Soul at Peace
Réžia:
Vladimír BalkoScenár:
Jiří KřižanKamera:
Martin ŠtrbaHudba:
Michał LorencHrajú:
Attila Mokos, Roman Luknár, Helena Krajčiová, Robert Więckiewicz, Jan Vondráček, Viera Topinková, Ľubomír Paulovič, Ľubo Roman, Jaromír Hanzlík (viac)Obsahy(1)
Tóno Pánik (Attila Mokos) vychádza z väzenia. Po piatich rokoch sa konečne slobodne nadýchne. Radostné zvítanie sa s kamarátmi naznačuje, že sa preňho začína nový život. Napriek tomu, že manželka Mária (Helena Krajčiová) ho pred bránami väznice nečaká, Tóno sa teší, že sa vracia domov, do rodnej obce Čierny Hron. Už cestou autom v ňom dôverne známe miesta vyvolávajú spomienky na spoločné zážitky s kamarátmi z detstva Petrom (Robert Więckiewicz) a Marekom (Jan Vondráček), údolie, v ktorom žije, je rovnako prívetivé, ako keď odchádzal. Má svoj domov rád. Hneď ako sa Tóno objaví v obci, nastávajú problémy. Miestny policajt Rovniak (Jevgenij Libezňuk) ho legitimuje, chlapi v krčme sa vyhýbajú priamemu pohľadu do očí. Tóno je predsa zlodej, sedel v base za krádeže dreva, treba byť obozretný. Čo na tom, že aj iní majú na rováši, sedel iba Tóno. A niekto ho udal. Tóno dodnes nevie kto. Ako býva zvykom, najlepším prostriedkom na prelomenie ľadov je štamperlík na privítanie. Tóno platí rundu a hneď má plno známych. Nič sa za tých päť rokov nezmenilo. Tóno prichádza domov, kde ho víta jeho žena Mária a dlhoročný kamarát Štefan (Roman Luknár), miestny podnikateľ. Mária by chcela Tónovi toho toľko povedať, aj malý Miško sa na tatinka teší. Tóno však dá prednosť Štefanovi. Spoločne bilancujú až do noci. Štefan ponúka Tónovi možnosť zarobiť si. A keďže oboch mužov spája nielen priateľstvo, ale aj spoločná kriminálna minulosť, je jasné, že sa Tóno bude musieť rozhodnúť – vráti sa ku krádežiam dreva alebo skutočne začne nový život? Tóno cíti voči Štefanovi dlh, veď postaral sa o jeho rodinu, kým bol vo väzení, postavil mu dom, pretože si Tóno odsedel trest aj za Štefana. Bude to ťažké rozhodovanie. To, že sa z väzenia vrátil iný Tóno, než ten, ktorý doňho odchádzal, vie iba jeho žena. Mária sa snaží poskytnúť svojmu mužovi útechu. Tešila sa naňho a stále ho miluje. Napriek tomu sa medzi ňou a Tónom otvára čoraz väčšia priepasť vzájomného odcudzenia. Tóno sa pokúša nájsť si prácu. V lese ani na píle ho však nechcú, veď kto by zamestnal zlodeja? Napriek opakovaným Štefanovým návrhom sa Tóno bráni tomu, aby sa vrátil k starému spôsobu života – ku krádežiam. A tak stráca aj Štefana. Priatelia z detstva – podnikateľ Peter a farár Marek sa snažia Tónovi všemožne pomôcť, majú však svoje vlastné trápenia a problémy mužov po štyridsiatke a sami hľadajú cestu, ako sa vyrovnať s tým, že ich predstavy o živote narážajú na tvrdú realitu. Tóno sa cíti sám a zúfalo hľadá východisko. Šancu má nakoniec ako jediný dá majiteľ miestnej železnice, strojvodca Smejkal (Jaromír Hanzlík), ktorý ako jeden z mála netrpí predsudkami... (TV JOJ)
(viac)Recenzie (198)
Slovenská filmografia poslednú dobu toho veľa neukázala. Až na pokoj v duši, dobre spracovaný film, presne vystihol atmosféru dnešného sveta, nazakrýva oči pred realitou a ukazuje ľudí a vzťahy presne aké sú. Zlé, zkazené, skorumpované. ()
Smutný teskný příběh chlapa, co ho to nakonec všechno semlelo. Slovenská duše je ve filmu patrná. Ale pokoj v duši tam měl věru málokdo ... ()
Príjemný film, ktorý určite patrí k tomu najlepšiemu čo sa natáčalo po prekonaní klinickej smrti slovenského filmu. Príliš sa vyníma v snímaní krásnej horehronskej prírody, začína tupo keď si musíme vypočuť blbý pokec troch chlapov zrovna pri močení... je to aj príšerne natočená scéna. No potom sa film pekne rozbehne a veľmi ma na ňom bavili postavy a ešte viac herecké predstavenie. Myslím, že Mokos, Luknár či Więckiewicz sú kvalita, ktorá hovorí sama za seba. Na vykreslení charakteru a celkovo postavy Tóna si dali tvorcovia záležať a kdesi od polky filmu v kuse cítite ako tento človek, malé zrnko vo vesmíre, hľadá úpenlivo pokoj v duši. Do roly sa krásne oprel Mokos, je veľmi uveriteľný, a hlavne v detailoch. O čosi menej sa film venuje kamarátom čo je v poriadku, avšak pri Petrovi sa linky príbehu načínajú, vetvia a nakoniec sa to v závere celé spláchne... nevieme čo z jeho zámerov či projektu bude. Pri kamošovi Marekovi sa toho veľa neudeje, snaží sa skôr Tóna podporiť slovom či rozhovorom a to je OK, tvorcovia to dobre uzavreli. Kľúčový človek je líška Štefan, ktorého sa náramne dobre zhostil Luknár. Išiel sprava-zľava na Tóna, keď ho vyrazil dvermi, prišiel oknom. Vývoj ich vzťahu ma na filme najviac bavil a je pilierom prečo film posúvam z priemeru i napriek konvenčnému záveru. ()
Príbeh zúfalstva človeka, ktorý sa vám zažerie pod kožu. Beznádej, ktorá doženie človeka ku konaniu, z ktorého máte zimomriavky na tele aj bez záverečných panoramatických pohľadov na úžasnú prírodu podfarbených fujarou. Dalo by sa mu vytknúť kadečo - snaha o prílišnu intelektuálnosť, niektorím vadili vulgarizmy - mne sa zdali trefné, takže koľko ľudí-toľko názorov .... nedá sa mu však uprieť jasne podané posolstvo - stačí ak sa potknete a nikto vám nedokáže pomôcť vstať, práve naopak, ešte viac vás ušliape..... A ste v úplnej sračke. To ma dostalo. ()
Jeden z lepších slovenských filmov z poslednej doby. Ale 4 je jednoducho veľa. + krásna skladba od Janky, o ktorej som si myslel, že nevie spievať až do okamihu ako zaspievala Amazing grace na večierku pri príležitosti vstupu do NATO. A tu len potvrdila, že hlas má. ()
A je to tu znova. Snad po tisicikrat. Nekompaktne ropzravany pribeh, slaba motivacia konania postav a ich zle vykreslenie, ochotnicke herecke vykony. Jedine, co snad stoji za zmienku je hudba a sem-tam pekna kamera M.Strbu. ()
Priznám sa, k tomuto slovenskému filmu som pristupovala opatrne (pre istotu), nakoniec ma však príjemne prekvapil. Príbeh plynul jednoducho priamočiaro svojím pokojným tempom, ale s pomerne silným vyznením v závere. Zo začiatku mi trochu vadili dialógy, no tento pocit sa čoskoro vytratil a ja som mala možnosť sledovať po dlhej dobe konečne nejaký dobrý slovenský film. Čo by som vyzdvihla, tak je to predovšetkým pomerne realistické vykreslenie života slovenského človeka, ktorému sa všetko rozpadá pod rukami a má problém sa zaradiť kvôli chybám z minulosti. Takisto sa mi veľmi páčila hudobná zložka a tým nemyslím len Kirschnerovej song. Jednoznačne to lepšie zo slovenskej súčasnej tvorby. ()
Vidím, že jednu hviezdičku tento film dostáva už len kvôli Jane Kirschner, ale ja ju nedám, lebo pesnička nemá s filmom nič spoločné. Nie sú tu ani emócie, ani poriadny príbeh, ani dráma, katarzia, pointa, nič. Film o jednom spackanom živote. Koniec. A aj to spackane natočený, lebo spackaných životov vidí človek okolo seba žiaľ dosť, ale je to aspoň zaujímavé :) ()
Pokoj v duši patrí medzi slovenské filmy, ktoré v ére samostatnosti patria medzi tie najvýraznejšie. Minimálne čo sa diváckeho povedomia týka. Snímka režiséra Vladimíra Balka z roku 2009 o navrátilcovi z väzenia Tónovi Pánikovi (Attila Mokos) je inak celkovo kvalitatívne skôr podpriemerným kúskom. A je nutné konštatovať, že bohužiaľ. Námet o polepšenom hriešnikovi, ktorý sa vracia do rodnej obce, v ktorej okrem sklamania z ľudí a života nenachádza nič iné, je dobrý. V praxi je však tento námet realizovaný formou, ktorá so sebou neprináša pre film toľko potrebný "drive". Prakticky všetko, najväčšmi potom príbeh a postavy (až na výnimku hlavného protagonistu), preto pôsobí veľmi nevýrazne. Divák má pri sledovaní Balkovho diela pocit, že tomu celému chýba akási iskra. Ako sme už uviedli, námet je dobrý, ale realizácia značne pokrivkáva. Veľmi v tomto prípade nemožno vyzdvihnúť ani herecké obsadenie. To, že trojica prakticky hlavných protagonistov je kompletne predabovaná do slovenčiny, sa ešte dá prežiť, ale chabé výkony sú už menej ospravedlniteľné. Tie sa potom týkajú najmä Heleny Krajčiovej a Romana Luknára. Obaja sú vo svojich úlohách sklamaním. Sklamaním, respektíve nevyužitým potenciálom, je vôbec film ako celok. Pokoj v duši je známy predovšetkým vďaka "odrhovačke" Jany Kirschner, ktorá však patrí k tomu lepšiemu, čo snímka ponúka. Pochváliť možno aj postupný vývoj postavy Tóna Pánika, vrcholiac v závere príbehu. A keď už je reč o závere, v poslednej scéne zaujme práca s otáčajúcou sa kamerou. Ale to je tak všetko... ()
Pozeratelny slovensky film. Takych je naozaj velmi malo. Ak by sa nejednalo o 'nas' film tak 3 hiezdicky len taky fukot. Kazdopadne herecke vykony si tie 4 pravom zasluzia. ()
veľmi pekný film ktorý iba opisuje (nie kritizuje)ako to v tom našom malom Slovensku skutočne vyzerá..spoločenské problémy hlavne na dedine,problémy ktorými nás zužujú naši rómski spoluobčania,rozdiely medzi vidiekom a mestom, korupcia a hlavne ten alkohol!... ()
Z modernej slovenskej filmovej tvorby je Pokoj v duši určite jedno z tých lepších diel. Obstojne nakrútená depresívna dráma bez poriadneho začiatku a poriadneho konca, obsadená vyššou hereckou kategóriou. Dejová prázdnota a dosť frekventovaná nuda je niečo, čomu sa stále nedokážeme v nakrúcaní vyhnúť. Je to veľká škoda, pretože námet to má slušný, režisér je snaživý, a dialógy vôbec neznejú tupo ako zvyčajne. Za hodinu a pol sa však film príliš ďaleko neposunie a motá sa stále okolo toho istého, bez silnejšieho vplyvu na diváka. Slovenský filmový priemer, a hviezdičku naviac za skvelú slovenskú hudbu. ()
U mňa dlho odkladaná záležitosť. A pritom sa jednalo o tak dobrý film. Ani neverím, že vznikol na Slovensku. Príbeh o obyčajnom človeku, ktorý sa dostal z väzenia a chce si dať život dohromady. A pritom tak famózne natočený, že po skončení máte taký divný pocit, ktorý vás núti to všetko prežívať s hlavným hrdinom. Attila Mokoš je skrytí talent. Roman Luknár je tiež skvelý a ukazuje, že sa nebojí a aj vie zahrať vážnejšiu rolu. So slovenskými filmami to je tak, že väčšinou to aj nejaký príbeh a atmosféru má, ale to všetko dokazia herci. Tu sa to nestalo a každý jeden je skvelý. A k tomu to má ešte aj pár dobrých hlášok. "Čo si slepý ty kok*t?!" ()
Velmi mile prekvapenie. Po recenziach a inych ohlasoch na tento film (vratane marketingovej kampane, ktora ma od filmu skor odradzovala) som cakal klasicky priemerny slovensky film, plny much. Pokoj v dusi, myslim, dobre vykresluje slovensku povahu (zaroven vsak neposobi krcovito a neprirodzene napriek pritomnym stereotpypom), prinasa problematiku s ktorou (alebo jej blizkou) sa vie stotoznit nejeden z nas a v konecnom dosledku zabery na uzasne prirodne scenerie mna konkretne naplnili istou davkou zdraveho patriotizmu. Napriek zopar nedotiahnutym faktorom (chybalo azda detajnejsie vykreslenie postav) povazujem Pokoj v dusi za jeden z najlepsich filmov posledneho obdobia a ohromne ma tesi, ze za 7 tyzdnov doterajsieho premietania ma na konte viac ako 100 000 divakov. ()
Na to, že to na naše pomery nebol zlý film, tak to bola aj tak dosť veľká somarina. ()
Toto mal byť vrcholný film slovenskej tvorby (za O dve slabiky pozadu, pred Báthory). Lenže to by muselo byť viac ako natočiť film na Slovensku. Celý film je o tom, ako sa chlapík snaží prekonať tažkosti, ktoré mu život priniesol, a neprávom. Vysporiadava sa zo životom "chlapácki", do toho je vložený príbeh o jeleňovi ktorého chce uloviť (tu som nepostrehol symboliku). Počas filmu sa mu začne dariť, a keď už to vyzerá na pointu, rozhodnú sa film ešte dosrať a všetko zahodiť. Takže tu máme film o tom, ako je všetko na hovno, ako sú všetci proti vám, a ako sa s tým NEDÁ vysporiadať. V amerických filmoch sú niekedy slizké happy-endy. Tu mi chýbal, aspoň nejaký. Takto som čakal pri nie príliš záživnom filme na to, aby som sa nasratý podstavil a len si prehĺbil zlú mienku o slovenskej tvorbe. 2/10 ()
Moderný slovenský film: ničím nesklame, ničím nezaujme. ()
Po dlouhé době jsem si dal slovenský film (i když scénář napsaný Valachem Jiřím Křižanem), a není to ani nadšení, ale ani zklamání. Scénář obsahuje tu Křižanovu naléhavost a syrovost, ale domnívám se, že česká a slovenská povaha se liší a v tom i scénář lehce tápe. Zpracování je bohužel dost stylizované, místy až klišovité, ale díkybohu je tam poměrně uvěřitelný příběh, který má hlavu a patu. A kdyby se herci trochu víc do svých postav vcítili (v tomto obstál pouze Roman Luknár), a film tak moc nespoléhal na krásu krajiny, tak to mohlo být i o hvězdu výš. 65% ()
Pre mňa osobne mimoriadne prekvapenie v súčasnej slovenskej kinematografii. Naozaj som bol po pozretí tohto snímku šokovaný, ale príjemne. Scenár bol výborný a splnil svoje ambície, aby urobil z tohto filmu kvalitné a zaujímavé dielo. Miestami bol dokonca aj nevtieravo a príjemne vtipný a to ozvláštnilo jeho dramatickú líniu a tragiku. Obrazová časť filmu bola tiež veľmi zaujímavá a hlavne pohľady na surovú a drsnú horskú krajinu. V neposlednom rade nesmiem ani zabudnúť na skvelý výkon hlavného predstaviteľa postavy Tóna Attilu Mokosa. Jediné čo je nepochopiteľné, je tých 61%, ktoré má tento film na čsfd. ()
Celkom fajn film na naše pomery. ()