Tommy987

Pre andersonovcov príprava na Darjeeling Limited, pre natálkofilov Natálkin odhalený zadoček. Ja nie som andersonovec :-)

Melanchólia, hĺbavosť, tragika, podprahová romantika, voyeuristické snímanie... to všetko neodškriepiteľne patrí k Wong Kar-waiovi a je to prítomné aj v jeho prvom anglicky hovorenom filme. Je to síce menej filozofické a "komplikované" ako jeho hongkongská tvorba, ale stále je to excelentne odvedená a výrazne "wongovská" filmárska práca s opäť raz dokonalou kamerou a skvelými hereckými výkonmi. Štvorica vedľajších postáv (Jude Law, David Strathairn, Rachel Weisz a bohyňa Natalie Portman) je zahratých famózne, trošku inak je na tom herecká debutantka Norah Jones, pri ktorej som nevedel posúdiť, či tlmený herecký prejav je autorským zámerom alebo jednoducho dôsledkom menšieho hereckého talentu. Každopádne na svojich hereckých kolegov nemala, ale nedopadlo to ani zle, s jej Elizabeth sa nedalo nesympatizovať (stále ju ale budem mať radšej ako speváčku, než ako herečku). My Blueberry Nights je výborný film, ktorý znalcov Wongovej predchádzajúcej tvorby neprekvapí, no "tých ostatných" môže čakať unikátny zážitok a snáď aj impulz pre pozretie tých skutočných Wongových klenotov ako Stvorení pre lásku či Fallen Angels. 9 / 10

Wes Anderson točí to isté stále dokola a pritom sa príliš nevykráda. Tým, ktorým sa jeho predchádzajúca tvorba páči, nepochybne sa bude páčiť aj Darjeeling (a naopak). Ja s ním mám ale problém. Nieže by som jeho filmy neuznával - vidím a "viem", že sú kvalitne a svojsky natočené, dobre zahraté atď., len proste idú mimo mňa, emocionálny dopad je takmer nulový. Preto aj teraz alibistické 3* a 6 / 10.

Aaron Sorkin vo svojich scenároch často prezentuje svet nie taký, aký v skutočnosti je, ale taký, aký by ho on rád videl. Tento idealizmus je niekedy vhodný a vznikne z neho vynikajúce dielo (seriál Studio 60 on the Sunset Strip) a inokedy vyznie až naivne a celok je nepresvedčivý. To je bohužiaľ prípad tohto filmu. Iste by sme boli všetci veľmi radi, keby skutočný americký prezident bol takýto nenapraviteľný (a zásadový) "klaďas", obzvlášť teraz, keď Oválnu pracovňu okupuje onen idiotský Texasan, a ostatné postavy sú vo filme takisto veľmi sympatické (samozrejme okrem republikánskeho prezidentského kandidáta, ktorý mi inak výzorovo dosť pripomína Johna McCaina, zvláštne) a väčšinou aj dobre a "civilne" zahrané. Napriek tomu som sa nemohol zbaviť pocitu, že pozerám len tuctový romantický film, šmrncnutý propagandou americkej Demokratickej strany. Neurazí to, ale ani príliš neosloví. Dvojicu Reiner-Sorkin si budem ceniť hlavne kvôli Pár správnym chlapom a nie Americkému prezidentovi. 6 / 10

Poézia, dokonalá obrazová báseň interpretovateľná na zilión možných spôsobov, ktorá napriek tomu, že 90% filmu rozpráva len jedna jediná postava, má takú zdrvujúcu atmosféru, že som ju rozdýchaval ešte dobrú hodinu po pozretí. 10 / 10

Logika v seriáli si skutočne často berie dovolenku a postavy sa po celom svete často pohybujú až nezdravo rýchlo a "zrazu", ale to by som všetko odpustil a prvým trom sériám by som bez väčšieho zaváhania naparil plný počet. Rodinný príbeh Sydney (vzťahy s otcom, matkou, Vaughnom a v podstate aj so Sloanom) je zaujímavý, rambaldiovská línia ešte omnoho viac, Arvin Sloane je pekelne dobre napísaná postava (a nie je jediná) a nielen vďaka výbornej akčnosti si seriál postupne buduje prudkú návykovosť. ALE potom prichádzajú záverečné dve sezóny, kde to všetko ide dolu vodou. Dve tretiny štvrtej série sú len "vatové" časti o ničom, ktoré sú síce dobre natočené, ale čo na tom, keď sa seriál nikam nepohne? Ukončené je to veľmi pôsobivým finále, ktoré malo byť zároveň aj finále celého seriálu (a moje hodnotenie by bolo stále slabších 5*), ale tvorcovia asi nemali dosť a naložili nám ešte zbytočnú a smiešnu sériu piatu, ktorá je naviac zaklincovaná debilným koncom. Z dobre rozvinutých komplexných postáv sa zrazu stanú len bezduchí záporáci, Rambaldiho "veľký" endgame je nakoniec oveľa menším, než ten "predošlý" z konca štvrtej série a mne je z toho celého veľmi smutno, lebo mal tento seriál veľmi rád. 7 / 10. P.S.: Dúfam, že koniec Lostu J.J. takto nepokazí...

Hello, Doll-E!

Ale áno, je to milé. Renée aj Ewan sú príjemní (i keď mne sa ešte viac pozdávala Emily Watson) a keďže film je nám prezentovaný skrz optiku autorky literatúry pre najmenších, aj neskrývaná naivita je ospravedlniteľná a hodí sa ku konceptu. Absenciu dramatickosti však už odpustiť neviem ("len-tak-mimochodom" úmrtie jednej dôležitej postavy nepovažujem za dobrý dramatický zvrat). Miss Potter je príliš priamočiara, jednoduchá a "bezkonfliktná", než aby dokázala poskytnúť hlbší (a aj emocionálnejší) zážitok či si nebodaj vynútiť aj viaceré pozretia. 7 / 10. Zlatý J.M. Barrie a Finding Neverland.

Neexistuje dostatočný počet hviezdičiek, ktorými by sa dala ohodnotiť dokonalosť a nádhera hudby tejto islandskej kapely. Hudobný dokument Heima nám predstavuje členov kapely, ktorí okrem toho, že sú zdatní multiinštrumentalisti ovládajúci svoje často nezvyčajné nástroje na úrovni virtuózov, sú aj veľmi skromní ľudia, milujúci svoju krajinu a svojich krajanov. Predstavuje nám takisto Island, krajinu plnú nádherných scenérií, panenskej prírody, kryštálovo čistých bystrín, zelených lúk a zasnežených hôr. Hudba Sigur Rós (aj islandská krajina) je len zdanlivo chladná... keď sa do nej totiž ponoríte a splyniete s ňou, zohreje vašu dušu viac ako si viete predstaviť. ∞ / 10

Odzbrojujúco geniálna satira. Ešteže to Kubrick točil v britskej produkcii, lebo pochybujem, že by v Amerike čerstvo po kubánskej kríze mohlo vzniknúť niečo takéto... 10 / 10