Sjoduk

Vydarený gangsterský thriller, ktorý je unikátny v tom, že celý príbeh sa odohráva v jednej miestnosti = krajčírskej dielni/obchode hlavnej postavy. Neviem, či to bol zámer, ale podľa mňa by sa z tohto filmu dala ľakho spraviť divadelná hra, keďže stačia na ňu kulisy pre jednu miestnosť a zápletka je viac zameraná na rozhovory a ich následky ako na nejaké akčné scény. Pre mňa veľmi príjemné prekvapenie, nový film so starodávnym čarom. Málo hercov, málo akcie, ale veľa napätia. Aj keď zo začiatku sa môže zdať, že sa tam nič nedeje, celý scénár príbehu je napísaný veľmi inteligentne, jednotlivé rozhovory, činy aj klamstvá postupne do seba zapadajú a konci filmu sa dozvieme, ako so sebou súviseli. Príbeh týmto postupne graduje až sa ukáže, kto a ako ťahal za nitky.

Mrazivý miniseriál, ktorému pridáva na temnosti fakt, že ide o skutočný príbeh. V niektorých momentoch je príbeh zostavený tak, že divák má podozrenie, kto je páchateľom, ale o niekoľko minút je preňho podozrivý niekto iný. Väčšina príbehu, a preto len 3*, sa točí okolo policajného vyšetrovania a súdneho procesu, kde dookola hovoria o tých istých veciach a zdanlivo to nikam nevedie, hoci pohľad na prácu polície a sudcov vyzerá autenticky. Moja pozornosť vtedy klesala.

Niečo medzi 4 a 5*, nakoniec som sa priklonil k piatim. Sledoval som to už druhýkrát. Určite by som to nepozeral v dabingu, lebo veľmi veľa originálnych jazykových vtipov sa stratí. V prvých epizódach som si musel trochu zvykať na škótsku angličtinu a výrazný prízvuk, ale potom to už bolo viacmenej easy aj bez titulkov. Avšak človek musí byť v angličtine dobrý, ak to nechce v kuse čítať. Pre mňa to bol taký oddychový seriál, ktorý je aj vtipný, aj taký zo života. Napriek tomu, že mám ešte ďaleko do veku dôchodcov, akými sú postavy zo seriálu, veľmi ľakho sa dá zžiť s ich útrapami a náladami. Veľmi sa mi páčilo, že si tam všetci nadávajú a pritom sa nikdy nepobijú, len si tie nadávky vracajú a bolo ich tam teda dosť. Pritom tie nadávky nie sú vždy také hnusné, prvoplánové, ale celkom dobre premyslené a trefné na dané postavy. Najlepšia nadávka je "Two pints, ya prick", keďže tá je dvojzmyselná = ukazujú pri tom gesto 2 prstov, ktoré je pre Britov hanlivé. Dobré sú ešte Ya, bastard, ktoré používajú skoro tak, ako Česi "ty, vole" alebo "you old, nosy cow". Zaujímavé je, že skoro všetky postavy hrajú oveľa mladší herci, zamaskovaní do podoby penzistov. Vidím tú silnú paralelu so seriálom Cheers - veľa scén sa odohráva v bare a inšpiráciu od Simpsonovcov - vysvetlené neskôr. MALÝ SPOILER ALERT: Jedna postava (Meena), nikdy nie je zobrazená s viditeľnou tvárou, okrem sekundy v úplne poslednej epizóde. Je tu aj inšpirácia seriálmi Cheers a Frasier, kde manželky Norma resp. Nilesa tiež nikdy neukázali tvár. Manžel Meeny, Navid je zase veľmi podobný Apuovi zo Simpsonovcov. Tiež predavač z Indie. Inak Navid a Winston sú pre mňa najlepšie a najvtipnejšie postavy. Winston aj herecky.

Mňa tento film sklamal. Podľa traileru, ktorý som asi pred rokom videl v kine to malo byť zábavné a dramatické zároveň. Avšak nebolo. Pomalý, viacmenej nudný film a plný divných ľudí, ktorý chcú za každú cenu upútať pozornosť, hlavná postava chorým spôsobom. Zdá sa mi to, že je to taký moderný typ filmu, ktorý zdieľa myšlienku, že marketing a záujem na sociálnych sieťach a pozornosť fanúšikov sú nevyhnutná potreba bytia. Celé som to tak trochu pretrpel a čakal, kedy to začne byť dobré. Nezačalo. Iritovali ma príliš dlhé scény z módneho fotenia, prízemné monológy partnera hlavnej postavy a to, že to vôbec nebolo vtipné, hoci v popisku je uvedené aj slovo komédia.

Veľmi divný seriál. Ani zlý, ani dobrý, proste zvláštny. Boli momenty, keď ma to bavilo, aj také, keď som si hovoril, že to dopozerám už len kvôli tomu, že chcem vedieť, ako sa to skončí. Je tam veľa nezmyselných vzorcov správania sa (neviem, či bolo úplne vymyslené alebo aj to bolo inšpirované skutočnosťou). Za mňa by stačila polovičná porcia epizód, dosť sa tam opakovali scény - otravná stalkerka, trápne stand-upy, veľa čítania emailov a sms-iek s kopou chýb a pod.

Asi najlepšie anime za posledné roky. Úroveň filmov ako napr. Spirited Away nedosahuje, ale aj tak je to dobré. Bolo veľmi potešujúce sledovať tento príbeh, také pohladenie na duši, hlavne z vizuálnej stránky. Jednak sú tam zobrazené japonské mestá s detailnými zábermi na skutočné mosty a budovy, ale tiež (a to sa mi páčilo najviac) hra so svetlom (odraz slnka na oknách prechádzajúceho vlaku, na presklených mrakodrapoch, morských vlnách, pri západe slnka atď). Príbeh samotý tiež nie je zlý, páčilo sa mi prepojenie anime s katastrofickým filmom a pekne vymyslená legenda o tom ako fungujú zemetrasenia.

Konečne dobrý film s Adamom Sandlerom. Nemám rád jeho komédie, ale toto bol športový film, samozrejme aj s vtipnými vsuvkami, ale nie komédia aké zvykne natáčať. Z môjho pohľadu toto bol klasický športový film, so štandardnou zápletkou pre takéto filmy. Ale bol urobený dobre, takže ma to nenudilo, jednoducho sa mi pozdával scénár. Viacmenej som si to užil. Sandler bol dobrý, dokonca aj profi basketbalista v hlavnej úlohe Juancho to zahral celkom fajn. Na rozdiel od niektorých iných športových filmov, kde šport robia herci/kaskadéri, tu boli profesionáli, takže športové výkony boli autentické, teda o to lepšie pre diváka.

Možno trochu SPOILER ALERT. Už dlhšie tu nebol film s prostredia psychiatrickej liečebne a španielski tvorcovia sa s touto témou popasovali dobre. Avšak má aj nedostatky. Pekné na ňom bolo, že pôsobí napínavo od začiatku do konca a sú tam príbehy v príbehu. Tie príbehy v príbehu, kde viacero postáv hovorí svoju vlastnú verziu, mi prídu ako typický španielsky skôsob storytellingu v drámach (podobné to bolo napr. v Tree of Blood). Naopak vytknúť musím, že 1) čiastočne vykradli Shutter Island (pacient detektív) a Prelet nad kukučím hniezdom (elektrošoky, prísny riaditeľ, obor ako jeden z pacientov)... a 2) dejových zvratov ohľadom toho, komu veriť a komu nie je tam až príliš.

Výborný seriál s unikátou témou a silným odkazom (nebudem prezrádzať). V podstate hlavný hrdina Zero je prehnaný overthinker a asociál, a preto všetky situácie, ktoré zažíva analyzuje až do takej miery, že všade vidí katastrofické scenáre. Sú tam ale vtipné hlášky a tak trochu inšpirácia z Big Mouth (tiež sa radí s imaginárnym kamošom). Čo je na ňom výborné, je že divák sa vie veľmi ľahko zžiť s príbehmi postáv. Proste pindá na rovnaké veci ako my všetci, len proste robí z komára somára. Jediné, čo sa mi nepáčilo je, že niekedy je tam až priveľa rozprávania a divák sa musí sústrediť, aby mu nič neušlo. Seriál má na Netflixe aj voľné pokračovanie nazvané This World Can't Tear Me Down, ktorý si určite pozriem tiež.

Trochu som sa vyhýbal tomuto dokumentu, pretože podľa traileru som si myslel, že ide viac o bulvár ako všetko ostatné. Až na odporúčanie kamaráta som sa do toho pustil a bolo to výborné. Sú tu ukážky skutočných zostrihov Beckhamových zápasov, jeho cesta z United až po koniec kariéry a aj za ňu, jeho života mimo futbalu plus postrehy ďalších bývalých hviezdnych futbalistov a ďalších ľudí. Celkovo je to veľmi dobre spracovaný mini seriál a ako fanúšik United, ktorý si pamätá aj éru ich najväčšej slávy som musel ešte pridať pozitívne body za dávku endorfínov z nostalgie. Páčilo sa mi, že aj keď som príliš bulvár nečítal, samozrejme väčšina informácií sa ku mne v minulosti dostala a pravdu o niektorých som sa dozvedel až teraz. Vtedy to boli len také domnienky (bulvár často prekrúca fakty, tak človek nevie, čo bolo skutočnosť a čo výmysel).