warrenur

Pre obcerstvenie pamate a suvislosti som si najskor zopakoval vybornu jednotku. Hned, ako som postrehol, ze dvojka priamo navazuje, bol som velmi zvedavy na konecne odhalenie a hlavne potvrdenie osudu chutnej reporterky. Skutocne, dvojka je podstatne akcnejsia a kedze tento zaner zasadne pozeram na sluchadlach a v noci, cakal som, ze mi parkrat vyskoci srdce z hrude. No kym jednotka budovala atmosferu a zdala sa mi viac "strasidelna", v dvojke som sice bol v napati uz od zaciatku, ale nejaky strach som nepocitoval. Mnohych Vas rozladilo vystupenie pubertiakov. Osobne si myslim, ze bol zamer, aby herci jednali tak, ako vystupovali, co pri tom strachu, ktory mali realne zazivat, nemal byt problem. Co ale mne po case zacalo vadit, boli ich vresky znejuce v mojich sluchadlach, az v prilis dlho. To pani reziseri trochu prehnali. Myslienka posadnutosti ma oslovila a v pohode ju akceptujem. Tieto pripady su zname z realneho sveta a nie len v "nabozenskom" kontexte. Taktiez ten temny svet bez svetla je fajn spestrenie. Co ale takmer sposobilo, ze som dal nizsie hodnotenie bol ten "parazit". To zvyknem vidat v B-ckovom horrore, kde ma to neprekvapi v negativnom zmysle slova nie v kultovych zalezitostiach. Kazdopadne REC ako celok prispel k tomu, ze spanielsky horror, sa stava v divackom svete pojmom. Mal som tu cest ich za posledne roky par vidiet a tak sa tesim na to, cim dalsim nas spanielsky reziseri "vystrasia".

Kedze som fanusikom mnohych juhokorejskych kuskov, ani tento som si nenenechal ujst. Kto ste uz nicz ich produkcie videli, mozte vsetko pozitivne odtial pravom ocakavat i tu. Odusevnenych sympatickych hercov, krehke herecky, priehrstie emocii, romantiku, vypate situacie, prerody charakteru postav, vybornu hudbu, kameru, dejove zvraty, vynikajucu choreografiu a autenticitu akcnych scen....V tomto diele mame mozno pozriet si tak trochu "Film o filme" s gangsterskym pozadim a kedze vychodna azia vobec, je v "gangsterkach" doma, je sa na co tesit. Filmu nemam skutocne co vytknut a ze som nedal pat hviezd je asi sposobene tym, ze z juhokorejskej produkcie uz mam v hlave akusi "sablonu", zo vsetkymi jej plusmi a tato po prilozeni na tento kusok, ukaze presne to, co ocakavam. Na film z takej kvalitnej produkcie mam proste prisnejsie kriteria.

Tento film je rukolapnym (alebo okolapnym) dokazom toho, ze robim dobre, ked hodnotenie filmu, po ktorom siahnem, nie je to jedine, podstatne. Prezel som si Denzel-ovu herecku filmografiu a zistil som, ze som nevidel asi len 10 jeho hlavnych rol z casov davno minulych. Tie, co som videl, som prevazne hodnotil dost vysoko. Tento pan herec totiz zahra takmer vsetko, doveryhodne a s lahkostou. Rola samotarskeho putnika kracajuceho vyprahnutym svetom za svojim vnuknutim, chraniaceho duchovny poklad mu podla mna opat sadla a zahral ju vyborne. Patrim k tym divakom, ktorym pokojne plynuci dej, prijemna doprovodna hudba a absencia rychlych kamerovych strihov v tomto filme zarucila vacsi filmovy zazitok. Mozno to tu uz niekto pisal, ale myslim si, ze tento film sa stretol so znacnym nepochopenim, pripadne sa mnohym divakom myslienka viery a nabozenstva, ktore je tu prezentovana prieci (a mozno nielen v tomto filme). Asi som z tych stastlivcov, ktory si vedia, ako to tu niekto napisal, tento postapokalypticky svet celkom realne predstavit. Staci sa len zamysliet nad tym, co je nasim hnacim motorom v sucasnosti. Zijeme v spolocenstvach, rodinach, mame prebytok, zamestnanie, priatelov, 'nebojujeme' o hole zivoty. Ci uz sa niekto riadi nejakym duchovnym kodexom alebo nabozenstvom v tejto chvili opomeniem. Taka katastrofa, ktora postihla ten filmovy svet, by zarucene spolocenstva rozbila, boj o prezitie by bol realny (bez ohladu na to, na ktorom kontinente). Cim by sme vyplnili to more casu? K slovu by sa hlasili stranky povahy, o ktorych hadam ani nevieme, ze ich mame. Co by Ta, ostatnych motivovalo k tomu, ist dalej? Pudy a instinkty? Spolocny osud? Viera? Nabozenstvo? Osobne si myslim, ze v nieco verit a vyznavat vieru nejakeho nabozenstva vobec nie je to iste. A co generacie narodene az po..., ktore by ani nevedeli ako sa zilo? Podla mna tento flm a osudy v nom vykreslene su vynikajucim prikladom jednej z moznych realit a sposob, akym sa to podarilo je obdivuhodny. Len tak pre info, ku dnesnemu dnu, divaci hodnotiaci na medzinarodnej filmovej databaze hodnotili tento kusok o 12percent vyssie. Holt bolo ich asi o 13,7tisic viac. :)

Po tom, ako som nedavno videl Knochenman-a, dalsi vynikajuci rakusky film. Pozvolna plynuci dej, dostatok casu na zoznamenie sa divaka s postavami, ktorym clovek veri kazdy prejav, vzdy potesi dusu divaka. Presne tento styl alternativneho filmu mam rad. Kedy nic nie je strojene a kamera nerusi. Vycitky, myslienky na pomstu, pocity zlyhania u vlastnej zeny, aj postava stareho otca hlavneho predstavitela a vobec, psychologicke premeny postav... uzasne a s lahkostou zahrane. Irina Potapenko je krasna zena, ktora postave prostitutky Tamary z Ukrajiny dava dusu a predstavi trpky zivot mnohych dievcat a zien i v sucasnosti, zdielajuci jej filmovy osud. Pocas dialogu "vraha" a mileho "zavrazdenej" pri rybniku, ma prijemne mrazilo. Co sa tyka Ursuly Strauss, tu som tusim zahliadol v nejakej casti serie Tatort. V Revanche hra manzelku policajta, s ktorym nemoze otehotniet. a v zavere ma nezabudnutelny rozhovor, kedy dojde k "uzavretiu kruhu". "Bitte, sag' ihm nie, was passiert ist!"..."Mach dir keine Sorgen." Poeticky zaber na statok a koniec....

Vyborne. Napatie od zaciatku po koniec. Prostredie stareho "hodinoveho" hotelu ma ten spravny nadych a postavam verite kazde slovo a emociu. Spolu s dobre volenou hudbou je tento kusok vybornym predpokladom pre prijmne straveny vecer.

Posolstvo som pochopil, ale az na par okamihov som sa nebavil a film ma nudil. Dufam, ze v nasich firmach, rodinach a v zivote vobec to takto sterilne, mrazivo a s absenciou skutocnych citov nedopadne.

Zaujimava zalezitost. Nie uplne pre mna, ale cele tie opakujuce sa kruhy mi nakoniec do seba zapadli a tak moja mysel bola schopna koniec akceptovat. Mozno trochu dlhsie, ale nenudil som sa, len som sa sem tam pomrvil v kresle.

Vynikajuco natocene a pre mna az deprimujuco jasne, ako to s Hypatiou nakoniec dopadne. Musela byt uzasnou zenou, avsak svojim narodenim mentalne predbehla svojich sucasnikov o storocia. Rachel som vnimal uz v jej filmovych zaciatkoch velmi pozitivne a taktiez tu je vyborna. Ako v mnohych podobnych filmoch aj tu mi bola vyslovene odporna tupa masa, lahko zmanipulovatelna a nemysliaca. Clovek vidi, ze ludstvo sa za tisicrocia zmenilo len malo. Sice toho vie neskonale viac, ale dianie v sucasnom svete, nas mnohokrat nechava s krutiacimi hlavami. Myslim, ze film zasiahne kazdeho. A ked nie to, tak ho aspon prinuti k zamysleniu sa nad ....

Sigur Ros poznam uz asi 4 roky z playlistu mojich kolegov v praci. Robia uzasnu hudbu, ktora vzdy vyvola urcity pocit a naladu. Vdaka tomuto hudobnemu dokumentu viem omnoho viac nielen o ich vlasti, ale tiez o clenoch Sigur Ros, ich povahach a kapela mi je tak o mnoho blizsia. Za celu tu siet koncertov im patri velke uznanie a moju ucta.

Filmy s Jackiem si nikdy nenecham ujst. Sice som cakal, ze predvedie viac, ale to asi pre to, ze nereziroval i on sam. Vydarena rodinka a zvlast to najmensie dievcatko. Pri tejto scene som sa lamal v pase a pustil si ju niekolkokrat: ...zlocinec: "What are you supposed to be!?" ....malicka: "A cyborg. Send from the future. That blast you away!" ...rana ako z dela...malicka: "Mommy, that man can fly!" A ten hlasok....:)