Muzika
Réžia:
Juraj NvotaScenár:
Ondrej ŠulajHudba:
Róbert MankoveckýHrajú:
Ľuboš Kostelný, Táňa Pauhofová, Dorota Nvotová, Jan Budař, Marek Geišberg, Marián Geišberg, Jana Oľhová, Petra Polnišová, Karol Spišák, Csongor Kassai (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Neďaleko veľkého mesta, niekoľko krokov od hraníc s nepriateľskou kapitalistickou krajinou v zapadákove, z ktorého cesty nevedú nikam len späť, sa začína veselý a trochu čierny príbeh o chlapíkovi, ktorý dúfal, že hudba mu pomôže z kaluže, ale namiesto toho vyváľa hudbu v blate. Bude to aj príbeh o jeho rovesníkoch, priateľoch, túžbach a snoch o slobode, ktorá bola v Československu na rozhraní sedemdesiatych a osemdesiatych rokov jednou z najvzácnejších, najlepšie strážených a najmenej dostupných hodnôt. Je to aj príbeh mladých ľudí, ktorí sa trápia s vlastnými životmi, s láskou, žiarlivosťou, pokušením. Narážajú na obmedzenia doby, v ktorej boli banány úzkym profilom a cesta za Západ nesplniteľný sen. Doby, v ktorej o všetkom rozhodovali členovia jedinej strany a v ktorej donášači informovali aj o tom, že kotolník hráva na saxofóne americkú muziku.
Jadrom príbehu troch muzikantov, ktorí sa rozhodnú dosiahnuť úspech a sebarealizáciu v hudobnom šoubiznise je tragikomický osud nadaného mladého muža, ktorý si svoj talent a možnosti uvedomuje len okrajovo, no o to jednoduchšie a divokejšie sa zaplieta do deštruktívnych vzťahov, ktorých skutočný rozmer a dosah si len postupne uvedomuje. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (193)
43rd KVIFF 2008 - EAST OF THE WEST - FILMS IN COMPETITION - Na Východ od Západu - Soutěžní sekce, AUDIENCE AWARD - Divácká cena deníku Právo (Divácká cena: 1234) - 1.4/367 ()
Průměr. ()
Lepší průměr. Spíše jen příjemné, než komplexně dobré. ()
Zlinfest 2009: Po dlouhé době jsem viděla povedený film ze současné česko - slovenské produkce. Zaujal mě Jan Budař v roli světáckého muzikanta Hruškoviče. ()
Najlepší slovenský film za obdobie rokov 2005-2009... ()
Výborne sa to pozeralo aj počúvalo. Pravdou však je, že najvýraznejším momentom filmu bol úvodný kontrast piesne V dolinách (+ úvodné zábery) kontra realita, ktorú sme videli následne. Chcelo to nejakú väčšiu gradáciu. Ale pre dobrú slovenskú tvorbu mám slabosť, takže som vlastne spokojná. ()
Taková nesoustředěná mozaika. /27. 11. 11./ ()
Divadelník Nvota pokračuje vo svojom omyle režírovať hraný film. Socializmus sa mu tu zredukoval na nemožnosť nosiť dlhé vlasy. V súvislosti s tým, že sa jedná o adaptáciu Pišťánka, netreba asi veľa hovoriť. Muzika v Nvotovom podaní a Pišťánek sú si vzdiaľenejší ako Zlomok sekundy od "Alžbetky" Kolevskej a Kobra 11. Koniec koncov je to ochotnícka rutina v pastelových farbách s kopcom známych tvári. Latinák sa vyfarbuje už tu, aj keď len v epizódnej úlohe. Dávno sa na Slovensku žiadny herec nespoliehal tak vehementne na svoju srandovnú tvár. Dobové nadšenie z Muziky prišlo len vďaka neexistujúcej konkurencii. ()
Kde sa stala chyba. Nvota premietol na plátno Pištankovské postavy, figúrky bežného života, najmä vyjazdenú vodárenskú kurvu Anču, saxofonistu Martina Juneca (neskôr Džjúneka) a ostatok osadenstva z novely MUZIKA. Film ako taký je vcelku podarený a nedalo by sa mu nič extra zazlievať, ak divák nie je silno zasiahnutý čítaním Pištankových próz. Tu sa stala chyba. Jazyk Pišťanka je výrazne odlišný od jazyku Nvotovho. Prvý udiera do očí surovosťou vykresľovania situácií a cynizmom, špecificky vyvinutým zmyslom pre sarkazmus, druhý sa topí v jemnosti a romantike, rád sa citovo zafarbuje (čo je jasne vidno už na farbách presakujúcich na plátne). Niečo také v konečno dôsledku reže zmysly, rezonuje, o túto disonanciu je ťažko maž záujem. Filmová MUZIKA je obalená v lacnej bavlnke, adaptácia, z ktorej skoro úplne vyšumela sila predlohy, jej genius loci sa stratil úplne, čo je na druhú stranu potešujúce, horšie som sa ako vidák cítil pri adaptácii RIVERS OF BABYLON. V hereckom obsadení sa točí bublina známych mien, za najhoršie obsadenú považujem Táňu Pauhofovú v roli Junecovej manželky - však tá postava úplne stratila svoj knižný "pizda-charakter", spravil z nej pomerne sympatickú postavičku- tento fragment spomínam hlavne preto, lebo vystihuje osud celého diela - zobrať, zafarbiť/prefarbiť -skaziť, okresať. Stále vravím o stratách - MUZIKA stratila čo mohla - to je výsledok Nvotovho autorstva. ()
Slovensky pokus o Pelisky nefunguje ani po dramatickej stranke, ani po komedialnej stranke. ()
MUZIKA Jurka Nvotu je fenomén. Fenomén, ktorý ťaží z toho, čím zároveň trpí : - porovnávaním s Pelíškami - ktoré je úplne logické, lichotivé, zároveň ale zaväzujúce a brániace dopriať Muzike zaslúžený obdiv. Resp. nie obdiv, ale čistú radosť z videného, pretože tie pelíšky tam stále niekde vzadu sú. Ďalej je tu vyrovnávanie sa s minulosťou presne tým nostalgickým sposobom, ktorý mnohým už nemusí prísť zaujímavý (a nostalgický). Tiež pocit (najmä pre nás, Slovákov) prehnanej kritickosti voči nám samým, tým pádom i voči filmu, ktorý sa skutočne podaril, ale akoby v nás historicky zakorenene fungovalo, že voči sebe samým musíme byť kritickí viac ako voči iným. Čo je všetko škoda a zároveň akási zvláštna zákonitosť. Resp. zákonitá škoda. Takže po krátkom entré čisto subjektívne oko, idem na to inak: nesmial som sa od srdca, usmieval som sa. I s odstupom (film som videl na Febiu) obdivujem Juraja Nvotu za vedenie hercov. Ani náznak amatérizmu, ani jedna herecky trápna scéna v zmysle - čo to bolo toto ? Presný Ľuboš Kostelný, krásna Táňa, ktorá sa síce nakoniec vyvinie zvláštne bezfarebne, ale i tak, fakt krásna (tu som vždy nekritický). A celá rodinka Oľhovcov Geišbergovcov, ktorá má jednoducho herectvo v srdci. Po Krutých radostiach sa pánu Nvotovi podaril ďalší fajný filmík, ktorý nie je dokonalý, ale čo je dokonalé ? A že vie byť dokonalosť i nudná... ()
Film sa nesie v neskutočne pohodovom duchu. Postavy sú sympatické a čo sa týka hereckých výkonov tak nemám veľa čo vytknúť. A aj keď je Muzika filmom hlavne o muzike, tá muzika tam až tak veľkú úlohu nehrá. Skôr len dolaďuje prostredie a nejaké tie vzťahy medzi postavami. Nvota je zručný režisér , ktorý nakrútil veľmi pohodový film, lenže o čom vlastne? Iste máme tu lásku, túžbu po sláve, neveru, priateľstvo, rodičovstvo, nahotinky, ale na konci všetko vyšumí do prázdna. Síce na jednu stranu to dokonale ukazuje aký je život a že nie všetko má náhly koniec. Lenže línií je naozaj veľa, nepočítam fakt, že sa to odohráva za mocného socíku, a tvorcovia ako keby úplne zabudli na stotožnenie hrdinu z obyčajným divákom. Na konci si uvedomujeme že hlavný hrdina je v peknej riti, a že veľa vecí posral, ale nejako ho neľutujeme a ani mu počas filmu veľmi nefandíme. Píšťanek je predsa len tvorca veľmi zvláštnych kníh, ktoré majú svojich fanúšikov, ale ktoré nie sú určite pre každého. A aj keď je film veľmi príjemný, nemôžem sa zbaviť pocitu, že sa to dalo spraviť viacej prívetivejšie. Ale rozhodne to nie je strata času. ()
Pamätám si ako na strednej škole nás zobrali na toto do kina. Niektorí sa bavili, niektorí nudili, ja som tomu na chuť prišiel až neskôr. Ono ten humor Kostelného, Pauhofovej, Nvotovej, Geišberga, Latináka a iných je špecifický, nie každému sa páči. Ako romantická komédia to celkom obstálo, bolo to o hľadaní šťastia a vzrušenia človekom, ktorého ničil komunistický stereotyp, o hudbe by som pomlčal, to že experimentovali bolo vidieť. Nakoniec z toho vyjde tragikomédia a aj láska akosi ustane, nuž ak chceli socialistické časy vykresliť ako nudné a smutné a ľudí ako exotov, z ktorých akože tí normálnejší ušli, tak im to vyšlo. ()
LFŠ 2008 ... Tak toto som nečakal! Původně jsem na tento film ani nechtěl jít, moc mě podle popisu nezaujal, ale nakonec je to asi největší překvapení letošní LFŠ. Vtipností i zpracováním se přinejmenším vyrovnává Hřebejkovým "komunistickým" flákům a pokud pan Nvota stále váhá, jestli má cenu film pouštět do ČR, tak mu vzkazuju jen, že je asi blázen...Muzika má podle mě naději stát se minimálně na Slovensku kultem, jakým jsou u nás Pelíšky. ()
,,...MUZIKA JE MUZIKA, CHÁPEŠ?" __ V prvom rade musím povedať, že som sa na tento film naozaj tešil, ani nie kvôli (inak už dosť ošúchanému) námetu, práve pre to, čím sa stal. A i keď som presne nevedel čo očakávať, dá sa povedať, že nesklamal. Neviem nakoľko miestne je jeho prirovnávanie k Pelíškam, skôr by som sa hlavne pre dejové rozpätie priklonil k Pupendu, avšak obe predchádzajúce snímky sú na tom predsa len o niečo lepšie a nebude to len muzikou. Zo začiatku má film slušný rozbeh, postupne však naškodu stráca na ľahkosti a atmosfére a osobne by som si vedel predstaviť aj trocha iný záver. Posledných 20 minút ma už natoľko neoslovovalo, celok ako taký má však veľmi sympatický charakter a nebyť naozaj silnejúcich vyššie uvedených výhrad dal by som plné hodnotenie. Z hercov ma zaujali predovšetkým pohodový Marián Geišberg a pôvabná Pauhofová. Scenár je takisto veľmi dobrý, zastúpenie vulgarizmov nejde na úkor kvality a film disponuje celou radou prvotriednych hlášok. Nedá mi nespomenúť drobné výhrady k výprave. Muzika sa nakrúcala v Karlovej Vsi, v miestach, ktoré dobre poznám nakoľko tu bývam, dokonca okolo Vodárne prechádzam prakticky každý deň. Menším problémom tu sú, že napr. v interiérových scenách je na paneláku oproti bežne vidieť plastové okná či satelity, nehovoriac o úplne nových budovách, ktoré v časoch Muziky nestáli a ich výstavba sa začala len niekoľko rokov dozadu, čiže aj po novom miléniu. Zahrám sa ešte na Houndiniho. Máloktvo vie, že Muzika bola nominovaná na 14 národných cien Slnko v sieti a vyhrala ho v 9 kategóriach: Najlepší film, réžia, herec v hl. úlohe (Ľ. Kostelný), herečka von vedľ. úlohe (Jana Oľhová), scenár, hudba, výtvarný počin, strih a zvuk. ()
Takové menší slovenské Pelíšky. Příběh jak jinak než o vztazích, o muzice, o nevěrách, prostě o životě. Snaha udělat dobrý film byla velká. Možná až moc velká a tak se mi zdálo ,že Juraj příliš tlačil na pilu. Říká se přece , že méně je více. I tak přesto moc pěkné. ()
Slovenský film o ztrátách a nálezech let nejen sedmdesátých. Na můj vkus tomu chyběla jiskra a mohla být lepší k hudební složka, když už jde o film o muzikantech. A taky bych ocenila větší nadhled, vtip a pohodovost (čímž nemyslím zlehčování doby, ale spíš výše zmiňovanou jiskru, která sršela například z tady již zmíněných Pelíšků). Prostě takový průměrný film, ale na místní poměry se jedná o lepší snímek. A nebylo k tomu ani zapotřebí prs Doroty Nvotové. ()
Konečne povstáva slovenský film...film ktorý poukazuje na dobu minulú, nezmyselnú...s nadhľadom a čiernym humorom...vynikajúce pesničky, skvelá réžia a obsadenie ktoré tvorí správnu chémiu filmu...len tak ďalej Juraj Nvota, budem vás sledovať..a tie ceny Slnka v Sieti ste si plne zaslúžili..vynikajúci slovenský film ()
Tenhle film na mě padnul jako jedna velká deprese. To co vedl Martin, nebyl život, ale jenom přežívání ze dne na den. Jemu to ale perfektně vyhovovalo a tak se v tom samozřejmě plácal jak se dalo. Jako by měl nějaké klapky na očích. Chápu, že doba, ve které se tehdy žilo nebyla dobrá. Příběh plyne poklidným tempem a je předkládán nenásilně a najde se tu i truchu té poetiky. ()
2,5*. Nie je to Pišťanek, nie je to ani ktovieako komplexná výpoveď doby, ale je to celkom poetické a milé. Dajme tomu. ()
Súvisiace novinky
Distribuční projekt Manifesto
... přináší do vybraných kin v České republice devět kvalitních, pečlivě vybraných filmů, které jsou masově navštěvované na velkých filmových festivalech. MANIFESTO je projektem distribuční… (viac)
Festival nad řekou se blíží
Zhruba před měsícem vás Terry Gilliam touto originální upoutávkou pozval na filmový Festival nad řekou. Terry se do Písku dostaví osobně. Festival začíná 31. 7. a potrvá až do 9. 8. 2009. Na co se… (viac)