Řbitov zvířátek: Pokrevní linie

Jde značka Pet Sematary ještě něčím posrat? Hold my Beer.. Chaboučká atmosféra to subjektivně natahuje na dvě hodiny, slunečnice žánrových klišé je téměř vyzobána, jelito Juda Crandalla máte chuť pohřbít někde hodně daleko, aby byla jistota a otrávený Duchovny má pod očima vaky, že by se tam vlezla Scullyová i s kabátem. Řeknu vám, nechtěl bych mít v Ludlow na starosti tu ceduli na hranicích města s aktuálním stavem populace. Někoho zakopete a za pár dnů se tam už zase producíruje…kdo to má hlídat?! (20.10.2023)

Hlavním tahákem před projekcí pro mě výjimečně nebyl příběh, ale dvě jména: Duchovny a Grier. Inu z Pam už je zakulacená babča a David je zase pro role zemitých vidláků příliš uhlazený a tváří se příliš oduševněle. Ale rád jsem je po čase viděl oba. A nakonec i ten děj mě bavil a dlouho jsem ho viděl na čtvrtou hvězdu. Moje oblíbený šedesátky, hippies, travka, válka ve Vietnamu, fajn muzika, děsivě zlověstný čokl, rozkousané předloktí, stržená kůže na nártu, občas nějaký ten krvavý mord... Ale závěr se nepovedl. Zaprvé když budu v domě, kde (prý) začíná hořet, nejdu se schovat do sklepa, že jo, ale vyběhnu ven. A zadruhé (SPOILER) to přežila ta protivná blonďatá nána, a to ještě navíc dost debilním způsobem. Na jedno použití dobrý, ale repete nebude. (24.10.2023)

Pet Sematary: Bloodlines nie je na pomery hororov žiadnou jadrovou katastrofou, po ktorej by som si chcel vylúpnuť oči. Je to bežný priemerný horor, ktorý z radu svojich žánrových bratov nevyniká v absolútne žiadnom smere. Ak by film nepochádzal zo známej knižnej predlohy, zrejme by som sa o ňom ani nedozvedel. S prižmúrením oka za skvelého Jacka Mulherna dávam 5/10. Ale bolo to naozaj tesné. V Pet Sematary: Bloodlines niekoľkokrát zaznie hláška „sometimes dead is better“ – „smrť je niekedy lepšia“. Otázkou zostáva, či by nebolo lepšie, keby sa na večný odpočinok odobrala aj táto hororová séria. Viac v recenzii. (06.10.2023)

Také malé priživenie sa na známom námete, ale vyslovene tragédia to nebola. Horová časť je však sklamaním, bez strachu aj bez vzrušenia a keď príde nejaká skákačka, tak vy ju už očakávate dosť v predstihu a je desivá asi ako Saxana na metle. Takže pre echt fanúšikov žánru horor sa oprávnene môže film stať práškom na spanie. (09.10.2023)

„Nehovoriť svojim deťom blbosti je najdôležitejšia práca rodičov.“ Zbožňujem Cintorín zvieratiek Stephena Kinga. Nielenže ho považujem za asi najlepší hororový román, aký kedy King napísal, ale od 8O. rokov som prečítal tisíce hororových poviedok, noviel, sérií a románov a úplne v pohode by som ho považoval za to naj z literárneho hororu VÔBEC. Stephenovi sa geniálne podarilo vystihnúť tú strašne tenkú hranicu medzi realistickým hororom a čímsi famózne mysticky nadprirodzeným. Je to neskutočne ťažké a čím viac čítam hororov, tým mohutnejšie a intenzívnejšie si to uvedomuje. Mnohým autorom, azda väčšine, sa nič ani len vzdialene podobné nepodarí napísať za celý život. Filmová séria je na tom pravdupovediac dosť biedne. Jednotliví tvorcovia na to zakaždým išli trochu inak, z odlišného uhla, snažili sa zdôrazniť raz taký, potom onaký aspekt mrazivej knižnej predlohy. Sem-tam adaptovali do podoby filmového scenára varia až príliš divoko, vinou čoho vypadávali celé knižné dejové linky a postavy a napokon príbeh vyznel úplne inak, ako u Kinga. Mne osobne to nevadí práve preto, že román zbožňujem a celkom ma baví sledovať, ako sa k nemu ten-ktorý tvorca postaví. Keď sa zjavil prequel, s chuťou a prakticky okamžite som sa naň vrhol. Pravdupovediac? Celkom som si ho užil. Áno, je to istým spôsobom lacný spôsob strašenia diváka, kedy hudba zvrieskne uprostred ticha a postavu vtiahne popod dvere čosi zákerné, zlé a krvilačné presne v momente, keď to čakáte najmenej (a teda, paradoxne, najviac). V tomto smere snahu režisérky Lindsey Beerovej snáď naozaj ani len vzdialene nemôžeme označiť za originálnu. Na druhej strane, mne to nevadilo. Bavilo ma sledovať, ako sa postupne dávajú dokopy jednotlivé desivé kúsky puzzle, až z toho (o pár desaťročí neskôr) vznikne legendárny Cintorín zvieratiek s Creedovcami, ktorí sa čerstvo nasťahujú do idylicky (?) zaspatého mestečka Ludlow. Herci sa nejdú pretrhnúť od roboty, ale ústredný mladík v titulnej úlohe Juda (geniálnej otcovskej vedľajšej postavy z Cintorína zvieratiek) je úplne v pohode, fajn a akceptovateľný. Nikto z ostatných nie je otravný, hoc je pravda, že na to, aké legendy sú Pam Grier (niekdajšia hviezda blaxploitationov) a Samatha Mathis (Operácia Zlomený šíp!), som od nich čakal ozaj viac. Zato aspoň David Duchovny a Henry Thomas (ktorý Kinga rád: Geraldova hra, Beznádej, Doktor Spánok) sú v rámci možností charizmatickí. Tento film je istým spôsobom rovno dvojitý prequel, keďže obsahuje dlhý flashback do dôb osídľovania mestečka Ludlow. Pokojne by som uvítal plnohodnotný, celovečerný príspevok na túto znepokojivú tému. Jasné, kto čaká explicitný lacný krvavý bitúnok, bude sklamaný. Ja som naopak ocenil pomaly, starostlivo budovanú atmosféru, ktorú nekazila ani vcelku lacná výprava (toto fakt nestálo 100 miliónov). Paradoxne ma to prestalo baviť až v akčnom a „hororovom“ finále. (14.10.2023)