bloodline

ParaNorman ťahá v súboji s Hotelom Transylvania za kratší koniec a na body prehráva skoro vo všetkých ukazovateľoch, aj keď sa držal statočne. Celkovým poňatím a atmosférou by som zaradil jeho cieľovku od 15 rokov vyššie, ale záver a hlavný hrdina moc nekorešpondujú s výslednou alchýmiou produktu. Humor tu existuje asi ako štatistická viera v existenciu reinkarnácie, v skratke pol na pol. Animáciou skláňa hlavu k Burtonovým hrobom, ale dejovo (")straší(") mainstream a... Je z toho viac ParaCoolman ako ParaNorman.

Veľmi prapodivné dielo s abstinentujúcim pocitom výnimočnosti a originality(?). Neeson zaručuje kvalitu a komerčnú pozornosť, ale v jeho prípade netreba pokúšať osud s každým priemerným námetom, ktorý ani neprekvital napätím ani nenapínal surovosťou. Veď aj Ferrari znižuje produkciu áut v záujme zachovania väčšej exkluzivity značky a takýmto móresom by sa pán Neeson mal inšpirovať pri selektovaní hereckých ponúk. Rozhodne nečakajte drtiča údov a všetkého, čo sa dá zlomiť, ani vrahov, z ktorých tuhne aj kostná dreň v žilách, ani atmosféru, pri ktorej by sa vám krvi nedorezal ani Jack the Ripper. Záver hodil záchranné koleso, ale sprasilo ho nejaké dvanásť bodové desatoro anonymných alkoholikov čo každý priemerný pijan omočí v krčme po prvom pol deci. 3 a 1/2*

Ghost patrí do špeciálnej vitríny v mojej osobnej kinematografii, aj keď po dlhé roky sme si nevedeli vybudovať vzťah a neprechovávali k sebe prílišné sympatie. Nuž, človek mieni a pán Boh mení, v tomto prípade doslova... Sled predestinovaných udalostí chcel, aby nastal obrat v chápaní a filmovom kumšte v tmavých zákutiach mojej duše a srdca, čo má za následok moju najhlbšiu, emocionálne vysoko podfarbenú, filmovú poklonu. Pričom jazyk mi zviera ospravedlnenie z vlastnej pýchy, ako som mohol pohŕdať tak výborne precítenou romantikou s výbornou Whoopi Goldberg, éterickou milostnou scénou a jedným z najkrajších filmových koncov od kedy bratia Lumièrovci nakopli svoj kinematograf. Navyše všetko umocňuje v pozadí hudobný klenot. Chlapsky priznávam svoje pochybenie a minimálne tieto dve hodiny dokazujú prítomnosť srdca v mojom tele... Čo Boh zmenil, ja nezmením.

Snaha niektorých tvorcov pretaviť fyzikálne teórie a dohady do zmysluplného kinematografického zážitku, bez toho, aby divák zvieral v ruke slovník jadrovo-kvantovej fyziky, zaváňa často vysokou degradáciou reputácie, čo nám, nie tak dávno, dokázal so svojou Lucy pán Besson. Tentokrát sa do sršnieho hniezda o veľkosti Atómia rozhodol kopnúť ďalší velikán. A ako to dopadlo? Mimoriadne kontroverzne... Rozhodne ide o najdiskutovateľnejší a divácky najbipolárnejší počin v jeho režisérskych pochôdzkach. Nuž a kde začať? Nolan predviedol opäť svoj talent v plnej kráse a ukázal, že z velikánov si zobral to najlepšie, ale pritom si zachováva status nezameniteľnej originality. Spielbergovsky technickú dokonalosť a zmysel pre maximálny detail, Scottovský cit pre sci-fi, Gilliamovo nadanie pre "nepochopenie" a Kubrickovský vizionizmus a nekonvenčnosť. Počas takmer troch hodín ponúka naozaj strhujúce momenty, ale paradoxne stopáž, podľa môjho skromného názoru, nasmerovala velebenie do kytek. Interstellar by si totižto zaslúžil viac a nadobúdam dojem, že citlivé rozdelenie do dvoch dvojhodinových počinov by z neho spravilo míľnik kinematografie. V podstate dnešnú podobu vnímam ako mierne nepodareného mačkopsa, rozdelením by vznikli úžasné dvojvaječné dvojičky - z jedného cesta, ale predsa rozdielne. Prvé dve hodiny sú totižto excelentnou pastvou pre oči, uši, dušu, srdce aj rozum. Nepotrpia si na zložitý výklad, idú do hĺbky, netlačia na city, oplývajú silnými momentami... Jednoducho filmárčina vo svojej najkrajšej večernej róbe. Následne pokračuje sklz do ťažšie pochopiteľného, na city zbytočne tlačiaceho, často chaoticky zostrihaného a zvukovo prehúleného defilé. O čo ušetril výkladový slovník apokalyptickú situáciu na Zemi, dostalo sa na divácky menej atraktívnu vesmírnu interpretáciu času, priestoru, gravitácie, relativity až nasledovalo konštatovanie, že aj tak nebudem ušetrený od povinného a na pochopenie bohatšieho repete... 4 a 1/2*

Z môjho pohľadu rozhodne jeden z mála podarených animačných počinov v posledných rokoch (a fungoval dokonca aj na druhý pokus!). Miestami by som ubral na preafektovaných výkonoch, ale inak po humornej a animačnej stránke som si prišiel na svoje, čo už sa nedá povedať o tej námetovej a dejovej. V tomto prípade nejde o žiadny patentovaný prielom, ale vzhľadom k účelovo postrašeným prostriedkom na vekovú kategóriu násť a menej ročných by som povedal, že došlo k zapichnutiu dreveného kolu priamo do srdca vkusu. Takže žiadny Hotel Transtragédia a The Wolf Man rulezzzz :)

Dva paralelne odlišné obrazy ponúkol Flightplan ako celok. Ten prvý berie dych ako nudistovi hodenému do sibírskej zimy. Ukájate svoj filmový vkus výpravným luxusom podčiarknutý decentne geniálnym hudobným doprovodom a celému tomu cirkusu šéfuje pevnou hereckou rukou (a nabrúseným jazykom) famózna Jodie Foster. Miestami ma opantával pocit okrídleného A Beautiful Mind, ale celá kvalitatívna bublina praskla ako mechúr Tycha de Brahe, keď mi pán Schwentke predostrel druhý, podstatne katastrofálny, obraz, na ktorý sa nechytá ani Tenerife 1977. Po tom ako na mňa vypľul všetko podstatné v časovom horizonte behu na 100 m v podaní Usaina Bolta, išlo už len o teátro pre US publikum a lákavé prekvapenie v podobne decentne ťažkého thrilleru odišlo ta tam, spať so sliepkami. Zostali (popri hudbe) len oči pre plač a 3 a 1/2* v kolónke umeleckého dojmu...

Taká riadna rozpočtová (junácka) pasovačka pre všetky vyblýskané ultra mega akčné komiksovky. Ťažko povedať či za smiešnou stopážou stál Výron Man, za príbehovým chaosom Badman a hyper rýchlym koncom Skuterman, ale svoju prácu odviedli bravúrne a skresali hodnotenie na oku lahodiacich 3 a 1/2*. Už som sa bál, že za 12 mega z toho vytrieskajú viac ako Hluk. Ale minimálne za celkovú odvedenú prácu sa jedná o zdvihnutý (stredný) prst produkčným, niekoľko stomiliónovým, orgiám, kde 12 mega stojí len grafika a zopár efektov. Tu ich ponúkli v exkluzívnom deluxe sete za výrobnú cenu bez DPH. Len na tú muziku už viac nezostalo. Škoda...

The Ides of March predstavujú žiarivý príklad ako pútavo, dramaticky a štýlovo sa dá natočiť dramatický thriller z prostredia vykonštruovaných, zmanipulovaných, prehnane pompéznych a nič neriešiacich amerických pseudovolieb. Clooney ukázal režisérsky cit pre synchronizáciu herectva so scenárom s výpravovo čistou melanchóliou. Ku cti mu len neslúži jeho vlastná chabá minutáž pred kamerou (aj keď Gosling, Hoffman, Giamatti a spol. ťahali na výbornú) a zívania chtivú prvú polovicu, ktorá zrejme odradila početnú skupinu nadržaných fanyniek priamo úmerne s hviezdami v hodnoteniach. Nuž, pekní chlapci vedia točiť a hrať aj na umeleckú strunu...

Našťastie sa nejedná o žiadnu novú interpretáciu pravidiel, ale čistokrvný reboot zachovávajúci Ninja Turtles v pôvodnom a zreštaurovanom sarkofágu. Čo viac si môže moje detstvo, odkojené na štvorici zmutovaných renesančných umelcov, priať? Azda len, aby v postprodukcii a strižni do toho menej ziapal ten blonďatý transformernaničhodník Bay. Vzhľadom k tomu, že počet (3D) efektov pomaly hádzal tieň (ktorý Liebesman zas a znova neprekročil) na všetky jeho skladačky, býva niekedy vhodná ľudová pravda menej je viac. Moje hodnotenie vz(d)alo nohy na plecia po kamiónovom Super G a pomaly (ale isto) upadalo do šedého priemeru, ktorý jak živ udupal pretransformovaný švajčiarsky nožík Shredder (Prečo Bay?!)... 3 a 1/2* Mimochodom, väčšina rieši herecký výkon pozadia Megan Fox, ale cameo Whoopi Goldberg mu nakopalo prdel :)

Tak za vlasy pritiahnutá šialenosť, že z vodorovného krútenia hlavou sa rýchlo vykľulo guilty pleasure. Skutočná námetová rošáda, kde všade sa dá schovať poklad (a cesta k nemu) môže vzísť iba z továrne na sny. No a totálne ma rozmetala na franforce vynaliezavosť v zakomponovaní nehynúceho amerického patriotizmu aj do takej pateticky romantickej činnosti akou je hľadanie rozprávkového pokladu. Hviezdica navyše za hudbu a nápravu škôd z detských čias po traume menom Strieborné jazero :)