Ahsoka

Priznám sa, že som si nevedela udržať plnú sústredenosť, vzhľadom k tomu, že nápad aj s celou kostrou riešeného krimi prípadu je takmer kompletne prebratý, a teda veľmi predvídateľný. No napriek tomu, že sa film väčšinu času zdá byť predĺžením a rozšírením toho istého vo farbe ruskej trikolóry, si nakoniec našiel svoju jedinečnosť a moju pozornosť, a to predovšetkým nečakaným zvratom a poetickosťou v závere. Veškeré rozšírenia boli k základu pekne dopasované a herecky to nemalo chybu, skoro som ani neverila, že je to iba hrané.

Thorovo nesmrteľné a vševediace kladivo, samozrejme len, keď sa to scenáru hodilo, vypadlo z hlavnej úlohy a razom je v mojich očiach Thor sympatickejší. Film ako taký je osviežený situačným, miestami až nečakane parodickým humorom. Avšak tým, ako sme pridali na vtipoch, ubrali sme na vážnosti a temnote. Je mi až ľúto sľubnej záporáčky, ktorá mala kvôli vyššie spomenutému menej priestoru. Škoda aj príbehu, ktorý bol opäť typická šablónka, čiastočne odohrávajúca sa na planéte, ktorá spojila Star Wars s Gladiatorom. Príjemná oddychovka ktorá pobaví, ale nemá dušu.

Vizuálne a hudobne je to prvotriedny zazitok. Prostredím, atmosférou aj obsahom by som to popísala ako typickú priam shakespearovskú intrigárňu. Až na tie draky. Celý fantasy svet je v tomto prípade iba křoví. Stále čakám, kedy s tou síce dobre vymyslenou, ale typicky poriadne natiahnutou telenovelou skončíme a prenesieme sa viacej do tej akčnej dobrodružnej fantasy drámy, na ktorú ma nalákal písaný žáner. Postupom seriálu som viac a viac zneistela nad zmyslom celého predchádzajúceho deja, ktorý by v prvom rade vedel byť aj kratší s dosiahnutím rovnakého výsledku. Žáner sa teda zatiaľ topí v mori intríg. Podobne ako aj zaujímavé charaktery postáv, namiesto ktorých naopak vyplávali tie úchylnejšie. Uvidíme, čo s tým urobí druhá séria. Momentálne sa mi tá štvrtá hviezda trasie.

Mijazaki a jeho pravdepodobne rozlúčka s tvorbou, kde zanecháva svoj osobný odkaz pre ďalšiu generáciu. Na animáciu ani nemám právo niečo namietať. Nádherná. Nie som však stotožnená s tým, že všetky stránky filmu sú rovnako výborné. Prvá polovica filmu má tempo porovnateľné s čítaním knihy, čo by bolo v poriadku, keby sa dostavila požadovaná emócia. Smrť matky v úvode bola veľmi anonymná a celé to pôsobilo ako prototypový príbeh, ktorý sa razom zvrtne do šťastného konca. Hlavná a aj ostatné postavy sú veľmi ploché, jednorozmerné. Fantasy svet z príbehu je veľmi ťažko uchopiteľný, chaotický, bez poriadku, prehustený krížom-krážom všetkým možným, doslova ako sen. Poetickú symboliku k tejto Mijazakiho životnej udalosti v príbehu nachádzam a plne rešpektujem. No, asi si tento jeho film, napríklad ako Mononoke, pamätať nebudem. 3,5*

Tento film je, viac ako čokoľvek iné, podarená komédia postavená na nadčasovom humore s poriadnou dávkou irónie, ktorá zachádza aj do vojnovej paródie. To, že sa komediálna zložka dobre preniesla je tiež zásluhou výborného českého dabingu. Podobnosti s českou rozprávkou S čerty nejsou žerty sú viac než očividné, a tiež charakter Fanfana mi čiastočne pripomína Hawkeyeho. A práve žanrová podobnosť s rozprávkou a fakt, že sa jedná o romantickú komédiu kazí niekoľko nehodiacich sa momentov z úvodu, ako napríklad zabíjanie lupičov, či nepekná potupa takmer nevesty Marion, boli pomerne hrubé scény za hranicou humoru a štýlu zbytku filmu.

Spider-man: Homecoming je veľmi svieži mládežnícky film, ktorý má oproti ostatným marvelovkám o malinko väčšiu dávku originality a vlastnej identity. Tú vidím v samotnom charaktere Petra Parkera, ktorý je premotivovaný, energický a pozitívne nepredvídateľný puberťák. V mnohom k tomu prispieva práve Tom Holland, ktorý sa mi oproti predchodcovi Tobeymu Maguireovi páči viac. Príčinu nachádzam v nižšom veku herca, ktorý sa mi k Spidermanovi proste viacej hodí, taktiež v jeho komických schopnostiach a vnútornej charizme, ktorá pekne ladí charakterom postavy. Humor postavený na teenage veku je tou možno najsilnejšou stránkou tohto filmu a spolu s úplne logickými neskúsenostnými kixami a trapasmi hlavného hrdinu naberá film veľmi ľudský charakter. Aj tak to stále vidím na moje obľúbené 3,5*, ale kvôli vyššie uvedenému sa v tomto prípade prikloním k 4*.

Testosterónová jazda s gangsterským nádychom odohrávajúca sa v 70.tych rokoch na mňa neskutočne fungovala. Som rada, že sa tvorcovia rozhodli necentralizovať príbeh okolo Kathy, aby tak prilákali väčšiu pozornosť dámskeho publika. Hoci by Jodie Comer bezpochyby mala na to, utiahnuť hlavnú rolu. Stratili by tým väčšinovú mužskú pozornosť a urobili by z toho zlátaninu, ktorá sa kamaráti so všetkými, ale nie je priateľom nikoho. Hereckým výkonom je tento film úplná špička, každý mal niečo do seba. Zatiaľ čo Tom Hardy bravúrne reprezentoval dnes už staršiu generáciu ostrieľaných hercov, nastupujúca sympatická generácia mladých drakov ako Comer či Butler mu nemenej dobre sekundovali. Príbeh akoby tam hodnú chvíľu vlastne ani nebol, a potom sa objavil. Celkovo to radím skôr medzi oddychovky. Záver však roztápal srdcia. Skvelý film. A nakoniec, predsalen aj pre ženy!

Nech nikoho nemätie názov a animované prevedenie, pretože o žiadnu rozprávku sa nejedná. Je to fantasy veľkofilm na úrovni LOTR, či Narnie, ktorý by sa nápadom dal rozvíjať ďalej. Filozofický mysticizmus, ktorý rozoberá tému ekológie a vzťahu človeka k prírode. Dnes samozrejme veľmi aktuálna téma a mnohým možno už na "nervylezúca", no takmer 30 rokov dozadu sa ešte len dostávala do popredia práve takýmito úvahami. Príbeh je posadený do stredovekého mytológiou oplývajúceho Japonska, čo pridáva celému príbehu na atmosfére. Animácia, resp. japonský anime je niečo, čo našinec zvyknutý skôr na Disney nemusí plne doceniť. Avšak je treba si uvedomiť, že animácia je ručne maľovaných 144 000 obrázkov a to celkom stačí k práci, ktorá je za tým.

S muzikálom West Side Story som doteraz nemala tú česť a toto je pre mňa prvé stretnutie. Inšpirácia v príbehu od shakespearovského megahitu všetkých čias je viac ako zjavná, čo by nevadilo, keby konkrétne v tomto prevedení romantická zložka nepôsobila tak hlúpučko, priam rozprávkovo naivne. Ústredná dvojica je tiež rozpačitá. Mladá, sympatická Rachel Zegler vo svojom debutovom filme ide ako parný valec, kdežto z Ansela Elgorta z môjho pohľadu nevychádza dostatočná chémia. Na filme sa ma najviac očarili muzikálové prvky, piesne predpokladám, že prevzaté, ale prespievané nádherne, spolu s výborne vyladeným tancom, peknou kamerou a výpravou. Aj keď posledná tretina filmu akoby muzikálom úplne zabudla byť.

Tak prvé, čo ma zdvihlo zo sedačky bol záber na Borisa bežiaceho po točiacom schodisku a ono to ešte pokračovalo... Kamera je tu na päťdesiate roky proste luxusná, tam niet, čo dodať, iba sa skloniť až po zem. Zároveň je veľmi málo vojnových filmov, ktoré sa či už dostali na západ z Ruska alebo celkovo sú točené z pohľadu ruskej armády, takže palec hore za originalitu a jedinečnosť. Samotný príbeh zo začiatku vyzerá veľmi klišoidne, no ani náhodou tak nekončí. Samotná Veronika je vskutku svojský a vo filmoch nevídaný charakter. Film nie je zároveň ani extra komplikovaný, skôr je dôraz kladený na umelecké a poetické zobrazenie reality so symbolom žeriavov, ktoré vyjadrujú nádej na nový začiatok. Trošku tu a tam cítiť slabú režimovú propagandu, ktorej tam skutočne je iba ako šafránu z čírej povinnosti. Inšpiratívny film.