melmoth

Poctivá feel-good záležitosť, kde dostane priestor vyniknúť jeden z najobľúbenejších športov na svete, aj hlavná hviezda v podaní nezlyhávajúceho Adama Sandlera. Obdobných projektov je dnes ako šafránu, a tak som len rád, že sa tento podaril. Viac tu

Komorný herecký koncert Rushbrook a Akhtara pod intímnou taktovkou Clio Barnard. Zdanlivo slabé a bez ťahu na bránku, v skutočnosti ale úderné a neraz nepríjemné vo svojej pravdivosti. Nuž, nie vždy je treba ťať ako zbláznený kálačkou, sú chvíle, kedy to chce len zľahka postrčiť – a požadovaný efekt sa dostaví. Presvedčite sa sami. Viac tu

Skoro-romantická dánska dráma Persona non grata väčšinu poteší a nikoho neurazí, avšak nikto z nej nebude od nadšenia skákať ako žaba, ani mať chuť to vidieť viackrát. Adekvátne ako semi-pohodový kúsok na voľnú chvíľu – o samote, vo dvojici, i v partii. Viac tu

Romantika ponukajúca umelecky silnú výpoveď o osamelosti a neistote jedinca vo svete i v živote. Alebo hĺbavá dráma s romantickou patinou? Je na vás, ako vás Kupé číslo 6 interpretačne osloví. Viac tu

Zhrňme si to teda: tradične (prakticky už povinne) uchvacujúca kamera, výprava, kostýmy, i exkvizitná herecká práca. Netradične (prakticky šokujúco) rozháraný scenár, chaotická dramaturgia, prehnaná hustota dejových liniek a horda zbytočností vo forme odbočiek, niektorých nových charakterov, aj ultimátnej koncovky. Tommy, Arthur a zvyšok Shelby klanu sa tentokrát neprestrieľali na kvalitatívny piedestál. A hoci hlava rodiny tvrdí, že Tommyho Shelbyho dokáže poraziť len Tommy Shelby, šiesty set ostrovnej gangsterky je horkým dôkazom, že sa mýli – jeho spolu s celým Peaky Blinders zrazil na kolená samotný Steven Knight. Viac tu

Zaujímavý experiment doplácajúci na plytkosť náporu, aký kladie scenár na konflikt a interakcie postáv. A možno šlo Zürcherovcom práve o to –  ignorovať konflikt a nechať na pozerajúcom, nech sa prejaví jeho fantázia. Kto vie. Možno táto srdečná pozvánka k voľnej interpretácii je dôvodom, prečo si viem predstaviť opätovne sa na film o rok-dva pozrieť. Ergo vám nemôžem než odporučiť to isté, aspoň ten jediný premiérový raz. Viac tu

Hlavným poslaním pilotného dielu všeobecne je v prvom rade zaujať. Tvorcovia musia kúsok predstaviť tak, aby diváka chytil a nepustil – aby ten mal potom chuť až potrebu vidieť diel číslo dva, a potom číslo tri, štyri... K tomu je potrebný pútavý dej, dobré predstavenie postáv, herci, čo tieto postavy rovnako dobre prezentujú a vťahujúca atmosféra, ktorú dotvára technická stránka. So zreteľom na uvedené je We Own This City na najlepšej ceste stať sa mini sériou, resp. seriálovou krimi drámou roka. Náznaky tu sú, ale americkú kriminálku stále čaká 5 epizód. Uvidíme, či sa latka zasadená prológom udrží na svojej úrovni. Viac tu

The Sadness je špičkovou prácou na niekoľkých frontoch, ktorá sa ľahko mohla stať najlepším hororom posledných rokov, ak by si len dala pozor na rovnováhu deja a nadelila razantnejšiu bodku. Takto je ostrovné inferno „iba“, minimálne v mojich očiach, doterajším hororom tohto roka. Viac tu

Ak chcete vidieť, aký potenciál projekt mal, pozrite si skvelý Knocked Up (2007) – tiež od Apatowa. Ak Vás interesuje motív „filmu vo filme“, dajte si Tropic Thunder (2008), kde funguje všetko to, čo tu nie. Ak potrebujete žehliť, umývať okná, alebo vysávať koberce, kliknite na The Bubble – ideálne zvukové „krovie“. Viac tu

Ohraná zápletka, obohatená o neohranú tému – tak by sa dali Metal Lords opísať jednou vetou. A zatiaľ, čo Weissov scenár prináša minimum nového, Sollettova réžia, spoľahliví herci a excelentná hudobná stopa pretvárajú priemerný koncept na nadpriemerný filmový zážitok, ktorý stojí za to okúsiť. Ak nie ste priaznivcom extrémnej hudby, jeden bod si odrátajte. Ak vášmu playlistu dominuje Lemmy, James Hetfield, či Bruce Dickinson a pravidelne si na koncertoch užívate moshpit a head-banging, kľudne si ho pre zmenu pridajte. P.S.: Ak vás film zaujal, odporúčam nasledovné príspevky do kategórie „metalová komédia“: Deathgasm (2015); Hevi Reissu (2018); Airheads (1994). Na temnejšiu nôtu potom hrajú Lords of Chaos (2019) a Málmhaus (2013). Metalheads, up your horns! Viac tu