melmoth

Kimi neurazí a miestami vďaka spoľahlivému výkonu Kravitz dokonca aj zaujme. Krimi-triler vhodný na jedno pozretie počas lenivého nedeľného popoludnia, či ako spôsob prokrastinácie, pokiaľ hltáte filmy lopatou a už ste „videli všetko“. Odporúčam sa na Kimi pozrieť skôr zo zvedavosti, než z vysloveného záujmu Soderberghovu novinku vidieť s veľkými očakávaniami. V druhom prípade totiž budú všetci, mimo veľkých fanúšikov Zoë Kravitz, sklamaní. P.S.: ak si chcete vychutnať kvalitne spracovaný prvok „audio nahrávky zločinu“, odporúčam Blow Out (1981) s Johnom Travoltom, alebo The Conversation (1974) s Geneom Hackmanom. Viac tu

Poliaci nakrútili jeden z najlepších filmov za posledných pár rokov. Vylíčenie pravdivej udalosti, ktorá je mementom cynických ohavností komunizmu, kedy život jednotlivca nemal žiadnu cenu a osobná identita bola nežiadúca, vás schmatnú už v prvých minútach. Následne vami počas dvoch a pol hodín lomcujú ako hurikán latkovým domom, až vás po finálnom súdnom procese hodia o ako z kremeňa tvrdú stenu a ešte si do vášho nemohúceho ja kopnú ako tí sadistickí pochôdzkari do úbohého Grzegorza, ktorý sa neprevinil ničím, než radosťou z úspešnej maturity. Svinstvo vtedajšej reality sa stalo korunovačným klenotom – krvavým diamantom – kinematografického odvetvia. Viac tu

Toto nie je „dobrý“ film. Označiť ho za skvelý je stále nepatrične slabé. Drive My Car má tú česť a výsadu radiť sa medzi hŕstku kinematografických počinov, ktoré prekračujú hranice audio-video média. Ide o transcendentálnu záležitosť, ktorá je viac, než čokoľvek iné dych-vyrážajúcim stelesnením fenomenálnych schopností všetkých zainteresovaných. Je to majstrovský kúsok. Ako hovorí postava Soni v Ujovi Váňovi: čo môžeme robiť, musíme žiť svoje životy. Obohaťte si ten váš o celuloidové stelesnenie excelencie. Tento export z krajiny vychádzajúceho slnka patrí na piedestál filmovej tvorby. Viac tu

Poviem to otvorene, točiť podľa scenára, aký má The Takedown v roku 2022, by sa malo trestať odobraním svojprávnosti. Jeho autor Stéphane Kazandjian by to mal s angažmánom skúšať inde – napríklad u ľudí, čo točia Seagalovky. A muž s taktovkou v ruke – samotný Leterrier? Toho, čo mohol urobiť, nebolo veľa. Neurobil ani to. Krásne lokality provinčného Francúzska a jedna šťavnatá smrť antagonistu nevyvážia splašky, aké nám tento dvojhodinový amatérizmus na celuloide nadelil. Nepozerajte to. Fakt nie. Dajte si radšej tých Bad Boys, ich sequel (r. 2003) , resp. trojku (r. 2020). Ak vám imponuje Omar Sy, zapnite si seriál Lupin (r. 2021 – súčasnosť) alebo si po x-tý krát pozrite Intouchables (r. 2011). Toto vás len sklame, naštve a znechutí. Viac tu

V snímke nejde o viac, než vzdať hold jednej ére a s ňou spojenej revolučnej udalosti. Film je výsostne pozitívny, hoci občasné narážky na hlúposť vojny vo Vietname na sekundu narušia zavedenú homogénnosť. Linklaterov milostný list vyniká o poznanie viac v kontraste s nedávnym Andersonovým Licorice Pizza (2021), v ktorom sme dostali obdobne úchvatnú výpravu, prenášajúcu diváka do, pre zmenu, skorých 70. rokov, no kde scenár tristne zlyhával a nechával príbeh napospas fragmentácii. Oproti tomu je Apollo 10 ½ konzistentné a sebaisté v scenári, v režijnom vedení, a táto sebaistota siaha až po excelentnú atmosféru vlhkého, horúceho amerického veľkomesta v rokoch, keď bolo lietanie do vesmíru v plienkach. Ak je vám blízka americká kultúra prelomu 60. a 70. rokov 20. storočia, ak ste nadšenci pre kozmológiu a astronautiku, alebo ak si chcete skrátka len užiť pohodový, feel-good animák so špičkovou atmosférou – všetky tieto preferencie ukojíte pri Apollo 10 ½: A Space Age Adventure. Viac tu

Poctivá romantika s prímesou sci-fi, vtipným podtónom a aktuálnym spoločenským problémom ako bonusom. Málo, myslíte? V tom prípade hľadajte inde. Ak však máte slabosť pre daný žáner, radi sa pri filme sentimentálne dojímate a pritom sa občas chcete aj od srdca zasmiať, Moonshot je tým pravým orechovým. Viac tu

The Shadow in My Eye (v angličtine sa vyskytuje aj alternatívny názov The Bombardment, pôvodný je Skyggen i mit øje) nie je do detailu vyleštený vojnovo-historický meisterstück ako napríklad Schindlerov zoznam (Schindler’s List, 1993) alebo Pianista (The Pianist, 2002). Napriek tomu je to titul, ktorý sa bez diskusie oplatí vidieť, špeciálne vhodný pre milovníkov histórie, naturalizmu a reálií druhej svetovej vojny. Sú kúsky, ktoré by bolo dobré vidieť, a potom sú kúsky, aké by sa vidieť mali. Tento rozhodne patrí do druhej menovanej kategórie. Viac tu

Špionážny triler s minimálnym rozpočtom, minimálnou dávkou originality nakrútili so srdiečkom. V rámci kinematografie ako takej sa jedná o mierny nadpriemer. V porovnaní s obdobnými kúskami pohybujúcimi zo sveta špionáže, tajných služieb a početných zvratov (napr. Jeden musí z kola von, 2011; Munich, 2005) hovorme skôr o číročírom priemere. All the Old Knives by som odporúčal milovníkom daného žánru – na jedno pozretie je viac než fajn. Vhodný je i na daždivé popoludnie, keď má človek chuť uvariť si horúci nápoj, schúliť sa do deky a niečo si zapnúť, no nevie sa rozhodnúť, čo by to „niečo“ malo byť. Viac tu