Obsahy(1)
V predvečer Nového roku a súčasne i nového, 20. storočia, kdesi vo východnej časti rakúsko-uhorského impéria, kradne Zobar so svojimi priateľmi dôstojníkom v kasárňach kone. Pri jednej takejto akcii ho zrania, ošetrí ho však Rada, vyhlásená krásavica, o ktorej sa povráva, že vie aj čarovať. Zo stretnutia dvoch hrdých a neskrotných osobností vznikne spaľujúca a vášnivá láska. Zobar pokračuje vo svojom dobrodružnom živote, Rade začína dvoriť bohatý pán Antal. Keďže si však obaja hrdinovia nadovšetko vážia svoju slobodu, tragický konflikt sa neodvratne blíži...
V čase svojho vzniku mimoriadne populárny film, ktorého silu umocňujme najmä využitie autentických rómskych piesní a tancov, vznikol podľa literárnej predlohy Maxima Gorkého. Okrem iného bol ocenený aj Zlatou mušľou na Medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne.
(STV)
Videá (1)
Recenzie (81)
Téměř po 15 letech jsem si připomněl tenhle příběh Zobara a Rady s čepkovsky uhrančivýma očima (hraje ji Svetlana Toma, rodačka z Kišiněva). Jeho pilíři jsou hudba, vášeň a při takovém způsobu života všude číhající smrt. Cikánská atmosféra mě pohltila, a přestože mě Rada trochu štvala (a její polský ctitel svým závěrečným výstupem jakbysmet) a věděl jsem, jak to dopadne, nemohl jsem se odtrhnout až do závěrečného pohledu na zapadající slunce. A hudební doprovod posouvá film ještě o stupeň výš - podobně jako v Tenkrát na Západě. "Nesmějí se krást slepice, husy ani preclíky. Jak má člověk na tom světě přežít?" ()
Muzikálová romance podle Gorkého mně svým dějem připomněla Olbrachtova Nikolu Šuhaje. Ani v tomto filmu nemůže zvítězit láska tím spíš, že proti ní stojí svoboda – svoboda cikánských kočovníků. Hudebně i vizuálně je však dílo provedeno výborně, což dohromady spolu s romantickým příběhem nemůže na diváka jinak než zapůsobit. ()
Romantizujúci prístup k zobrazeniu rómskej menšiny na prelome predminulého a minulého storočia moldavského režiséra Emila Loteanua mi pripomenul prístup nemeckých filmárov k tématike indiánov v eurowesternoch. Všetko o živote etnika sa dozvedáme cez dosť výrazný režisérsky filter, čiže vieme si urobiť obrázok o ich útrapách, avšak to sme sa dozvedeli aj v príbehoch o Winnetuovi o apačoch. Ak máte takýto prístup radi, ak dávate prednosť estetike filmu pred realitou, tak môžete byť nadšení. Dejovo nevýrazné, tu ide viac o zobrazenie rómskej duše, ktorú viac zaujíma (podľa tvorcov) žitie pre okamžik v podobe spevu a tanca, ako strach o živobytie a budúcnosť. Realita bola asi odlišná, ale ako pocta rómskej kultúre je film uspokojivý. ()
Tento ruský film nemá jedinou chybu. Je to romance z doby, kdy ještě cigoši uměli zpívat, měli tradice, kradli maximálně koně a nevybydlovali Chánov. Pověst měli u počestných občanů na hovno stejně jako dnes. Kamera je skvělá, stavba jednoduchého děje je propracovaná, hudba vždy začne a skončí tam kde je třeba. Závěr není debilní jak tady kdosi poznamenal, závěr je cikánský, z našeho pohledu tedy debilní. Je asi reálný. Zobar miluje a je ponižován. Není na to zvyklý. Je ponižován svoji láskou tak, že to po cikánsku nezvládne a tu krásnou nafoukanou černou perlu probodne. Následně jej probodne její otec. Jak jinak! Tak to u téhle rasy chodí. Absence práva, absence zodpovědnoisti, absence přemýšlení, co bude PO. Nejlepší komentář zde poskytuje Sportovec. Jen se divím, že brežněvovské politbyro dalo zelenou. Tolikrát tam zní slovo Svoboda...nepatřičné v r. 1975! ()
Z hľadiska príbehu ani nie je o čom veľmi písať, cigáni tu len kradnú, spievajú, tancujú a milujú. Tak by som mohol film hneď odsúdiť, ale nestalo sa to, lebo niečo v tom filme bolo, čo ma zaujalo a neboli to len tance a spev. Možno zaujímavý nečakaný koniec, ktorý vyjadril ich extrémnu vôľu po slobode za každú cenu. ()
Galéria (90)
Zaujímavosti (4)
- Svojho času patrila snímka k najpredávanejším a najnavštevovanejším sovietskym filmom. [Zdroj: ASFK] (Raccoon.city)
Reklama