melmoth

Day Shift je po dlhej dobe skutočne skvelým kúskom v netflixovskom šatníku. Priemerný scenár popretkávali tvorcovia s klišé a vylepšili vypiplanými akčnými scénami ako aj dobre obsadenými hercami na čele s Foxxom a Francom. Viac tu

Slovenským tvorcom by nezaškodilo spolupracovať s našimi južnými susedmi častejšie. Ak by totiž dopadol každý projekt iba z polovice tak uspokojujúco ako Iná svorka, slovenský divák by mal byť na čo hrdý – hoci väčší podiel výroby leží na pleciach našich susedov. To, čo si tvoriaci tím zaumienil interpretovať, interpretuje s maximálnym účinkom. Áno, videli sme onú axiómu spracovanú už mnoho ráz – koľko z tých prípadov ale dopadlo brilantne? Tento kúsok nie je bielym žralokom filmu, ale sumcom na bahennom dne. Avšak byť kráľom rybníka nie je málo, obzvlášť keď sladkovodný sumec v mori nedokáže prežiť (t. j. z daného potenciálu sa nedá vyžmýkať viac ako sa ponúka). Viac tu

The Unbearable Weight of Massive Talent je vo svojej podstate výborným konceptom s excelujúcim protagonistom (Cage si to skrátka dáva vždy, keď môže) a slušnou súhrou dvoch hlavných postav, ktorý sa však bezpohlavne točiacemu režisérovi a odfláknutému scenáru podarilo utopiť v priemernosti. Stále sa to ale oplatí vidieť. Ak máte bláznivú legendu a legendárneho blázna v jednom radi, brzdite s očakávaniami a sústreďte sa na jeho kreácie a chémiu s Pascalom, ktorý ukazuje, že má komediálny kumšt. Ak si len chcete užiť ako-tak podarenú akčnú komédiu, ani vtedy nebudete sklamaní (no vyhliadky priškrtiť radšej aj tu). Iba od toho nečakajte mind-fuck alebo nebodaj film roka. Viac tu

Ak si chcete dať španielsku akčnú pecku, pustite si Xtremo (r. 2021), kde to Netflix pre zmenu namixoval správne. Thrillerové chúťky pomôže ukojiť i francúzske Balle perdue (r. 2020) – znova Netflix a znova úctyhodne prevedené. Ak pomýšľate pozrieť sa na Centauro, Boh vás ochraňuj – od nudy, šede a scenáristickej prázdnoty. Viac tu

Veľa šťastia, pán Veľký (Good Luck to You, Leo Grande) nie je iba ďalšou v nekonečnom rade vzťahových dišpút. Je miestami citlivým a niekedy chladne priamym náhľadom za rúško zdanlivosti. Je to poctivý a nepatetický ponor do komplikovane jednoduchej vnútornej hlbiny plnej ľútosti, túžob, snov a chcenia – sexuálneho, životného, aj abstraktného. Viac tu

Lightyear je animovaným počinom pre malých i veľkých. Užije si ho celá família aj jednotlivec. Tento titul je v prvom, druhom, aj ďalšom rade zábavou, takže kto čakal udalosť s pedantne prepracovaným scenárom a solídnym presahom á la The Incredibles, prípadne Up (2009), bude sklamaný. Ak sa človek uskromní, a to nie priveľmi, a postačí mu spomenutá zábava s funkčným dejom a funkčným protagonistom, neoľutuje. Ba čo viac, Lightyear znesie aj opakované pozretie. Viac tu

Trachtenberg a spol. nám naservírovali vynikajúci film, ktorý ladne spája naturalizmus jednotky s komplexnosťou druhého dielu. Pri tom všetkom si Prey dokáže udržať vlastnú tvár a splniť prakticky všetky divákove očakávania. Je to lepšie ako Arnoldovo dobrodružstvo? Nie. Avšak, minimálne za mňa, sa mu vyrovná. Viac tu

Spočiatku som mal v pláne Kosinskiho druhému tohtoročnému kúsku udeliť vyššie hodnotenie. Deň-dva po pozretí som si však uvedomil, ako opovážlivo debilné to je a – čo je pre mňa osobne ešte horšie – totálne laxne to celé pôsobí. Tu sa fakt asi točilo len preto, aby zainteresovaní nevyšli takpovediac z cviku, resp. pretože sa počas vrcholu pandémie nudili. Režisér má jedno šťastie, a síce, že len týždne pred uvedením tohto sci-fi fiaska dodal do kín (zrejme) blockbuster roka, ktorý už stihol prekročiť miliardu v tržbách. I keby tomu tak nebolo, „červenému Nku“ by to určite nebralo spánok. Spiderhead je totižto inkarnáciou jeho originálnej produkcie. Viac tu

The Gray Man je (aké prekvapenie) ďalším z početného sledu spotrebných Netflix produktov. V rámci tejto množiny mu patrí čo do kvality popredná priečka. Divák nebude žasnúť nad VOD udalosťou leta, ale sa ani neunudí na smrť, či nenaštve nad scénaristickou debilitou. Skrátka film na jedno pozretie. Ohlásené pokračovanie si ja osobne však už sám od seba nepustím. VIac tu

The Black Phone je nadpriemerný hororový príspevok. Má pomerne sympatickú hlavnú postavu, vynikajúcu atmosféru a človek sa pri ňom nenudí, no kvalita z ranku famózneho Sinister sa nekoná. Summa summarum si najnovší Derricksonov zárez v rámci tohtoročných „veľkých hororových udalostí“ vytiahol krátku slamku – rozháraný scenár a predovšetkým mizerná práca s na pohľad zaujímavými postavami, ho kvalitatívne zráža až za piaty diel Scream a Westove X. Viac tu