Rozarka18

Mám zopár výhrad, ale celkový dojem mi to nepokazilo. Ono, tá idea nie je úplne od veci, akoby si mnohí mysleli. Zasadenie do obdobia 2.sv.vojny bolo správne. Pokusy na ľuďoch v táboroch sú zdokumentované aj v Ázii. Rovnako ako si parazita môže bez problémov zaobstarať každý z nás, napríklad nespracovanými potravinami.  Nedávno som natrafila na článok, kde vedci zistili, že laboratórne zvieratká (bohužiaľ), nakazené toxoplazmózou, vykazovali agresívnejšie správanie ako zdravé jedince. Samozrejme, toto je fikcia, ale jedná sa seriál a tam sa teóriam medze nekladú. Záver za mňa veľmi rozpačitý a obávam sa, že druhá séria by bol krok vedľa.

Pekné to bolo. Spojenie domáceho násilia, stroskotania na pustom ostrove a cesty na vrchol showbiznisu je trochu zvláštne, ale funguje prekvapujúco dobre. Nie je to ani zbytočne rozťahané, 12 dielov je tak akurát. Čo je však u mňa pridanou hodnotou je dvojica hercov v hlavných úlohách. Park Eun-bin je v súčasnosti najlepšou  seriálovou herečkou kdrám. Nie je to žiadna umelá kvetinka. Toľko prirodzenej krásy, charizmy a talentu je v tejto drobnej žienke. Čo rola, to výzva. Chae Jong-Hyeop je v mojom hľadáčiku už dávnejšie. Veľmi sa mi páči jeho herecký prejav. Má v očiach smútok a šibalstvo zároveň a pôsobí na mňa dojmom melancholického rebela. K plnému počtu niečo chýbalo, len neviem čo.

Epizóda 1-5 je za 3*, 6-7 za 4*, 8-9 za 5* a posledná opäť spadla na 3*. Oplatí sa pozrieť kvôli tým najlepším častiam, je to taký Quentin Tarantino po kórejsky,v seriálovej verzii. Šialene dobré alebo dobre šialené?

Tri hviezdičky sú až, až. Prečo preboha z hlavnej predstaviteľky spravili také tupelo! Najsvetlejší bod toho seriálu je cameo Park Hyung-sika a Park Bo-yeong v tretej epizóde seriálu. Tri minúty stačili, aby ukázali, že herecky sú už niekde inde.

4* len tak tak. Film z roku 1981 je nielen lepšie spracovaný, ale hlavne vernejší knižnej predlohe.

Presne to je ten prípad, keď čakáte málo a dostanete viac. Oveľa viac.  Kórea opäť udeľuje lekciu z toho, ako sa robí dobrá televízna zábava. Čo tam po konci. SPOILER: Keď tak nad tým uvažujem, to by bolo niečo, ak by v budúcnosti prípadný potomok tých dvoch mladých zdedil po nich schopnosť lietať, zosilnené zmyslové orgány, silu a navyše schopnosť regenerácie tela. Superhrdinovia od Marvelu sa môžu zahrabať pod zem.

To je sila! Manželské, mimo manželské, priateľské, materské a materinské vzťahy vybičované do extrému. Áno, toto je presne ten typ seriálu, ktorý vás núti aspoň na malú chvíľu prehodnotiť, zmeniť a zlepšiť vzťahy, kým sa život vráti do normálu. A to sa vždy počíta.

Sama nechápem, že som tomu udelila tri hviezdičky. Možno preto, že je to v konečnom dôsledku pozitívne a milé. Ale tu je tak nechutne veľa romantiky, až sa príbeh kamsi vytratil.

Fajn nápad, skvelý koniec. Len jedna vec mi vŕta v hlave. SPOILER: "Najedz sa trikrát s lyžicou v dome svojho priateľa a rodičia sa ti vymenia." A ktorého z tých dvoch bol záhradník priateľom? Možno mi niečo ušlo.

Na toto som sa celkom dosť tešila a potešilo. Má to svoje muchy, ale je to slušná jazda pekne v tempe. ( Na Modrú až na kosť to nemá, tam však ide predovšetkým o psychologický aspekt). Talentovaný Do-hwan Woo sa herecky už dávnejšie predviedol. Tu nemal až tak veľmi čo hrať, ale mohol sa predviesť fyzicky a paráda. Boxu neholdujem, ale choreografia bitkárskych scén sa mi veľmi páčila. SPOILER: Asi najviac ma prekvapilo, ako nenápadne a prirodzene sa im podarilo nahradiť jeden ženský aspekt za druhý. To bolo skvelé a prekvapujúce a uvedomila som si to až na konci. (Jasné, veď tá prvá sa do konca seriálu už neukázala a nech dvihne ruku ten, kto ju nečakal).  Dodatočne mi došlo, že v celom seriáli nebola použitá jediná strelná zbraň. Len nože, rozličné náradie, luk a šípky a samozrejme ruky.