ChArLeNe

SPOILER! Ten koniec to pokazil, Anna sa vôbec nepoučila zo svojich vzťahoch. Film mohol byť o odpustení, o pokračovaní v ceste a o hľadaní fungujúceho vzťahu. Ale nie, ďalší film, ktorý propaguje toxické vzťahy s narcistickým sukničkárom.

Koľko referencií sa dá napchať do necelej hodiny a pól. Prekvapilo vtipnejšie pokračovanie so zaujímavejšou zápletkou. Až na to, že ani Shrek a Fiona nie je ideálny pár, nevedia spolu komunikovať, neberú ohľad na pocity a potreby toho druhého, Shrek má problém s agresiou a Fiona používa iné manipulačné ťahy aby Shrek urobil čo chcela. Nepáči sa mi propagovanie, že sa stačí ospravedlniť a všetko je ok, pričom sa dvojica nijako nesnaží zlepšiť komunikáciu, tápanie v nezdravej dynamike reakcia a ospravedlnenie. Taká vzťahová dynamika, ktorá je normalizovaná, že všetko je ok keď sa maznajú, no keď už majú spolu komunikovať tak nekomunikujú rešpektujúcim spôsobom, potom sa cítia previnilo, ospravedlnia sa a kolotoč sa opakuje.

Paródia na všetky klasické rozprávky, no vzápätí je sama klasickou rozprávkou o prekliati a záchrane princezny. Začiatok bol dosť vtipný (no príliš sa snažili povahovo urobiť Shreka ako opak Prince Charming namiesto toho aby bol povahovo viac ako Aragorn napr), najviac ma pobavil vlk z Červenej čiapočky v Shrekovej posteli, a nezabudnúť na ikonickú vetu Lorda Farquaada "Some of you may die, but it's a sacrifice I am willing to make". No od polovice to bolo už meh.

Hlavná myšlienka zaobalená do psychosomatiky. Rovnako ako aj metafory o vzťahoch, láske, dôvere, zrade rozmiestnené v seriály. Emocionálny rollercoaster, najprv smiech, potom prihlúple úsmevy a potom tearjerker. Skutočnosť, že sa so seriálom stotožňujem na viacerých úrovniach mi zabraňuje dať nižšie hodnotenie. Min-Kyu a Ji-A sú spolu neskutočne zlatí.

Síce pokračovanie už nemá nejakú svoju nákazlivú pesničku iba keď zaznie tá z predošlého filmu, a dej sa môže zdať nudnejší oproti jednotke (aspoň si predstavujem, že by malé deti pri tom zaspali). No čo sa týka mňa, tak ja si cením zápletku toho, ako sa Elsa vydáva na cestu zistiť prečo má schopnosti, odhaliť pravdu o minulosti a zlomiť kliatbu pretože to pre mňa slúži ako metafora - zistiť prečo je človek taký aký je, odkiaľ pochádzajú jeho limitujúce presvedčenia a vnútorný kritický hlas, dopátrať sa ku koreňu traumy či zistiť, akú citovú väzbu (attachment style) zdedil od svojich rodičov a predkov, a na to aby sa zrušila "generačná kliatba" musí zmeniť typ svojej citovej väzby z neistej (insecure attachment) na istú väzbu (secure attachment). Ďalšia vec, ktorú chcem spomenúť je Kristoff ako frajer, ktorý je ohľaduplný a utešujúci, a svoje otázky, potreby posunie bokom, keď Anna potrebuje akútne jeho pomoc alebo utešenie, hlavne keď povedal "som tu, čo potrebuješ?". Pochopil, že aj na neho príde rad, no keď na to bude vhodný čas. Čo je niečo, čo si môžeme zobrať do života a snažiť sa podľa toho riadiť aj v našich vzťahoch.

Tak abstraktné, komplexné veci ako citové prežívanie vie deťom transformovať do trefných postavičiek predstavujúcich základné emócie ako radosť, smútok, hnev. Film sa zaoberá myšlienkou toxickej pozitivity, názorom, že by sme mali byť šťastný vždy a stále a nemali by sme cítiť "negatívne" emócie ako smútok, hnev apod. Zobrazuje, že je v poriadku cítiť rôzne emócie namiesto toho, aby sme sa ich snažili prekrývať, tváriť sa, že všetko je ok. Analýza z pohľadu terapeuta, ktorý povedal "existuje typ lásky, ktorú môžeme zažiť len cez smútok, existuje typ radosti, ktorú môžeme zažiť len cez žiaľ". A ako nás film "učí prežívať smútok ako spôsob zblíženia sa, rozvíjať súcit a empatiu, a ako to buduje vzťahy spôsobom, ako nič iné".

Tak toto je presne ten animák, ktorý by som púšťala malým deťom, učiť ich k tolerancií už od mála. Metafora na rasizmus a sexizmus, ďalej dáva do pozornosti problém korupcie a šírenie strachu v médiách čo podnecuje rasové nepokoje. V TOMTO videu je krátky sumár tém, a TOTO video ponúka podrobnejšiu analýzu o probléme implicitných predsudkov. V roku 2020 bolo posolstvo ešte omnoho aktuálnejšie, aj v 2021 stále je. Zootopia je perfektná kombinácia rozprávajúcich zvierat, detektívky, nepravdepodobného priateľstva, sociálneho komentára, easter eggs na rôzne technológie a na rôzne iné animáky, filmy, seriály. Ďalej som si všimla aj iné narážky na skutočný život ako ezoterika, nudizmus a naked yoga, Macy's, IRS.

Biológia demonštrovaná v tomto experimente vyvracia možnosť žiť bez vody a bez jedla. Tí, čo si hovoria „breathariáni” stále jedia a pijú, len pijú a jedia veľmi málo, dávajú si ovocie, polievky pár-krát do týždňa (hovoria tomu „príležitostne” alebo že pijú/jedia „len pre chuť”, majú doma plnú chladničku, mixéry a podobne), čiže je zavádzajúce hlásiť, že sa dá žiť len z prány, keď aj tak prijímajú energiu z potravy. Skôr by sa mali volať zruční manipulátori propagujúci spirituálnu anorexiu, ale to by ich zisky pošli rapídnym pádom. Jashmuheen je jasná podvodníčka. A čo sa týka toho Inda (Prahlad Jani), tak je kritizovaná integrita toho experimentu - krátke momenty kedy zmizol z obrazu kamery, že v zhrnutí štúdie nie je napísané, či voda, ktorou sa kúpal bola vážená pred aj po, aký podozrivo blízky vzťah má dr.Sudhir Shah s komunitou breathariánov (hodnotil aj druhý experiment, čiže sa nedá hovoriť o nestrannosti a objektívnom skúmaní), taktiež Straubinger priznal, že nevidel celý záznam ale iba klipy, pritom ten experiment obhajuje. Michael Werner počas svojho experimentu schudol necelé 3 kilá (6 pounds), mal zvýšenú hladinu produkcie ketónov v stolici, film poznamenal, že sa zúčastnil druhého experimentu ale o výsledkoch neinformuje. „Záleží na tom, jak moc jsou lidé spojeni s přírodou a meditováním, např. v Africe tam na to nemají čas, bojují o přežití a kvůli tomu i hladoví.” to nedáva žiaden zmysel. Práve preto by ich mali naučiť ako sa spojiť s prírodou a meditovať, aby nebojovali o život a nehladovali. „Breathariánství je pro lidi, kteří mají kladný vztah k životu na téhle Zemi,” znova, mali by to Afričanov naučiť. Veď predsa Afričania čo hladujú väčšinu dňa trávia vonku, na vzduchu, na slnku, čiže pre nich mať pozitívny vzťah k prírode a napojiť sa na prírodu by bolo oveľa jednoduchšie než niekomu, kto väčšinu dňa trávi v interiéri a na čerstvý vzduch sa dostane tak na 5 minút za deň čo z domu vyjde do auta a potom z auta dnu do práce/obchodu. To, že breathariánskí guru zámerne propagujú svoje myšlienky ľuďom, ktorí nehladujú namiesto toho, aby zmenili zmýšľanie ľudí, ktorí hladujú, a ospravedlňujú to rôznymi výhovorkami, hovorí veľa o ich úmysloch. Neprekvapuje ma, že breathariánstvu veľa ľudí verí, keďže už mnohí ľudia uverili všeličomu. Nemám problém mať otvorenú myseľ, no vadí mi, keď ľudia klamú, manipulujú ľahko ovplyvniteľných ľudí a dôjde to až k smrti - viď napr. Švajčiarka, ktorá nasledovala rady Jashmuheen, alebo Finn Bogumil, ktorý tiež videl tento film. Straubinger tvrdil, že film je objektívny no sám sa háda s kritikmi, čiže zaujatosť cítiť aj od režiséra.

Už si ani nepamätám, či som to dopozerala do konca. Nadšenie s epizódami opadávalo.

Začalo to zaujímavo, no potom to išlo dolu vodou do typického hollywoodu. I keď oceňujem skĺbenie prvkov doby pred sociálnymi sieťami a dobu sociálnych sietí.