Inak, je to celkom romantická záležitosť, keďže o takejto pohodičke kdesi na opustenej záhradke s domčekom a milou susedkou (až na tých zopár náhodných "votrelcov") môže dnešný človek v meste len snívať. (11.08.2022)

Mužská a dospelejšia variácia na Alicu v krajine zázrakov. Na druhej strane je tento subtílny magický realizmus prestúpený priam ženskou citovosťou vnášajúcou pokoj, súlad a harmóniu a akési až nadprirodzené chvenie. Aby režisér zvýraznil krehkú vnútornú štruktúru diela (a tiež rytmus, gradáciu i pocit určitej kontinuity), rozčlenil príbeh na kapitoly prednášané rozprávačom, čo by inak nebolo až tak zvláštne, nebyť enigmaticky štylizovanej enumerácie nadchádzajúcich udalostí v archaickej forme slovenčiny 18. storočia. Dobrodružstvá mládenca Jakuba v starootcovskej záhrade sú tu akoby paralelou k dobrodružstvám "mládenca Reného" z prvého po slovensky písaného románu. Filmová sonáta, ktorá sa nedá zapísať do slov, iba ak zrkadlovo obrátených... (01.01.2009)