Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Animovaný
  • Akčný
  • Sci-Fi
  • Dráma
  • Dobrodružný

Recenzie (102)

plagát

Ainbo: Hrdinka pralesa (2020) 

Svet peruánskej amazónie, vytvorenej v roku 2020 nám nakoniec ponúka celkom jednoduchý príbeh typu cestovanie. Aby som to upresnil, najprv sa nám predstaví dedinka uprostred Amazonskej džungle, potom cesta k prastarej matke korytnačke (alebo tak nejak), odtiaľ sa vydáme do vnútra sopky v ktorej sídli leňochod, ktorý disponuje nejakými kúzelnými mesačnými kamenmi, a odtiaľ späť do dediny. A tam musíme zastaviť zlého démona, ktorý likviduje stromy, ako inak, pomocou veľkých ťažobných strojov. Aj keď takto jednoduchý príbeh nijako nenudil ani nemal nejaké dejové chyby, predsa len potom človek čaká, ako ho zaujmú jednotlivé postavy. A mňa konkrétne postavy celkovo moc nezaujali. Hlavnú hrdinku obvinia zo šírenia zlej kliatby, má v sebe odvahu, nejde jej strieľanie zo šípov, proste tieto klasické veci, ale že by ma to tentokrát zaujalo, bohužiaľ. Ako pozitívum by sa dala brať dvojica dobrých zvieracích duchov, ale len vtedy, ak ste náhodou nevideli Levieho kráľa. Aj napriek tomu, že som animák od Disneyho videl posledný raz asi pred rokom, toho porovnania sa proste zbaviť nedá. Kto náhodou nepochopil, narážam na Timona a Pumbu. Potom ma ešte zaujal ten démon dychtivý po zlate, s nadprirodzeným spôsobom ako sa k zlatu dostať a ako zmanipulovať celý kmeň aby pracoval pre neho. Tú premenu na sivomodré čosi si ale mohli tvorcovia odpustiť. Zbytok buď nezaujal alebo mal potenciál zaujať, no nemali dostatok priestoru. Celý animák mi totiž pripadal, že sa tvorca snaží zaujať animáciou. Tá je kvalitná hlavne čo sa týka stromov a prírody (hlavne na toto sa vsadilo), ľudské postavy mohli byť troška lepšie ale stále sa na to dá dívať. Jasne, leňochod zo sopky nevypadá ako Blesk pracujúci na dopravnom inšpektoráte, ale to neznamená že sa na animáciu nedá pozerať. Možno ten obraz povrchovej bane troška slabý, ale to je tak všetko. Pekne je tu ukázaný tradičný pohreb jednej z postáv. Ono vlastne u tých najnovších filmoch od menších štúdií animácia už nie je slabinou filmu, ale skôr málo zaujímavé postavy. Najlepšie je to vidieť na scéne, keď sa zistí, kto je otcom hlavnej hrdinky, a vy nad tím proste mávnete rukou. Čo je ale dôležité, žiadna z postáv tu nie je na nevydržanie, takže v celkovom súčte spadá film do kategórie priemeru.

plagát

Shrek: Zvonec a koniec (2010) 

No s odpadom som to nakoniec prestrelil, ale ani náhodou nemôžem povedať, že by som bol so štvrtým dielom spokojný. Táto alternatívna realita sa mi totiž páčila ešte menej ako diel tretí, byť u väčšiny je to naopak. Príbeh nudný nie je, má to šťastný koniec, etc. Viac sa rozpíšem u postáv, pretože tam nastáva tá “sranda”. U Shreka je problém to, že jeho konanie na začiatku nie je vôbec sympatické, aj keď sa dá pochopiť že tá “časová smyčka” mu musela dosť liezť na nervy. Potom je to už lepšie, uvedomí si že urobil chybu podpisom lichvárskej zmluvy, obetuje sa za ostatných zlobrov, atď. Oslík asi ako jediný bezo zmeny jak v realite, tak v alternatíve. Z Fiony sa stala veliteľka odboja zlobrov, sama ušla z dračej veže, bojuje za slobodu zlobrov, atď, a v živote nestretla Shreka. A na tom stojí celá zápletka, Fiona sa musí zamilovať do Shreka, aby sa on mohol vrátiť do skutočného sveta. A Shrekovým darčekovým košíkom s pusou na okamžité použitie to samozrejme nepôjde. A až na ten rýchlokurz sebaobrany mi tie pokusy Shreka zapáčiť sa moc vtipné neprišli, ten pokus pri útoku na Klingáča kde Fionu tlači, aby ho pobozkala, sa mi už nepáčil vôbec. Inak ten útok, zhodou náhod sa v jeden deň vydá Klingáč na lov zlobrov, no na tom určite nie je nič podozrivé, že? Ešte by som pochopil scénu s oslíkom s čerstvými waflami uprostred ničoho, ale toto? Samozrejme z toho vyplýva asi jediné pozitívum z alternatívnej reality čo sa týka postáv, a to je viac zlobrích postáv. Pozitívne ma zaujali ešte ten hráč na flaute a záporák s nevýhodnými zmluvami. Potom tu však máme dve veci, ktorým ma tvorcovia vyložene nahnevali a kvôli ktorým dávam slabé hodnotenie. Prvým je môj obľúbený kocúr v čižmách, urobili z neho obézneho kocúra, čo sa rád nechá počesať. Ešte že dostal vlastný film, ktorý je samozrejme omnoho lepší ako tento a predošlí diel Shreka, lebo s týmto by som sa vyrovnával len ťažko. A tým druhým je dračica. Vážení, prvý diel Shreka bol perfektnou paródiou na všetkých tých princov krasoňov, ktorí zachraňujú princezničky z hradov a popritom zmasakrujú drakov, ktorí strážia princezné. Tým, že z dračice spravili zápornú postavu, ma neskutočne nahnevali, lebo tým sa animák dostal na úroveň spomínaných rozprávok o princoch, ktoré vôbec nemám rád, a zo Shreka 4 urobili presný opak prvého Shreka. Ešte sú tu vedľajšie postavy, ktoré ale nemá zmysel rozoberať, pretože mali jednu, dve, tri scény. Celkovo nie je problém v tom, že je to alternatívna realita, tam je vždy potenciál urobiť dobrý film. Problém je, že je to presný opak toho, čo som videl v prvom Shrekovi, byť sú tu nejaké pozitíva, nie je ich však dosť. 30 percent, viac bohužiaľ nie. A piateho Shreka, prosím, nerobte. Pozn. Klingáč je Rampelník v slovenčine.

plagát

Shrek Tretí (2007) 

[spoilery] Po úspechu prvých dvoch dielov Shreka bolo pochopiteľné, že musel vzniknúť aj diel tretí. Lenže aké hodnotenie mám dať animáku, ktorý som ani v detstve nemusel? A ani po nedávnom opätovnom pozretí svoje 30% hodnotenie nemením. Začína to tým, že nám zomrel žabí kráľ, a pretože Shrek nechce vládnuť kráľovstvu Za sedmero horami, vydá sa pre náhradného následníka trónu, Artuša. Týchto prvých cca 20 minút je dôvod, prečo film nespadol do odpadu, lebo až na to drbanie je tam celkom slušný humor. Najlepšie obstála samotná smrť žabiaka, a ešte žabí orchester na pohrebe. Lenže so Shrekovou nočnou morou išlo všetko do hája. Ten sen je totiž zmesou toho najviac nechutného humoru, aký sa dá vymyslieť s kojencami, teda zvracanie, záplava deciek a pod. Worcester ala karikatúra vysokej školy nebola vôbec vtipná, Merlin celkom dosť slabý čaj, tejto pasáži kraľuje hrozná scénka, v ktorej Artuš s plačom prosí Merlina, aby ich premiestnil. Ak to mala byť paródia na uplakané scény, moc sa nepodarila. A scénka, pri ktorej Hook spolu so zlými stromami útočí na Shreka nič moc, hold podobná scéna bola v prvom Shrekovi a bola lepšia. Pasáže s Fionou o moc lepšie neboli. Jediné dve pozitíva boli rekapitulácia života Perníčka a výsluch Pinokia. Po klasickej šablóne s nedorozumením nasleduje divadlo v kvalite zlatej maliny, kde pozitívom sú len tri Shrekove hlášky k divadlu. Nasleduje morálne ponaučenie, že my sme strojcom svojho šťastia a potom záver. Zároveň je film aj o tom, ako sa Shrek zoznamuje s realitou, že bude otcom. Oslík je oslík ako vždy aj keď v predošlých dieloch bol lepší, kocúr to isté čo v dvojke, aj Fiona. Dračica na to, že v dvojke vôbec nebola, tu mala dosť málo priestoru. Zastaví jednu čarodejnicu, chytia ju do siete, zničí Krasoňovi meč a to je všetko. Artuš svojím chovaním slabučko nesympatický, a to by mu človek chcel fandiť. Zbytok neutrál, ešte ma zaujal útok Snehulienky proti stromovej hliadke. Bohužiaľ, oproti prvým dvom dielom došlo k silnému zhoršeniu. Sú tu nejaké pozitíva, avšak iné hodnotenie ako silná jedna hviezdička sa dnes udeliť nedá. Ale aspoň lepšie ako nadchádzajúci diel, ktorý posiela Shreka do hrobu.

plagát

Lichožrúti (2016) 

Hlavnou otázkou divákov je, či sa dokázal najnovší český 3D animák vymaniť z tieňa animačnej pohromy a totálneho nevkusu s názvom Kozí príbeh. A aj napriek zlepšeniu sa ani dnes nekoná prípad, že by animovaná tvorba z českej kotliny obletela svet. Zatiaľ čo samotní lichožrúti boli vytvorení celkom slušne, o ľuďoch, ktorí vypadali ako vystrihnutí z hry pre Windows XP sa to povedať bohužiaľ nedá. Navyše, samotný pán profesor vypadá ako niekto, kto ušiel od Tománkovej tvorby. Čo sa týka prostredia Prahy 21. storočia, zlepšenie tam zaznamenané bolo, avšak aj tak sa to so zahraničnou tvorbou porovnávať stále nedá, a to človek nemusí mať na mysli len tvorbu lampičky, napríklad fínsky 8 rokov starší Sobík Niko bol na tom lepšie. Toľko k animácií a teraz dej. Príbeh o konkurencií dvoch gangov, ktoré okrádajú Prahu o ponožky, vyložene nudný nie je. Problémom je málo vydareného, respektíve dosť nevydareného, slabého humoru. Trebárz “Ó sólé míó” scéna, ktorá je ideálna akurát len na krútenie hlavou. Inak celkovo spev ma vyložene nebavil. Na animák pre deti prekvapia aj trocha drsnejšie scény či množstvo úmrtia bez výraznejšej emócie. Osobne som s tým problém nemal, ale je na zváženie či tam dávať takéto scény. Jedným vyloženým pozitívom je aspoň komplikovaná, respektíve dosť zamotaná zápletka na pomery animáku, ktorá sa inak ako zloženou vetou opísať nedá. Teraz už len krátko k postavám, tie kladné sú troška sympatické, najviac Huhlík, darebák celkom dosť drsný. Ale inak moc veľký záujem o postavy tentokrát nebol. Fraška sa dnes nekoná, ale že by som túžil v poradí štvrtý český animák vidieť znova, to zas nie. Dve pozretia stačili.

plagát

Angry Birds vo filme (2016) 

[spoilery] Tak ako v prípade iných herných adaptácií, ani v tomto prípade som mobilnú hru Angry Birds nikdy nehral, a zrejme ani hrať nebudem. Viem akurát len to, že sa tam z praku vystreľujú vtáčiky na budovy, v ktorých sú prasiatka. Takže ako u iných adaptácií, hodnotenie u mňa závisí výhradne len na kvalite/nekvalite filmu, a nie na tom, o koľko je hra lepšia ako film. Mimochodom, tieto porovnávacie recenzie nemám rád, pretože o kvalite filmu vám to de facto nepovie nič. Z podobného dôvodu nemám rád “Pixar má lepšie animácie” (nikto nemá lepšie animácie ako Pixar). A aký je príbeh? Je jednoduchý, ale až na scénu s močením som sa bavil. Nie som ten typ, čo by pozeral v kuse iba vážne filmové drámy typu Prelet nad Kukučím Hniezdom ako “odborník”, ani by ma to nebavilo. A myslím si, že tento animák o naštvaných vtákoch, ktorým prasatá ukradli nevyliahnuté deti pobaví aj dospelých, a to pomocou žartíkov typu “I love cholesterol” či “Hamnesty International”, aj keď prevažujú vtipy pre deti. A čo sa týka postavičiek, tie som si celkom obľúbil. Či už naštvaného Reda / Ruďáka, troška podozrievavého samotárskeho vtáčika, alebo netrpezlivého, rýchleho a kamaratského Chuckyho / Žluťase. Hlavnú štvorku uzatvárajú Bombas a Terence. Celkovo, až na orla, ktorého som moc nemusel, postavy zabávali. Animácia nie je zlá, len tu sú ľudia oblbnutí dokonalou animáciou tentokrát nie z dielne Pixaru, ale zo Zootropolisu. A v tom, že prasatá kradnú vtákom vajcia by som nič skrytého nehľadal, leda ak by sa náhodou citovali EU politici, čo bol problém vyššie spomenutého Zootropolisu, ale tu sa nič také nedeje. Vo výsledku som spokojný, bez problémov plná paľba.

plagát

Hello, Dolly! (1969) 

Je to majstrovský kúsok z dielne Gene Kellyho, pochádzajúci z doby zlatej éry muzikálov. A musím sa priznať, že sa mi tento muzikál o dohadzovačke Dolly Leviovej páčil viac ako Pomáda z roku 1978. Vo filme sa vraciame na koniec 19. storočia, konkrétne do roku 1890. Spoznávame, ako vypadá malé americké mestečko Yonkers a vtedajší New York. A pochopiteľne nás neprekvapí, že neuvidíme nejaké obrovské mrakodrapy, ktoré sa totiž začali stavať neskôr, napríklad taký Rockefeller center až v roku 1928, v 30. rokoch bol postavený ESB, a podobne. O tom tu však písať nechcem, naopak chcem vyzdvihnúť úžasné tanečné choreografie. Predovšetkým ma prekvapili čašníci zo Záhrady Harmónie. Je totiž neuveriteľné, že im jedlo nespadlo z tácov a že ho dokázali tak vynikajúco servírovať hosťom. Avšak ani ďalšie choreografie nie sú na odpis… A nejak takto by som k tomuto filmu napísal ďalšiu zo série recenzií plných pozitívnych superlatívov. Vlastne, prečo píšem komentár k filmu, ktorý nie je animovaný a ani sci-fi? Čo má toto spoločné s animovanou tvorbou? Vlastne tu ani nebudem dokončovať recenziu, pretože existuje jedna geniálna recenzia, vďaka ktorej tento film nezapadne prachom, a to ani v Amerike 27. storočia plnej smetí. A nestvoril ju žiaden “odborný kritik”, ale posledný lisovací robot na zemi svojim nadšením k tomuto muzikálu. Kto pozná animovanú tvorbu, viac indícií nepotrebuje. Pozn. Tiež patrím medzi tých, ktorí keď počujú “Put on Your Sunday Clothes” a “It Only Takes a Moment”, vidia pred očami iný film.

plagát

Snežný chlapec (2019) 

[spoilery] Celkom ma prekvapuje pozitívne hodnotenie na ČSFD, pretože toto je klasická cestovateľská šablóna. Veď si ten príbeh trošku rozoberme, Yi nájde na streche bytovky, v ktorej žije, roztomilého chlpatého Yetiho. Nasleduje sled udalostí, ktoré ich dovedú do Číny, precestujeme pár miest a vizuálne zaujímavých čínskych úkazov, pamiatok, atď zatiaľ čo nás prenasledujú zlí, potom veľmi ľahko predvídateľné klišé kde nášho Yetiho uväznia kúsoček z kúsočku cesty pred samotnou najvyššou horou tohto sveta, potom záchrana, a hurá domov. Príbehovo ma to teda moc neohúrilo ani nenahnevalo. Pri postavách je problém ten, že sa tvorcovia podľa mňa príliš spoliehajú na roztomilosť Everesta (tak nášho Yetiho nazvali), pretože ostatné kladné postavy moc nezaujali. A jedna postava akokoľvek roztomilá film neutiahne sama. Ale deťom do 12 rokov to stačiť bude. U záporákov som sa bál, aby som sa nedočkal variácie filmu Hore s hrdinnou doktorkou, ktorá sa postaví proti zlému starému pánovi, čo túžil skúmať Yetiho v poslednej možnej chvíli. A ako to scenáristi z Dreamworksu vymysleli? Proste v polovici filmu prehodili úlohy, Burnish si pri moste uvedomí že naše kladné postavy celý čas Yeti chráni a z doktorky urobíme obchodníčku s exotickými zvieratami čo trpí zoofóbiou. No nie presne toto, ale túžila predať neznámej osobe vypchatého Yetiho. Takže aj postavovo ma to moc nezaujalo. Hudba zlá nebola, tvorcovia vsadili na husle a scénka pri Budhovi bola celkom pekná. Inak sme dali Yetimu také schopnosti, že sa môže zaradiť po bok Thora, Iron Mana a podobných, no ktorý z nich vie produkovať kvety či ovplyvňovať počasie? A nezabudol som ani na surfovanie po vlne. Nie vodnej vlne, ale pôdnej, a to poriadne veľkej. A práve spomenutím týchto superschopností, byť obmedzených na území Číny, svoj koment končím.

plagát

Astroboy (2009) 

Jediné, čo sa mi tu naozaj nepáčilo, bola tá idiotská scéna s jednookým emzákom na úplnom konci, tú si vážne mohli odpustit vzhľadom k tomu, že sme mali už aj tak dosť zdemolované Metrocity a zrazu príde toto. Ale ani po 3 zhliadnutiach na Filmbox Premium ma nenapadá nič, čo by film zrazilo na 3 hviezdy či nedajbože menej. Animácie mi prišli až na tú trávu na malé štúdio celkom slušné. To, že mal Wall-E krajšie odpadky v žiadnom prípade neznamená automaticky animáciu Kozieho príbehu, od tohto zverstva je animák na svetelné roky vzdialený. U postáv sa nakoniec nestalo, že by som s nejakou začal vysoko sympatizovať, a že by mi nejaká liezla na nervy, to tiež nie. Postavy robotov slúžia prevažne na pobavenie detí, ale toto je animák a nie Shawshank, takže kritika nie je na mieste. Tie čistiace prostriedky aj spôsobili mierne pousmiatie. Čiže celkovo ide o priemer, ale je to zaujímavý priemer. Fekálny humor absentuje. Príbeh zaujal skôr v prvej polovici, také objavovanie schopností a svet pod Metrocity. Alebo vzťah medzi otcom a robotickým synom, aj keď nie je najlepšie spracovaný. Tá druhá je boj Astra s modrým jadrom proti robotovi s červeným jadrom, čiže typická superhrdinská šablóna. Inak tu vytvorený svet je celkom zaujímavý, tie dve jadrá tiež celkom zaujímavá téma. Len nie som moc fan do superhrdinskych filmov, aj keď sme tu mali “superrobota”, čo je oproti WW a ďalším lietajúcim pohromám príjemná zmena. Avšak animák na 60% toto fakt nie je.

plagát

Kozí príbeh - Povesti starej Prahy (2008) odpad!

Z prvého pokusu o český 3D animovaný film budú mať deti nočné mory. A vhodné to nie je ani pre dospelé publikum. Animáciou sme sa dostali dozadu minimálne o 10 rokov, a to porovnávam len s malými štúdiami. Jedine kostra hrajuca na klavíri animačne celkom išla, to však prekvapivo nie je na filme najhoršie. Čo sa týka postáv a príbehu, myslím si, že tento komentár od iného užívateľa dostatočne vystihuje túto problematiku. Nesmiem zabudnúť na režisérske nápady a inovácie, respektíve fantáziu. Režisér Ján Tománek do svojho výtvoru pridal veci, ktoré by žiaden racionálne uvažujúci režisér do animáku pre deti nikdy nedal. Ako prvé: U Psieho veličenstva som sa sťažoval, že tam bol naznačený pokus o znásilnenie. Tu už ide do tuhého, vo filme je SEX! Síce len pár sekúnd pod perinou, no aj tá krátka scéna je totálne nevhodná. Je mi ľúto rodičov, ktorí vzali deti v dobrom úmysle na toto do kina a ktorí museli svojim deťom potom doma vysvetľovať, čo tam Máca s Kubou robili. Kritika cirkvi je tu zobrazená takým spôsobom, že to urazí aj ateistu. Dieťa to samozrejme nepochopí. Máca klince schováva v priestore medzi svojimi melónmi. Vlastne všetky pražské baby v 14. storočí poznali silikónové implantáty, pekne to vôbec nevyzeralo. To chlpaté čudo bolo čo? Tento mimochodom maskot animačnej spoločnosti otravuje každú chvíľu. A čo robil bežný pražák v 14. storočí? Podľa filmu len chlastal, chlastal a chlastal, snáď okrem Hanuša. Autor ani nevie vytvoriť napätie keď tam ukázal kovovú trubku, takže už aj jedinci so záporným IQ vedeli, aký bude mať film koniec. Čo je smutným dôsledkom tohto animáku, je predstava ľudí, že všetky európske, národné či animáky vzniknuté mimo Pixar, Disney či Dreamworksu vypadajú takto, respektíve sú tejto kvality. Toto samozrejme nie je vôbec pravda, minimálne 95% (tvrdím si povedať že 99%) animákov od malých či európskych štúdií má lepšiu animáciu, príbeh, a vlastne všetko čo vás napadne. Pozrite si napríklad fínskeho Sobíka Nika, ktorý je tiež z roku 2008 a animačne je niekde úplne inde. Toto porovnávanie je umocnené tým, že autorovi chýba akákoľvek skromnosť a svoje dielo prirovnal k Pixaru. Nie, toto na Wall-eho nemá ani náhodou, ani na tie prvé krátkometrážne Pixarovky z 80. rokov. Videné zo študijných dôvodov na Déčku dňa 26.03.2022 so začiatkom o 09:10 hodine (to len keby niekoho napadlo že som film nevidel). Hold keď plánujete hodnotiť a komentovať prevažne animované filmy, tomuto sa nevyhnete. A zrejme sa nevyhnem ani pokračovaniu, ktoré zrejme nie je o nič lepšie. Dúfam, že táto kozia sága nebude jediným českým 3D animovaným výtvorom a že zlaté české ručičky ešte dokáže vytvoriť niečo, čím by ohúrilo svet.

plagát

Hurá na futbal (2013) 

Poslednou dobou sledujem piatočné animáky na TV Seznam. No a ten minulý pricestoval z ďalekej Argentíny, kde je futbal národným športom, ak nie niečo viac. Hneď začnem postavami. Tie sú také neutrálne, nevýrazné, nenahnevajú a ani nenadchnú, okrem zápornej postavy, čo je snad ten najväčší narcis a sobec, akého som v animákoch kedy videl, a od začiatku je absolútne nesympatický. Samotní panáčikovia z olova pobavia skôr detské publikum, na mňa už nejak nefungovali. Príbeh najviac zaujme na začiatku pri stolnom futbale a potom až konečný zápas. Potom človek nemá problém udržať pozornosť až po smetisko (vrátane), no ten cirkus mi prišiel až slabo nudný. Nie že by ste pri nej vypínali televízor / odchádzali z kina, ale priestor  je tam venovaný panáčikom a mňa tie scény moc nebavili, nebola tam žiadna výrazná scéna. Pasáž v laboratóriu by stála za to v nejakom sci-fi detektívnom animáku, tu to moc nepasovalo a akurát to odíde do zabudnutia, čo je troška škoda. Pasáže v dome nesympatickej futbalovej Superstar s “abstraktným umením” nudili a ten narcizmus v podobe sôch zachytávajúcich záporáka v pózach známych sôch to isté. Skôr vám ten narcizmus pomaly začne liezť na nervy. Potom sa dostaneme k samotnému zápasu, zo začiatku… Najlepšie to vystihol manažér. O chvíľu však ten zápas záujme, aj tí olovení futbalisti dostanú pre mňa zaujímavé scény. Animácia je tu celkom slušná a v žiadnom prípade to nie je slabá stránka filmu len preto, lebo odpadky nevypadajú ako od Wall-eho. Tou je ta pasáž v cirkuse a narcistický záporák. Premýšlal som, či dať silné tri či slabé štyri hviezdy, ale za ten záver s otcom a synom, za ktoré by sa nemuselo hanbiť žiadne väčšie štúdio, budem ústretovejší.