Sjoduk

Veľmi divný seriál. Ani zlý, ani dobrý, proste zvláštny. Boli momenty, keď ma to bavilo, aj také, keď som si hovoril, že to dopozerám už len kvôli tomu, že chcem vedieť, ako sa to skončí. Je tam veľa nezmyselných vzorcov správania sa (neviem, či bolo úplne vymyslené alebo aj to bolo inšpirované skutočnosťou). Za mňa by stačila polovičná porcia epizód, dosť sa tam opakovali scény - otravná stalkerka, trápne stand-upy, veľa čítania emailov a sms-iek s kopou chýb a pod.

Asi najlepšie anime za posledné roky. Úroveň filmov ako napr. Spirited Away nedosahuje, ale aj tak je to dobré. Bolo veľmi potešujúce sledovať tento príbeh, také pohladenie na duši, hlavne z vizuálnej stránky. Jednak sú tam zobrazené japonské mestá s detailnými zábermi na skutočné mosty a budovy, ale tiež (a to sa mi páčilo najviac) hra so svetlom (odraz slnka na oknách prechádzajúceho vlaku, na presklených mrakodrapoch, morských vlnách, pri západe slnka atď). Príbeh samotý tiež nie je zlý, páčilo sa mi prepojenie anime s katastrofickým filmom a pekne vymyslená legenda o tom ako fungujú zemetrasenia.

Konečne dobrý film s Adamom Sandlerom. Nemám rád jeho komédie, ale toto bol športový film, samozrejme aj s vtipnými vsuvkami, ale nie komédia aké zvykne natáčať. Z môjho pohľadu toto bol klasický športový film, so štandardnou zápletkou pre takéto filmy. Ale bol urobený dobre, takže ma to nenudilo, jednoducho sa mi pozdával scénár. Viacmenej som si to užil. Sandler bol dobrý, dokonca aj profi basketbalista v hlavnej úlohe Juancho to zahral celkom fajn. Na rozdiel od niektorých iných športových filmov, kde šport robia herci/kaskadéri, tu boli profesionáli, takže športové výkony boli autentické, teda o to lepšie pre diváka.

Možno trochu SPOILER ALERT. Už dlhšie tu nebol film s prostredia psychiatrickej liečebne a španielski tvorcovia sa s touto témou popasovali dobre. Avšak má aj nedostatky. Pekné na ňom bolo, že pôsobí napínavo od začiatku do konca a sú tam príbehy v príbehu. Tie príbehy v príbehu, kde viacero postáv hovorí svoju vlastnú verziu, mi prídu ako typický španielsky skôsob storytellingu v drámach (podobné to bolo napr. v Tree of Blood). Naopak vytknúť musím, že 1) čiastočne vykradli Shutter Island (pacient detektív) a Prelet nad kukučím hniezdom (elektrošoky, prísny riaditeľ, obor ako jeden z pacientov)... a 2) dejových zvratov ohľadom toho, komu veriť a komu nie je tam až príliš.

Výborný seriál s unikátou témou a silným odkazom (nebudem prezrádzať). V podstate hlavný hrdina Zero je prehnaný overthinker a asociál, a preto všetky situácie, ktoré zažíva analyzuje až do takej miery, že všade vidí katastrofické scenáre. Sú tam ale vtipné hlášky a tak trochu inšpirácia z Big Mouth (tiež sa radí s imaginárnym kamošom). Čo je na ňom výborné, je že divák sa vie veľmi ľahko zžiť s príbehmi postáv. Proste pindá na rovnaké veci ako my všetci, len proste robí z komára somára. Jediné, čo sa mi nepáčilo je, že niekedy je tam až priveľa rozprávania a divák sa musí sústrediť, aby mu nič neušlo. Seriál má na Netflixe aj voľné pokračovanie nazvané This World Can't Tear Me Down, ktorý si určite pozriem tiež.

Trochu som sa vyhýbal tomuto dokumentu, pretože podľa traileru som si myslel, že ide viac o bulvár ako všetko ostatné. Až na odporúčanie kamaráta som sa do toho pustil a bolo to výborné. Sú tu ukážky skutočných zostrihov Beckhamových zápasov, jeho cesta z United až po koniec kariéry a aj za ňu, jeho života mimo futbalu plus postrehy ďalších bývalých hviezdnych futbalistov a ďalších ľudí. Celkovo je to veľmi dobre spracovaný mini seriál a ako fanúšik United, ktorý si pamätá aj éru ich najväčšej slávy som musel ešte pridať pozitívne body za dávku endorfínov z nostalgie. Páčilo sa mi, že aj keď som príliš bulvár nečítal, samozrejme väčšina informácií sa ku mne v minulosti dostala a pravdu o niektorých som sa dozvedel až teraz. Vtedy to boli len také domnienky (bulvár často prekrúca fakty, tak človek nevie, čo bolo skutočnosť a čo výmysel).

Obrovská dávka pozitívnej nostalgie, špeciálne pre fanúšikov United (teda aj mňa, tak trochu aj hanba, že som sa k tomu dostal až teraz). Avšak myslím si, že aj nefanúšikovia a všetci, ktorí si pamätajú danú dobu si to naozaj užiju. Film je kombináciou zostrihov zápasov a interview so šesticou futbalistov, kde o sebe povedia aj nejaké pikošky zo zákulisia. Je to skvelá ukážka ako aj napriek prognózam veci do seba zapadli a United vyhrali všetko, čo sa dalo. Plus boli súčasťou nie len veľkej revolúcie v športe, ale aj vo vtedajšej kultúre a teda mali vplyv na spoločnosť aj za hranicami futbalu.

Nuž, ak toto mal byť plánovane B-éčkový film, fajn, ale od Tarantina by som čakal viac. Soundtrack si udržal kvalitu, inak je celý film len niečo ako kecy báb na úrovni pyžamového večierku. Na konci krátka akcia v podobe automobilovej naháňačky bola aspoň trochu menej nudná. Keby tam bolo tej akcie viac, bolo by to aj za viac hviezd, takto ani náhodou.

Dve hviezdy len preto, že mám rád survival filmy. Väčšinu filmu vlastne len turistka Pam pomáha Johnovi, aby prežil a aby sa dostali domov z chladnej divočiny. A okrem toho, že naňho kričí jeho menom sa tam nič nedeje. Na konci sa dozvieme, prečo bol John v horách, v zime s chabým oblečením a aj to, že Pam mala podobnú traumatickú minulosť ako on.

Wladyslaw Szpilman koncertoval na piáne, Adrien Brody nám ponúkol herecký koncert. Skvelý výkon, krásna klavírna hudba v pozadí, plus je to skutočný príbeh. Filmy o druhej svetovej vojne nemám veľmi rád, pretože ich už bolo dosť a viacmenej sa opakuje dej, takže dopredu viem, čo sa stane. Ale tento je trochu iný, veľká časť je iba o jednej osobe a takéto filmy mi veľmi vyhovujú. Plus dobre boli vyobrazené historické scény udalostí z varšavského ghetta, hoci pre mňa tam trochu chýbalo napätie, keďže poznám dejiny tohto obdobia. Jediná vec, ktorú by som trochu vytkol je, že vo viacerých scénach mal Adrien Brody až neprirodzene dokonalé vlasy = zobudí sa a má ich upravenejšie ako keď si ľahol, po mesiacoch v ghette, kde takmer nemá čo jesť jeho vlasy nemajú chybu, hoci všetci ostatní na námestí vyzerajú strhane.