Sucker Punch

Dokonalá akce v příběhu o dívčí síle, který drží pohromadě jen makeup hlavních hereček. Snyder by si neměl psát scénáře. Asi už jsem moc starý, ale tahle videohra mi už prostě nestačí. Nepochopte mě špatně scény, kde se drak honí s letadlem a pod nimi zuří středověká bitva, nebo kde nacističtí kyborgové bojují v zákopech s partou spoře oděných slečen (a Abbie Cornish to s tím samopalem opravdu sluší), jsem chtěl vidět už dávno. Jen se mi od té doby změnili filmové priority. (18.06.2011)

Sucker Punch je akoby kombináciou dekadentného muzikálu a tupej videohernej adaptácie. Stojí na príbehovej kostre odohrávajúcej sa v „realite“, z ktorej si odbieha do muzikálových čísiel (videoherných levelov). Príbehová kostra však nefunguje a je tu iba preto, aby držala pokope odskoky do fantazijných akčných úletov. A tieto úlety, v ktorých hrdinky likvidujú nacistov, ninjov, drakov a orkov z Pána prsteňov či robotov z Ja, robot, nefungujú dlhšie než prvých desať minút, pretože sú iba vizuálnou exhibíciou bez akejkoľvek inovácie. Dokonca aj s Tarantinovym Kill Bill sa tu nájde podoba v stavbe scenáru – ale Tarantino je holt „trochu“ lepší scenárista než Snyder – jeho príbehová kostra bola jednak pevnejšia, a hlavne ju jednotlivé epizódkové odskoky ešte rozvíjali. To, z čoho je zlepený Sucker Punch, je samoúčelné, nezmyselné a o ničom. Popkultúrna zlátanina, ktorá musela zaváňať jasným prúserom už na papieri. (24.03.2011)

Vlastne sa mi to páčilo, aj keď nie som rozhodne cieľovka (vekom ani pohlavím). S poslednou vetou (resp. záverečným monológom) spätne jednotlivé zložky filmu do seba zapadnú a v mojicj očiach potierajú kritiku filmu v rovine "onanistického audiovizuálneho besnenia v kontraste s príbehovou a charatkerovou prázdnotou". Je pravda, že ak separujeme akčné segmenty veľmi rýchlo sa dostaneme k počítaniu Snyderových inšpirácií - tak z vlastnej predchádzajúcej tvorby, ako aj z bohatej knižnice videohier, anime, mangy, sci-fi&fantasy (a nie, nekorešpondujú so žiadnym vlhkým snom z mojej mladosti). V kombinácii so zvyškom však výborne zapadajú do zvoleného štýlu a celý film pôsobí prekvapivo kompaktne, čo je bezpochyby podmienené aj faktom, že ide rýdzo o prvý Snyderov autorský počin na poli scenára. Očividne úmyselná prostoduchosť deja (aj napriek existencii viacerých rovín príbehu), postáv a záverečného odkazu je zábavnejšou multiplikáciou Twilight zamerania na určitú divácku základňu. Btw....najzábavnejšímm momentom filmu bol pre mňa spodok tanečného úboru Babydoll....tie "modre plavky" totiž nedali nespomenúť na staré dobré komunistické časy, kedy spolužiačky na základke na hodinách telocviku nosili takmer identické "modré čudo"... :) (30.03.2011)

Keď už chceli spraviť film, ktorý bude postavený na absolútne nesúvisiacich motívoch, tak tam mohli radšej zamotať cestovanie v čase, prípadne paralelné vesmíry a potiahnuť to trochu do sci-fi žánra. Ale NIE ! Tvorcovia sa to pokúsili na silu natlačiť do príbehu, v ktorom podobné "úlety" nemajú čo robiť a finálny výsledok je len povrchné a stupídne zneužitie príbehu dvoch sestier naznačený v prvých minútach filmu... Odhliadnuc od zabitého scenára to má však aj svetlé stránky a to: efekty, strih, soundtrack a Emily Browning... čo je asi tak všetko, takže okrem týchto štyroch vecí nič viac nečakajte :D (13.04.2011)

Vizuální žranice, u které je úplně jedno, jestli ochutnáte nejdříve předkrm nebo dezert. Vše je totiž servírováno najednou. A proto místy můj filmový žaludek produkoval více žaludečních šťáv než bych chtěl. Příběh je sice jednoduchý jako facka a vizuál je klasický Snyderovský, ale bylo toho na mě přeci jen trochu moc. Na podobnou jízdu nejsem zvyklý ani u her, natož pak u filmu, kde navíc dění ovládat nemůžu, a proto si sakra rozmyslím, jestli se na Sucker Punch někdy kouknu znovu. Tak sis Zacku pohonil triko a teď prosím o návrat do normálu. (05.07.2011)