Aljak

We Are the World je už proste klasika a tento song pozná snáď každý. Už je to takmer 40 rokov, ale odkaz tejto skladby je nadčasový a pasuje aj na súčasnú dobu. Popravde, o pozadí vzniku a nahrávaní tohto hitu som doteraz veľa nevedel - videl a počul som až výsledný produkt - takže s o to väčším záujmom som sledoval tento dokument. V jednom nahrávacom štúdiu sa stretla takmer celá špička vtedajšej americkej pop music, a tak rozhodne bolo na čo pozerať a sledovať rôznych interpretov ako sa v tejto spleti hviezd správali. Niektorí tam boli ako ryba vo vode (napr. taký Stevie Wonder), no iní výrazne trpeli (od teraz si pri počúvaní tohto songu asi vždy spomeniem na tvár Boba Dylana). Takéto songy s posolstvom sú skvelé, obzvlášť keď sa zíde takáto kvalitná spolupráca. 4*

Vynikajúca dráma o dialógu slávneho fotografa a mladej novinárky, ktorý nám odkrýva množstvo otázok a dilem. Téma vykorisťovania kolónií (alebo v súčasnosti obchodných "partnerov") bola plná potenciálu, ktorý sa podarilo relatívne aj naplniť. Páčilo sa mi, že to nebolo až tak priamočiare a napokon tu bolo viacero zaujímavých zvratov. To, že námetom bola divadelná hra, bolo v kompozícii evidentné, ale vôbec mi to neprekážalo. Zaslúžené 4*

Námetovo vcelku zaujímavá a inšpiratívna komédia (aj keď by si to zaslúžilo viac vážnosti) o futbalistoch Americkej Samoy, ktorí dostávajú debakel za debaklom. Trochu tu bolo zveličené to, že tento team nestrelil nikdy ani gól, ale inak to historické víťazstvo nad Tongou v roku 2011 bolo skutočne reálne. Príbeh o týchto outsideroch bol naozaj dobrý a niektoré scény a dialógy boli  úsmevné, takže to malo v sebe aj silnú komediálnu zložku. Herecké obsadenie ma bavilo, takže celkovo mám z toho v rámci žánru nadpriemerné dojmy (hoci by som uvítal viac drámy). 4*

Námet síce pekný a relatívne originálny, ale ten scenár a celkové spracovanie bolo na môj vkus poriadne nevýrazné, dokonca by som povedal, že až mdlé. Celý čas sledujeme úsilie Maxa dostať sa k zákazke na jeho vysnívaný park, no akosi sa to nedarí... A o tom je vlastne celý film. Fakt, nič iné sa tu dokopy neudeje a tak to bola aspoň pre mňa dosť nuda. 1* za námet, inak fakt nič.

Pekný príbeh o outsideroch, ktorí sa tvrdým a poctivým tréningom dostali až na vrchol a na OH 1936 v Berlíne slávili zlatý triumf. Miestami to síce pôsobí až príliš rozprávkovo, no nedokážem posúdiť do akej miery to tvorcovia filmu prikrášlili. Každopádne, sledovalo sa to príjemne, herci boli neokukaní, prostredie veslovania taktiež, a príbeh 8-veslice bol celkovo sympatický. Ústredná postava Joe mi občas išiel na nervy, ale ostatní boli fajn a washingtonskej "lodi" som proste prirodzene fandil. 4*

Aj keď hodnotenia nie sú príliš lichotivé (len 42%), tak som tomu chcel dať šancu. Podľa popisu to znelo ako nejaká Evitovka, ale napokon to bolo na moje prekvapenie lepšie ako som očakával. Začiatok bol síce taký slabší, no potom sa to celkom rozbehlo a postupne to nabralo taký mystery rozmer, ktorý vytvoril celkom schopnú zápletku. Ten záver trochu sklamal, čakal som nejaké kreatívnejšie rozuzlenie, ale na solídne 3* to určite bolo.

Thajci sú skutočne majstri vykresľovania (ne)šťastia a (bez)nádeje. Ale bohužiaľ, život nie je továreň na splnené sny a neprináša so sebou idealistické happyendy. A presne to nám chce tento film povedať. RedLife je silnou sociálnou drámou, ktorá prináša realistický pohľad do miestneho slumu, kde mnoho ľudí sníva svoje sny o nových životoch - tak ako hlavné postavy dvoch príbehov, ktoré sa tu paralelne odohrávajú (no na moje prekvapenie sa ani raz nepretnú - čo je podľa mňa aj dosť škoda). Celkovo to však bolo silné, realistické a surové. (Spoiler): Happyend sa nekonal (hoci akurát tu by im to človek aj rád doprial). 4*

Téma filmu vynikajúca, scenár relatívne vydarený, ale zároveň považujem za veľkú škodu, že tu zostáva množstvo nezodpovedaných otázok. Film z pohľadu slušného a integrovaného kosovského azylanta, ktorému zrazu začne niekto hádzať polená (resp. krysy) pod nohy, vytvára zaujímavý koncept a veľký priestor na zamyslenie. Xhafera sa zmocnila poriadna posadnutosť a paranoja, takže to výrazným spôsobom eskalovalo celkovú atmosféru príbehu. Nič to však nemení na finálnom posolstve filmu. Škoda toho záveru - kvôli tomu len 3* (ale malo to našliapnuté minimálne na 4).

Podľa popisu to znelo ako taká typická talianska komédia, ktoré väčšinou dosahujú skôr priemernej úrovne. Ale napokon musím uznať, že ma tento film celkovo bavil a obsahovo mal skutočne dobrý záber. Síce hlavná postava Maddalena miestami pripomínala svojimi "dilemami" osud Bridget Jones, ale napriek tomu to malo v sebe príjemný dôvtip, a prízrak v podobe Valentiny Nappi to celé ešte viac oživili. Za mňa rozhodne veľmi milé prekvapenie, a Diana del Bufalo bola v tejto úlohe výborná. 4*

Keď som narazil na tento film, vôbec som netušil, že ide o erotický film. Proste som si myslel, že ide o nejaké sci-fi so zápletkou cestovania v čase. Takže keď som to tak sledoval, tak som zostal celkom prekvapený. Keďže sa jednalo teda v prvom rade o erotický film, tak scenár bol tomu adekvátny - teda veľmi biedny a nenáročný. Ale o to v erotickej produkcii vlastne nejde.