Tommy987

Na rozdiel od svojich ranejších diel, v ktorých Cronenberg diváctvo šokuje tým, čo ukazuje, môže tento počin jeho fanúšikov šokovať práve tým, koľko toho sa tu neukazuje. Dead Ringers je totiž jeden z tých "náznakových" a hĺbavých filmov, v ktorom to hlavné leží pod povrchom, nevieme to, no tušíme, nevidíme, no cítime. Áno, máme tu závislosť od liekov, šialene vyzerajúce "chirurgické" nástroje aj jednu "prekvapivo" vyvinutú vagínu (patriacu katalyzátoru celého diania, akejsi femme fatale, ktorej výskyt je v cronenbergovskom svete nóvum), ale to hlavné, krehkosť a citlivosť psychiky (nielen) jednovaječných dvojčiat, sa odkrýva skutočne len mierne a podprahovo, ale pocitovo o to intenzívnejšie, čomu nemálo pomáha aj majstrovský výkon (patrilo by sa povedať až "majstrovské výkony") Jeremy Ironsa, ktorého prevtelenie sa do oboch bratov a až nepochopiteľne dokonale fungujúca "chémia" medzi jeho dvomi postavami je niečo fascinujúce. 10 / 10

V podstate inverzia Krásky a zvieraťa, kde sa z monštra na konci nestane krásny princ, ale naopak, z "princa" sa postupom času a genetickej fúzie stáva nechutné monštrum. Cronenberg upustil od svojich ostatných tém a sústredil sa čisto na telesnú a duševnú metamorfózu jediného človeka a vytvoril tým svoj najkomornejší film, ktorému vládne ťaživá a ku koncu už neskutočne depresívna atmosféra, herecký koncert Jeffa Goldbluma a kongeniálna práca maskérov (Oscar za masky snáď ešte nikdy nebol tak zaslúžený). 10 / 10

V prípade Videodrome existujú len dva typy diváctva - jedni film ledva (ak vôbec) dopozerajú, označia ho za zvrhlé, úchylné a nepochopiteľné a budú sa mu vyhýbať do konca života, a druhí budú hltať každý záber, označia ho za zvrhlé, úchylné a v plnej miere nepochopiteľné a vo svojom živote ho môžu pozrieť x-krát a nikdy ich to neomrzí. Ako aj z môjho hodnotenia vyplýva, ja patrím do tej druhej skupiny. Videodrome predstavuje syntézu snáď všetkých dôležitých myšlienok a tém, ktoré Cronenberg vo svojej dovtedajšej (a čiastočne aj v nasledujúcej) tvorbe rozoberal (transformácie ľudského tela a vedomia, "new flesh" objavujúci sa v Rabid i The Brood, vzťah človeka k násiliu a sexu, zabŕdanie do cyberpunku - prepojenie ľudského vedomia s technológiami, tu konkrétne aj s vedomím mediálnym, etc.) a tentokrát sa David na rozdiel od Scanners a The Dead Zone aj formálne vracia do svojej tvorby zo 70-tych rokov, minimálne v explicitnom zobrazovaní ani nie násilia, ale skôr všetkých tých "nechutností", ktoré sa vo filme dejú. Treba dodať, že ide o myšlienkovo najzložitejší a najkomplexnejší Cronenbergov film (minimálne do tej doby), ktorý vo svojej fantazmagorickej podstate často pripomína aj tvorbu iného magora Davida - Lyncha. A v neposlednom rade predstavuje Videodrome aj remeselne dokonalý film, v ktorom všetko funguje tak ako má, od mrazivej hudby Howarda Shore-a, cez skvostnú kameru a výborné efekty, až po presvedčivú hereckú kreáciu Jamesa Woodsa. 10 / 10 (Top 10)

Podľa mňa vôbec nie netradičný Cronenberg, minimálne s Rabidom a Scanners by sa dali nájsť nejaké tie paralely - od motívu odcudzenia a inakosti skrz telesnú či mentálnu "vadu" až po apokalyptické vízie. Ide však jednoznačne o umiernené Cronenbergovo dielo. Nemáme tu ani explicitné zobrazovanie násilia (aj z tej "nožnicovej scény" vidíme len pôsobivý výsledok, ale samotný akt prederavenia si vlastnej hlavy nám prezentovaný nie je) a sexu, ani sa nekonajú brain-fuck orgie a la Videodrome a dokonca aj psychologický background je tu pomerne málo výrazný a v podstate veľmi jednoduchý. Celkovo to je (pravdepodobne vinou štúdia) akoby viac šité na mieru masovejšiemu diváctvu. Nebuďme však príliš prísni a neriešme len to, čo film neponúka, lebo to, čo ponúka, je stále výborné. Postava Johnnyho Smitha je výborne napísaná, nie je jednorozmerná a počas celého filmu sa vyvíja a ten vývoj je aj uveriteľný, naviac je skutočne bravúrne zahraná Christopherom Walkenom, ktorý evidentne nie je len výborný "excentrický pošuk", ale aj kvalitný charakterový herec. Maestro Cronenberg zvláda svoju prácu na režisérskej stoličke takisto vynikajúco - atmosféra sa drží počas celej stopáže (hlavne "vidinové" pasáže sú skvelé), akurát niektoré scény ("nožnice", záver...) mohli byť trošku lepšie vygradované. Za zmienku stojí ešte hudba. Keď som na začiatku v titulkoch videl iné meno ako Howard Shore, trošku som sa zľakol, ale chvalabohu to bol planý poplach, hudobný doprovod sa aj bez dvorného skladateľa vydaril a dobre dotvára atmosféru snímku. Suma sumárum, v roku 1983 David už jedno veľdielo natočil, druhé síce nepridal, no ani za túto dramaticko-thrillerovú záležitosť sa hanbiť nemusí, ja som spokojný. 8 / 10

Kastrovaný Cronenberg. David sa vykašlal na všetky svoje trademarky, nasadol do "funny car" a natočil si blbučké béčko. Vo svojej blbosti je to síce rozkošné, ale toto je hlboko, hlboko pod Davidovou úrovňou a som rád, že sa k takémuto typu filmov už nikdy vo svojej tvorbe nevrátil. 5 / 10

Cronenberg sa posúva. Po čisto telesných deformáciách a mutáciách z jeho predošlej tvorby nám tu predstavuje "mutantov mozgových" (áno, skeneri tak trochu pripomínajú telepatických X-Menov) pokúšajúcich sa ovládnuť/zachrániť ľudstvo. Škoda prostrednej tretiny, ktorá by si zaslúžila prestrihať a zdynamizovať, a toho, že záporák (boží Michael Ironside) je tak desaťkrát charizmatickejší ako klaďas, z čoho potom vyplynula zaujímavá situácia, že som pri (vynikajúcej!) záverečnej telepatickej bitke fandil tak trochu "nesprávnym" smerom... 8 / 10

Vynikajúca prvá tretina, kapánek nudná a (aspoň zdanlivo) schematická druhá a nakoniec GENIÁLNA, napínavá a prekvapivá posledná, ktorá to na tých päť hviezd vytiahla a kvôli ktorej si Kiss Me Deadly ešte určite minimálne raz pozriem. Mike Hammer síce postráda sarkastickú sympatickosť a trhanský šarm Phila Marlowa, ale vďaka drsnosti a celkovej "bad motherfucker" povahe je rovnako funkčným a zaujímavým noirovým (anti)hrdinom. Zatiaľ je to poctivých 9 / 10, uvidíme, čo dá druhé zhliadnutie...

Film, kde hrá Kevin Spacey a Morgan Freeman, nemôže byť zlý, povedal som si a pustil Edison. A ako veľmi som sa mýlil. Spomínaní páni spolu s Dylanom McDermottom sú síce svetlými bodmi filmu (bez nich by to bolo o hviezdu menej), ale film je to veru veľmi zlý. Ako "investigatívny thriller" je to schematické, predvídateľné a tupé a ako kritika amerického policajného systému doslovné a primitívne. A Justin Timberlake by mal hrať len pod vedením Richarda Kellyho, lebo tu je jeho "výkon" neznesiteľne príšerný a nie je to len kvôli mizerne napísanej postave. 4 / 10

The Brood predstavuje to najlepšie a režijne najvyspelejšie, čo Cronenberg v 70-tych rokoch vytvoril. Rozprávanie drží David tentokrát pevne v rukách, atmosféru buduje chirurgicky presne, divák párkrát nemá ďaleko od infarktových stavov a (nielen) posledná 20-minútovka je vygradovaná tak dokonale, až človek neprestáva žasnúť. Aj psychologický motív (sila ľudského podvedomia) je tu zastúpený ešte silnejšie ako v režisérových predchádzajúcich filmoch (i keď tam samozrejme tiež nechýbal). Ťažký, krutý, krvavý a depresívny horor. 10 / 10

Cronenberg po Shivers pokračuje vo svojich úchylných úvahách o tom "aké zmutovanie si zaslúži druh homo sapiens" a tentokrát z obyvateľov Montrealu vytvára nie agresívne súložiace mašiny, ale epileptických akože-upírov. Chybou je, že sme opustili uzavretý bytový komplex a vybrali sa do veľkého mesta, takže stiesnená atmosféra trošku upadá a aj rozprávanie je ešte viac "roztečené" ako v Davidovom debute. Naopak, výrazným plusom je postava Rose, ktorá do odhaľovania biologickej a pudovej podstaty človeka prináša aj čisto osobnú tragickosť a pesimizmus (často som pri sledovaní spomínal na Lucy z geniálneho anime seriálu Elfen Lied). Celkovo nie dokonalý, ale proste výborný Cronenberg. 8 / 10. P.S.: David by sa k týmto svojim raným témam mohol ešte vrátiť - mutácie, premeny tela a stavby človeka sú dnes, v dobe rozvíjajúceho sa genetického inžinierstva viac ako aktuálne...