ChArLeNe

Čarodejnica, ktorá zúfalým ľudom splní jedno prianie, za ktoré sa platí nekonvenčným spôsobom. Jedna z tých k-dram, kde úchvatná kinematografia nenahrádza obsah, ale scenár je kvalitný, postávam nemám čo vytknúť a epizódy sú pútavé. Objavili sa aj vtipné scénky, ako napr. rozprávajúca mandragora. Páčilo sa mi, že seriál takisto rozobral, že si môžeme vybrať nesprávne a svoju voľbu oľutovať.

Niektoré experimenty sa týkali otcov a rada som videla otcov ako sa starajú o deti. Černošská matka povedala nejaké veci, ktoré nie sú v súlade s tým, aby si dieťa vytvorilo bezpečnú väzbu. Oproti tomu, sa mi páčilo ako sa belošská matka ospravedlnila svojmu dieťaťu za to, že ho nechala plakať, keď boli na cestách v aute. Na "still face" experiment bolo ťažké sa pozerať, a dnešnú dobu skôr vystihuje still face s mobilom. V epizóde odznelo chybné vyjadrenie, že hipokampus bol väčší u detí, ktorých rodičia boli menej starostliví, pričom je to naopak - väčší hipokampus je u detí, ktoré dostávajú veľa pozornosti a lásky.

Prvá kdrama, ktorá sa natáčala na medzinárodnom letisku Incheon. Dej sa točí okolo každodenného životu zamestnancov na letisku a výzvam, ktorým čelia. Tým, že stále sa objaví nejaký nový problém, ktorý musia riešiť, tak epizódy nenudia. Chae Soo-Bin a Lee Je-Hoon sú jedni z mojich obľúbencov a hoci táto kdrama nie je ich najlepšia (no Chae Soo-Bin je tu asi najroztomilejšia), tak stále to bolo príjemné sledovanie. Seriál má síce svoje muchy a je plný klišé ale nijak zvlášť mi to nevadilo, pretože si radšej pozriem niečo také než nezdravé vzťahy: podpapučník a agresívna / manipulatívna / panovačná žena alebo naopak. Páčilo sa mi, že hlavný pár sú postavy s dobrým srdcom, čím mi boli sympatickí napriek tomu, že ženská postava má v určitých aspektoch nedostatky a robí chyby (čo bolo aj vysvetlené prečo). Jej postava v ďalších epizódach prechádza vývojom, a obaja sa snažia prekonávať veci, v ktorých sa cítia neistí. Tiež sa mi páčilo to, ako si boli navzájom oporou. Vývoj ich vzťahu bol netoxický, a druhá polovica sa pozerala veľmi príjemne aj kvôli tomu, že zamestnanci a šéfovia tu už toľko nekričali. Seriál ma toľkokrát rozosmial aj dojal, spríjemňoval mi chvíle a úsmev Chae Soo-Bin rozžiari všetko.

Tešilo ma vidieť Eru, a dokonca aj spieval (síce len na malú chvíľu, a škoda, že sa nepodieľal na soundtracku). Jediná sympatická postava, no možno ešte druhá ženská postava sa dala. Inak okrem pár výrokov a pozadí postáv sa mi na seriáli už nepáčilo nič. Postavy boli otravné a správali sa sebecky, manipulatívne, a viackrát by som si to už nepozrela (až niekedy od 9.ep začali byť súdržnejší). Vzťahu medzi hlavnou mužskou a ženskou postavou som vôbec neverila, a jeho nepredvídateľne správanie z neho robilo strašidelnejšieho než Dementor, keďže pri nich vieš čo očakávať.

Oproti Something in the Rain je tu menej kriku, úderov a kopancov; zdvíhanie hlasu sa vyskytuje častejšie. Začalo to sľubne, páčilo sa mi ako sa postavila svojmu otcovi, keď ju nútil do svadby, ako sa sestry navzájom podporovali a aké vzťahy medzi sebou mali tri generácie zo strany hlavnej mužskej postavy - starý rodičia, syn a vnuk. Na začiatku je ona prezentovaná ako rozhodná žena, ktorá si tvrdohlavo ide za tým, čo chce ale potom sa zmenila o 180 stupňov na nerozhodného ufňukanca a mňa tým iritovala spolu so soundtrackom, tie isté otravné pesničky dokola. Obaja priznali, že boli sebeckí, a že hľadeli len na svoje pocity, a keď povedala, že ju nezaujíma ak mu pukne srdce, tak ja ako divák som potom ich vzťah mala tiež na háku. A že prečo by sa mala starať, som si kládla rovnakú otázku - prečo by ma ich vzťah mal zaujímať. Obzvlášť, keď začal nemorálnym spôsobom, a je pod papučou do konca (dokonca povedala, že taká bude aj ako manželka), a tá scéna ako na kolenách prosil o odpustenie potvrdilo, kto nosí nohavice. Moje počiatočné sympatie stratila taktiež tým, že povedala, že neznáša klamanie a pritom sama klame, potom ju tie lži dohnali a už musela byť úprimná a stáť si za svojim. Tiež mi vadili jej ďalšie emocionálne nezrelé, potrebu ovládať a pokrytecké repliky. Milostný trojuholník ma nezaujímal. Seriál ma prestal baviť, nudilo ma to, furt všetci riešia dookola to isté a nemohla som sa dočkať konca. Urobiť z toho film by bolo oveľa lepšie namiesto rozťahovania na 17 hodín. V druhej polovici jediné zaujímavé scény sa týkali príbehovej linky staršej sestry, ako ju rodina podporovala a fandila som jej. Škoda, že tomu nebolo venované viac stopáže.

Nemohla som vystáť ako hlavné ženské postavy neustále bili a vyhrážali sa bitkou mužskej postave, a on na jediné čo sa zmohol bolo raz potíšku povedať "ste také násilné", a neskôr povedal, že je to v poriadku lebo je na to zvyknutý (repetition compulsion). Tie dve neboli jediné, matka bola tiež agresívna. Seriál ma od začiatku vôbec nebavil kvôli tomu a ďalším scénam nerešpektujúcim hranice, absencie racionálneho uvažovania, ďalej ako ona na druhých zdvíhala hlas a všetci hádky riešili vrieskaním. Soundtrack ma taktiež otravoval. Ich vzťah sa vyvíjal predvídateľne nezdravo - on zanedbáva prácu aby bol s ňou, robí všetko pre jej blaho no stále toleruje od nej údery, ťahanie za ucho a vyhrážky. Osobitne kamarátky a kamaráti mali medzi sebou zdravšie vzťahy (i keď aj tu nie v každej scéne), a otvorenie témy sexuálneho obťažovania na pracovisku je dosť málo na dobré hodnotenie.

Okrem jazzu (čo mi trhá uši) sa mi na tom páčilo všetko, postavy, animácia, humor. Od začiatku do konca som si užívala všímať si každú malú zmienku a vizuál. Posolstvo je mindfulness. K tomuto snímku spolu s Klik sa oplatí vrátiť a pripomenúť si, že šťastie a zmysel života človek nájde v žití v prítomnom okamihu.

Nebavilo ma to od prvej epizódy a stopáž je strašne prepálená, všetky epizódy som zrýchľovala. Typická, nekvalitná KBS2 produkcia zo seriálu ešte viac uberá, keďže sa nie je ani na čo pozerať. Keby toto bol môj prvý kórejský seriál vtedy kedy vyšiel, tak by sa mi zrejme páčil, keďže vtedy sa mi páčila každá blbosť, ale už mám čo-to napozerané a očakávam niečo viac. Zaujali ma len flashbacky a z postáv reportér. Postava Healera bola svojim správaním nesympatická a tým, že nemal žiadny morálny kódex. No ešte viac ma iritoval soundtrack. Ale pobavilo ma, ako si ajumma spievala pesničku od 2ne1.

Stopla som to pri štvrtej epizóde, lebo som sa už nemohla pozerať na to, ako sa hlavná mužská postava správa k hlavnej ženskej postave, ktorá trpí sociálnou fóbiou - surovo ju schmatne, lezie jej do komfortnej zóny a naháňa ju a zamkne ju so sebou, prevrátil stôl, pod ktorým sa skryla, ťahá ju za helmu, uráža ju, pridusuje ju svojou váhou a vankúšom a nenechá ju odísť, nehovoriac o tom, že sa smeje ako Joker (moja podvedomá komfortná zóna je niekde inde, aby som to považovala za "cute"). Naviac, keď to robí niekto, kto je psychiater. Tým, že sám je chorý na hlavu je ďalší dôvod, prečo by nemali tvoriť pár, ale nie. Namiesto toho, aby tvorila pár s empatickým detektívom, je toto ďalší výtvor propagujúci vzťahy s nezdravými partnermi. Jednu hviezdu za hlavnú ženskú postavu a za detektíva.

Ústredná dejová linka sa točí okolo dvoch postáv, ktoré majú psychické problémy - on trpí PTED, a ona bludmi, PTSD a OCD. A o tom, ako sa snažia uzdraviť, zatiaľ čo sa snažia rozvíjať a udržiavať vzťahy s ostatnými. Čo túto k-dramu odlišuje od ostatných vzťahových je to, že obaja chodia na terapiu, a násilie je konfrontované (na rozdiel od iných k-dram, kde konfrontácia absentuje, a kde násilne správanie je akceptované). Zväčša sa zaoberá psychickým dopadom na osobu po odchode od násilníckeho partnera, a nejaké tie násilne scény sú z nedorozumenia spustené traumou kedy sa aktivoval sympatický nervový systém. Niektoré epizódy sú plné humoru, a iné majú vážnejší tón, keď sa odhaľuje minulosť postáv. Seriál je o predsudkoch a nesúdenia knihy podľa obalu. Pár vedľajších postáv majú tiež svoju dejovú linku, rovnako aj hlavná mužská postava má svoju detektívnu linku. Koniec ma sklamal, no mohla som čakať taký koniec, keďže soundtrack už naznačoval, aký bude. [spoiler] Mali ísť od seba, pretože vzhľadom na ich psychické problémy je to stálo skoro na vzťah, čo bolo evidentné podľa mnohých znakov a posledný tým, ako ju guilt-trippoval aby s ním zostala a poddala sa.