Sjoduk

Bohužiaľ, videl som aj lepšie mafiánske filmy ako tento a je to u mňa tak 70%, znova situácia, kde by som privítal 10-bodove hodnotenie. Preto sa musím prikloniť k 3*. Z môjho pohľadu priveľa rozprávania a kecov a málo deja, odhliadnuc od vraždenia. Proste to bolo také, že divák plus mínus hneď odhade, čo sa stane. Plus v niektorých momentoch sa človek aj začne strácať medzi menami a sledom príbehu. Preto to priemerné hodnotenie. Páčil sa mi hudobný podmaz, ale kvôli tomu hviezdičku navyše nepridám.

Zápletka z môjho pohľadu dosť ľahko predvídateľná a veľmi podobných filmov som už pár videl. Ale to bude asi môj problém, že film je už starý a skôr sa mi podarilo zhliadnuť novšie, ktoré sa týmto inšpirovali. Celkovo ma to bavilo, ok boli aj herecké výkony, hoci si myslím, že väčšina z nich ani hrať nemusela a proste len sa tvárili drsne a rozprávali spôsobom/slangom typickým pre černochov tyou "I ain't no" namiesto "I am not", veľakrát používali "respect" a pod. Páčilo sa mi, že sú tam dve časové línie, jedna keď sú chalani ešte deti a potom, keď sú už mládenci. Ta prvá bola však len na niekoľko úvodných minút filmu. Celkom pobavili aj niektoré vtipné momenty, najmä ten keď Tre (Cuba Gooding Jr.) rozpráva svojmu otcovi (Lawrence Fishburne), ako mal prvý sex s priateľkou bez kondómu a pritom si to vymýšľa, hoci otec to nevie.

Veľmi hlúpy a humor a takmer úplne bez vtipu. Možno je to určené pre deti alebo neviem ako si to vysvetliť. Hlavná postava Paul Reubens sa navyše tvári ako klaun bez mejkapu alebo vypchatá bábka, má veľmi málo výrazov tváre na to, že je komik. Ani neviem prečo som to pozeral.

Nuž, takto to dopadne, keď je človek na návšteve u rodičov a nemá prístup k netflixu. Vtedy je nútený pozerať takéto "skvosty". Je to tak zlé, až to človek nevie prestať sledovať, ale zase nie tak, aby to bol úplný odpad. Podľa môjho názoru aj herecky to bol nepodarok. Neviem, či Travoltovi málo zaplatili, ale ten tiež nepodal dobrý výkon. A navyše vyzeral, aj sa trochu tváril ako Jürgen Klopp, čo ma počas celého filmu dosť iritovalo. Keby to bolo viac vtipné, mohla by to byť paródia na thrilery, ale tam to nesmeruje.

Tento film som si dlho chcel pozrieť a podarilo sa mi to až nedávno. Avšak naschvál som si nikdy nečítal o čom je, aby som nezistil spojlery a nepokazil si tým filmový zážitok. Vedel som len to, že sa odohráva v psychiatrickej liečebni. Musím však skonštatovať, že je to jeden z najlepších filmov, aké som videl. Mám pocit, že je to jeden z tých, aké sa už netočia. Výborné herecké výkony, dobrý príbeh, ktorý vie diváka vtiahnuť do deja tak, že ani nevie ako ubehnú vyše dve hodiny filmu. Nie všetky filmy potrebujú výbuchy, automobilové naháňačky a sex, aby boli pútavé. Bola tam celá škála emócií, humor, drsné elektrošokové terapie, ja som si aj trochu poplakal. Jack Nicholson skvelý ako vždy.

Za mňa super. Je to taký príbeh o živote, čiastočne romantický, čiastočne vtipný, čiastočne smutný. Minimálne zo začiatku sa tvorcom darilo vytvoriť atmosféru, kde sa divák veľakrát dokáže veľmi dobre vcítiť do emocionálnych a myšlienkových pochodov hlavných postáv v situáciách, ktoré zažívajú. Tým, že každá epizóda sa odohráva v inom roku (okrem poslednej) a myslím, že vždy 15. júla, divák tam vždy vidí nejaké zmeny v životoch postáv a chvíľu musí počkať, kým sa to vysvetlí. Toto samozrejme vysvetľuje aj zmenu účesov, oblečenia a pod. Veľké plus dávam hereckým výkonom dvoch hlavných postáv, dialógom, tiež hudba bola fajn. Takisto dobre padlo pripomenúť si atmosféru 90-tych rokov. Boli tam aj trochu hluché miesta alebo vyplnené hudbou, dlhými zábermi na postavy a podobne, ale z hľadiska vykreslenia danej momentu mi to vôbec neprekážalo. Za mňa ešte špeciálny bod za krásnu britskú angličtinu.

Viackrát som sa počas sledovania tohto dokumentu pristihol ako krútim hlavou a myslím si "to snáď nie je pravda, toto sa môže stať len vo filme", ibaže toto je skutočný príbeh a veľmi mrazivý. Toto vo mne vyvolalo pocit zdesenia a šoku z absolútnej nefunkčnosti amerického systému zdravotníctva, súdnictva a sociálnej stratostlivosti avšak nevyvolalo to ďalšie emócie, hoci plakania a silných momentov bolo vo filme dosť. Vo svojej podstate je to ďalšie poukázanie na to, že zdravotníctvo, špeciálne v USA, je len obrovský biznis živiaci sa na bežnom občanovi a že celý tento systém je neuveriteľne skorumpovaný a navyše prepojený so súdnictvom. Plus tento prípad je len jeden z mnohých. Nikdy som nemal dobrú mienku o americkom zdravotníctve a teraz sa latka posunula ešte nižšie. Nečudujem sa výpovedi, kde Maya spomína, že je traumatizovaná a bojí sa doktorov a nemocníc. Vo filme nebolo spomenuté, ako sa to celé skončilo, keďže sa skončil pred začiatkom súdneho procesu, ktorý neustále posúvali na neskorší termín. Preto som googlil, nakoniec musela nemocnica vyplatiť odškodné 260 miliónov dolárov. Asi jediná vec, ktorá sa mi z pohľadu kvality filmu nepáčila bolo, že veľakrát je tam záznam telefónneho rozhovoru, ktorý kvôli zvukom prenášaných cez telefón nerozumieť najlepšie. Je tam síce prepis daného telefonátu vo forme tutulkov, ale písmená sú dosť malé a tiež nie sú na kontrastnom pozadí.

Nezvyčajné spracovanie filmu s drogovou tématikou - nosnou témou nie je boj polície s priekupníkmi, ani boj narkomanov so závislosťou. To sa mi na tom páčilo a hodnotím to ako zaujímavý námet. Zdravotník dostal šancu pomstiť sa šéfovi drogového kartelu, kvôlli ktorému kedysi umrel jeho brat. Neskôr však zistil, že sa pustil do priveľkého sústa a na konci filmu to aj trpko oľutuje. Za mňa dobrý film, s nečakaným koncom, hoci na thriller trochu pomalý. Film v istých scénach trochu odbočuje od hlavnej línie, keď ukazujú aj ostatných členov drogového biznisu a ich život za mrežami a pod. Pôrod, kde ukážu úplne všetko bez cenzúry a bez toho, aby kamera snímala niečo iné (napr. iba tváre) je niečo, čo som zatiaľ v žiadnom filme nevidel; a hoci to sedí do autentickej atmosféry filmu, z hľadiska deja je to zbytočné a z môjho pohľadu si to mohli odpustiť. Celkovo asi 3.5*, škoda, že tu nie je hodnotenie od 1-10, niekedy je ťažké rozhodnúť sa, keď je človek na pomedzí.

Športový film s vzdelávacími prvkami ohľadom rozšírenia povedomia o AIDS. Príbeh je zmesou športovej filmovej klasiky (malý, podceňovaný tím nakoniec hrá proti silnému súperovi a podarí sa mu vyhrať), vzťahov na pozadí HIV a africkej podoby životných útrap, kde rodina prejde tragédiou, stratí príjem a syn musí/chce odísť, aby im finančne pomohol. V tomto prípade odíde hrať futbal do Juhoafrickej republiky. Vo filme môžeme vidieť viacero scén na štýl CSI, kde kamera prechádza až do dutín ľudského tela a ukazuje, čo sa tam deje po nakazení vírusom HIV. Negooglil som, ale predpokladám, že film bol zámerne natočený takto s cieľom využiť ho na vzdelávacie účely , čo vzhľadom na percento populácie nakazenej HIV v Afrike, je dobrý počin. Celkovo to bola príjemne strávená hodina a pol, mix drámy, tragédie (rodinnej aj športovej), intríg, trochu komédie.

Psychologická dráma, kde hlavný predstaviteľ je presvedčený o tom, že dieťa, ktoré by malo byť jeho syn, nie je jeho syn. Bohužiaľ, nikto mu neverí. Divák je držaný v napätí a do poslednej chvíle presne nevie, čo vlastne matka dieťaťa spravila - mala dvojičky? podarilo sa jej naklonovať druhé dieťa (je predsa biologička)? alebo je za tým niečo iné? (napr. otec dieťaťa je blázon a všetko je len v jeho hlave). A vlastne sa to divák s jasnosťou nedozvie ani na konci filmu. Potvrdí sa, že otec dieťaťa mal pravdu a jeho syn bolo ďalšie dieťa, ktoré matka držala mimo neho, avšak na otázky, ktoré som vyššie spomenul nám film jasnú odpoveď nedáva. Kamera viackrát sníma iba tváre hercov a neukáže, čo vidia. Takto skončí, aj celý film. Čakal som, že ešte bude vysvetlenie celej záhady a zrazu prišli titulky.