bloodline

Hasta la vista Amerika! Takto sa točia filmy o obyčajno neobyčajných ľuďoch, humorom krásno morbídno čiernym a výpravne čistým. Vo svojej podstate prostý príbeh, podávaný ako exkluzívne ľadové víno v neoznačenej fľaši. Nevedomosť striehla, čo ma čaká vo vnútri, ale po otvorení a vypití (čítaj pozretí) zostala chuť výnimočného večera :) 4 a 1/2*

Sú asi všetkým dobre známe tie (väčšinou neuveriteľné) príbehy, keď niekto objaví, alebo za pár drobných kúpi nejakú vec (neviem prečo, ale vždy je to iba v USA), ktorá má nakoniec obrovskú hodnotu a v dražbe si idú o ňu multimilionári údy zlámať? Záhadou zostáva ako sa dopracoval pán MacFarlane k námetu na tento film, ale môj údiv by pretrval v stoickom pokoji, ak by vyšlo najavo, že s tým prišiel niekto pred 50 rokmi a produkčný s ním následne prerazil dvere s pántami, so zárubňou a kusom omietky na chodbe. No a jedného pekného dňa v Hollywoode nastal upratovací deň a určite, náhodou ôkol idúci, pán MacFarlane schytal jednu krabicu s námetmi a... námet doslova za drobné na neho žmurkol a... ľaľa, zlatý nuget vykľulo. Z nevinného a prítulného plyšového medvedíka vyrástol najperverznejší pošuk (ako dlho som to slovo už nepočul...) slnečnej sústavy, do ktorého sa zamilujete aj keby ste mali partizánsky odpor k mäkkým drogám, rozkrok zviazaný panenstvom a meno Božie recitovali nadarmo len v kostole. Scenár zaobalil humor do fungujúceho jointa a čo záber na Teda, nehovoriac o jeho slovnom prejave, to najvyšší stupeň DEFCON pre bránicu. Atómové detonácie smiechu prichádzali každými, morálne zaostalými, ale skvelými hláškami (týmto pozdravujem Katty Perry a Susan Boyle). Len škoda hluchých miest, Ted si zaslúžil aspoň raz zhúlenú a citovo odmeranú Milu Kunis a rapujúceho Marka Wahlberga. Hereckú obec v tomto smere zachraňoval len Ribisi.

Dodnes si pamätám, keď som ako 14 ročný sopliak, celý rozklepaný a s malou dušičkou, prosil anjelička môjho strážnička, aby ma pustili do sály na Black Hawk Down, ktorý mal hranicu pozerateľnosti od 17 viac. Tento ilegálny prešľap dodnes úprimne neľutujem a s hladom Somálčana by som bez výčitiek prijal, ako trest, aj 72 hodinovú projekciu Power Rangers a dokonca by moje ja nemalo problém stroviť aj 80 hodinový director's cut. O tak FAMÓZNY masaker ide! Ridley Scott natočil vojnu. Bez príkras, zbytočnej príkrosti, debility (aj keď vánok sa našiel), v technickej dokonalosti. Zabudnite na 3D oblbovačky, 4D a 5D hlúposti. Tu ide o takú precíznosť, že guľky si ma aj v sedadle našli bez šance na úhybný manéver a piesok mi týždeň robil spoločnosť v topánkach. Nehovoriac o pachuti a smrade vojny zmiešaný s Afrikou... Ako keby ste čumeli na dvoj hodinové vylodenie v Normandii v Spielbergovom Raynovi. PURE FUCKING WAR!!! (A Hans Zimmer nepotrebuje komentár. O jeho výnimočnom hudobnom doprovode svedčí fakt, že soundtrack sa vyníma vo svojej nefalšovanej originalite v mojej hudobnej zbierke, čo je na SK/CZ pomery ojedinelý zjav :)

Taký typický Woody Allen bez jedného O a L. Priznávam, že si ma tento starý fiškus uplatil výpravou a kostýmami (raz darmo, 20. a 30. roky storočia minulého sú presne moja šialka Kopi Luwak) a tradične film lipol na kvalitnom scenári, avšak jeho interpretácia škrípala ako písanie trestu nechtami na tabuľu, po škole. V tomto ma pán Firth a slečna Stone, rovnako ako zvyšný herecký ansámbl, urputne uspávali (okrem iných okolností). Ale polienko viny prikladám aj do Woodyho krbu a ospravedlniť ho môžu jedine dve veci - hluchota alebo senilita. Inak režisérsky skôr postával ako po inkontinencii a námetovo ho poslal fajku fajčiť Tornatoreho The Best Offer. Průměr s ambicí... 3 a 1/2*

Overlord svetovej kinematografie, pre menej chápavých jednoducho najlepší vojnový film ever. Spielberg dokonale vytrestal mierom zhýčkanú a rozmaznanú civilizáciu úvodným vylodením tak, že aj po 15 rokoch som s hrôzou pozeral na jatky ako tenkrát poprvé. Skutočný opus magnum vojnového žánru vyladený do detailistického perfekcionizmu. Reálie, psychológia, boje... Film, ktorý zmenil dejinné smerovanie môjho ja, tak ako udalosti spred 70 rokov celého sveta. Salut movie general Spielberg!

20 rokov chce (skoro) každý ďalšie Se7en. Máte ho mať!!! Kvalitatívne bublajúce v rovnako pekelnom kotli, ale tu a tam sa vyskytla dierka (občas trhlina) krásy. Na budúce neopomeniem exorcistu a ujde sa plný kotol. In nomine Patris et Filii et Spiritus Sancti. Zbohom! 4 a 1/2*

Halóóóóóóóó páni a dámy, čo majú na rováši v oku katastrofy, viete čo je Twister? Jáááj vy si myslíte, že to je nanuk? Ak si otvoríte veľký kinematografický slovník, zistíte, popri oblizovaní presladenej vody, že ide o prvotriedne špičkový katastrofák, ktorý hravo sfúkne Vašu zle nasnímanú, zahranú, zrežírovanú a vyrozprávanú kataklizmu ako sviečky na narodeninovej torte hurikánu Katrina. Ešte aj efekty dostali lekciu po takmer dvoch dekádach a pán Emmerich by dokázal z tejto recyklácie vytvoriť svižné zimomriavky, pardon vetromriavky. Minimálne by ma ušetril od talentu bezvýrazných hercov, ktorým kraľuje pán no name, čo vyzerá ako nedocenený mladší brat Wayna Gretzkého. Konieckoncov 10 ľudí v sále cez prime time počas prvého týždňa premietania hovorí jasnou rečou... 2 a 1/2*

Besson vzdáva hold svojmu talentu, ale žiaľ iba v prvej polovici... Od úvodného nakopnutia ako od veľmajstra Krav Magy, dochádza k prelínaniu nikitovskej priamočiarosti, leonskej precíznosti až po piatoelementárny humor. Námet rozkvitá, rastie, ale potenciál na planéte Zem a mozgová absorpcia druhu homo sapiens sapiens sa zastavili pri čísle 40%. Od tohto míľnika Bessona poslúcha na 100% iba dychberúca technika, akcia a hudba. Všetko ostatné potopí hypoteticko-filozofický világoš prírodných vied a na to, aby vznikol ďalší exemplár Besson's classic hall of fame 90 minútová bitka vymytých mozgov nestačí... Vysoko optimistických 3 a 1/2* a snáď druhý pokus minimálne potvrdí tento status.

Návrat pána Gibsona do prvej ligy? Minimálne do undergroundovej určite. Ušetrite očakávania od veľkovýpravnej a kvalitou nehynúcej klasiky. Mal som dočinenia s maximálnej odviazaným, na nič sa nehrajúcim a nadhľadom prekypujúcim dielom. Podchytené mačetou obrúseným scenárom, pálivou výpravou odrody jalapeños a sem tam vykukujúcimi Rodriguez tortilla chips s Desperado salsou... Jednoducho chcem tým povedať, že tento výlet do ríše Aztékov som si cez môj letný prázdninový víkend maximálne užil a nudu som obtiahol minimálne o štyri milióny dôvodov ako ma uspať. Navyše to celé rozseká novodobé Rodriguezove paškvily s nonšalantnosťou sebe vlastnou ako narko mafia mexického investigatívneho novinára.

Akoby som to slušne povedal... Kto nič nerobí, nič neposerie. V tomto prípade však išlo o excelentnú hnačku, ktorú pred potopením nezachránil ani veľký AL. Naopak, jeho prítomnosťou zrejme utrpela výroba filmu poruchu ega o vlastnej dokonalosti. Nuž, Sandler spravil z Jack and Jill capa záhradníkom a práve záhradník, ako jediný, ponúkol najviac zábavy. Aký to paradox, najlacnejšia položka v hereckých výdavkoch v pomere cena/čas pred kamerou a zanôtila, vzhľadom na okolnosti, najviac muziky. Vlastne inú muziku som ani nepočul...