Dvaja muži v meste

Už vôbec úvodný záber na mimoriadne skormúteného Jeana Gabina, nielenže priamo nadvädzuje na úplne ten posledný, v podstate, že začiatok je vlastne koncom, čo si mimochodom divák (i)hneď neuvedomí, ale zároveň, akonáhle som sa dostal TAKMER na spomínaný záver, či povedzme aj skoro na samý koniec, tak ten so mnou tak hlboko otriasol, normálne ma šokoval, že takmer ani nenachádzam vhodných slov k tomu, aby som napísal niekoľko užitočných riadkov k tomuto, vskutku obzvlášť pozoruhodnému filmu, aký sa určite každý deň len tak nevidí... A v tejto dobe ani nehovorím, aká je to strašná bieda ! Konečne sa Delon zaskvel tak, ako sa na neho sluší a patrí, i keď som si musel chvíľu zvykať na nový, dabingový prejav, ktorý mu bol na 90 minút prepožičaný, čo mi našťastie neskazilo celkový filmový zážitok, keďže si skôr poviem, že tentokrát radšej „horší dabing”, než by to bolo trebárs opačne, čo sa mi stalo minule s Dobrodruhmi, kde ho práve (na)daboval osvedčený český dabér, pán Pavel Trávniček, no celková spokojnosť sa i napriek tomu akosi nedostavila... Asi toľko ku všelijakým hlasom, ktoré tu momentálne komentujem, keď by sa už patrilo čosi naznačiť i o samotnom filme, ale zase na druhej strane tak, aby som zbytočne neprezradil dej, ktorý je zásadne kľúčovým. Maximálne napoviem iba to: že niekdajší recidivista sa konečne po desiatich rokoch dostáva von na slobodu, kde to nebude mať vonkoncom easy, a ktorého stelesnil, to už si snáď teraz každý domyslí... „Dopredu sa ani neoplatí napráskať sa, len sa nechať pekne vyhľadovať, proste pociťovať totálny hľad, a na všetko dostane potenciálny labužník bohaté MENU, len podotýkam, že ako som už vyššie spomínal, bude zrejme potrebovať čas na usporiadanie si svojich chuťových pohárikov čo mu to ten prešibaný šéfkuchár José Giovanni naservíroval na tanier, z ktorého sa napapkať dosýta, nie je zrejme úplne príjemné, totižto sa tým pádom môže pokaziť žalúdok na veľmi dlhé obdobie, a to už len z toho prostého hľadiska, že všetky tieto ingrediencie, ktoré sa zvyčajne podávajú, nemusia byť skrátka mnohým stravníkom po chuti...” Máte ešte stále chuť na Dvoch mužov v meste ? (23.05.2022)

,,MYSLÍM SI, ŽE KEĎ UŽ ZLOČIN EXISTUJE, JE NUTNÉ ZAMERAŤ SA NA PRÍČINY ZLOČINU, NIE IBA NA ZLOČINCOV.“ __ Tento film musel urobiť riadne rošambo vo francúzskej spoločnosti. Kritika zriadenia v pohľade na 10 rokov väzneného recidivistu snažiaceho sa o nápravu a opätovnú snahu žiť usporiadaným životom, v čom mu bráni policajný aparát vidiaceho v ňom rodeného zločinca načisto vyčiarknutého zo spoločnosti. Jednotlivec ako obeť systému zneužívajúcej svoju moc myslím za obdobia totality a normalizácie mal čo povedať aj československým divákom, o to viac sa v ňom objavujúce motívy budovaného strachu z polície, udavačstvo prípadne návrhy na opustenie (čiže emigráciu) z krajiny. Nerozumiem komentárom, ktoré si viacej všímajú Depardieua ako posolstvo filmu a ešte viacej tým, ktorí dej prirovnávajú k Bedárom. Celému filmu jasne dominuje trojica mužov – odporný policajný inšpektor (,,To je posadnutosť?“ ,,Nie, presvedčenie.“) – jedna z najnechutnejších filmových postáv akú som mal možnosť vidieť, Jean Gabin neústupčivo bojujúci proti tvrdej legislatíve (,,Ich úlohou nie je odpúšťať.“) a Delon, pre ktorého predstavuje jeho úloha zásadný bod v kariére (,,Viete na čo myslím ja?“ ,,Áno, na moju smrť, som nato zvyknutý.“). Melancholická Sardeho hudba je napokon tiež úplne umlčaná, aby dodala na tiesnivosti surovému záveru. Aj mne pri pohľade na gilotínu vtedy prešiel mráz po chrbte. Toto všetko vyvažuje negatíva v očiach ostatných - agitáciu proti zrušeniu trestu smrti a z toho plynúce Gabinove zaujaté vyrozprávanie. __ ,,A TAK SOM VLASTNE PRVÝ KRÁT UVIDEL ONÚ VEC – SMRTIACI STROJ.“ (5769. hodnotenie, 293. komentár k filmu) (31.12.2017)

Tak předně, vždycky jsem přejímal názor, že trest smrti do české justice patří. Ovšem po Mužích ve městě zůstanete i ve svých nejhlubších přesvědčeních otřeseni nadlouho. Nejhustší film, jaký jsem kdy viděl, jakkoliv tohle plevelné adjektivum české mládeže neberu, lepší slovo v tomto případě v češtině neexistuje. Na konci se přistihnete, že se vám špatně dýchá. A to i přesto, že Giovanniho snímek vám od začátku nedá možnost svobodného úsudku, zcela jasně definovaně kreslí, kdo je ten dobrý a kdo hajzl. Tahle subjektivita je ovšem ku prospěchu, je hlavním stavebním kamenem atmosféry. Delon by si za tu kratičkou část od okamžiku, kdy je ostrým světlem probuzen v cele, i kdyby nepromluvil, zasloužil jen za své pohledy nejvyšší metál. Ať se na mě Pavel Trávníček přes svoje dabérské mistrovství nezlobí, jedině Ladislav Lakomý opravdu uměl Delona (tedy názor diametrálně opačný, než má kolega Allan a kostej). Půjčíme si informaci z dabingfora: V českém znění: Arnošt Navrátil - Jean Gabin (Germain Cazeneuve), Ladislav Lakomý - Alain Delon (Gino Strabliggi), Sylvie Nitrová - Mimsy Farmer (Lucie), Zdeněk Maryška - Victor Lanoux (Marcel), Ladislav Suchánek - Michel Bouquet (inspektor Goitreau), Zdeněk Nejedlý - Gérard Depardieu (mladý gauner), Miroslav Středa (doktor), Vlasta Peterková, Jiřina Prokšová, Helena Kružíková, Jiří Dušek a další. Vivat ČST Brno 1976. (08.07.2011)

Tipycký prípad toho, keď sa mi z nespravodlivosti zdvýha žalúdok. A nie len to. Tento film ma dostal skôr psychicky, než emocionálne, a to už je čo povedať. Prežil som krásny depresívny večer... Na tie Delonové ksichty sa nedá zabudnúť. Mimochodom mladučký Gérard Deparadieu príjemne prekvapil, na začiatku som si to ani neuvedomil, že je to on :) (10.03.2009)

Silná herecká zostava. Gabin, Delon a "gilotína"...Zaujímavo podaný film s komentujúcim vnútorným hlasom Gabina, ktorý rozpráva príbeh bývalého gangstra. Po prepustení z väznice je Delonova cesta za spokojným a kľudným životom dosť komplikovaná, jeho zlodejská minulosť ho stále prenasleduje a policajti mu to neuľahčujú. Hlavne zbytočne horlivý a podozrievavý inšpektor, ktorý ho kedysi dostal za mreže. Jednoducho neverí, že bývalý zlodej urobil za minulosťou hrubú čiaru. Až záverečná scéna s gilotínou mi pripomenula, že som to kedysi dávno ako malý chlapec tajne videl. Film by mohol byť emocionálne silnejší, pretože príbeh na to má. Možno film trocha zostarol, možno si režisér schválne nechával od diváka odstup, no každopádne ide o veľmi dobrý film. (05.10.2016)