Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Animovaný
  • Akčný
  • Sci-Fi
  • Dráma
  • Dobrodružný

Recenzie (102)

plagát

Slovania (2020) (seriál) 

[mierne spoilery] Rozhodol som sa k najdrahšiemu slovenskému seriálu zahodiť pôvodných dvanásť komentárov, a napísať tu jeden súhrnný. A to aj napriek tomu, že som sa tejto tvorbe po 28. októbri 2021 prestal venovať. Vizuál vytvorený ukrajinskými lesmi, a vytvorené kulisy sú na slovenskú produkciu slušné, a taký pohreb v slovanskom prostredí je pekne spracovaný. No nie vždy sa tvorcom podarí vytvoriť atmosféru, príkladom jest poprava. No na Hru o Tróny to, samozrejme, ani zďaleka nemá. Preto ma mrzí, že si tvorcovia neodpustili prirovnanie k vyššie uvedenému seriálu, pôsobí to ako zbytočná provokácia. Historická vernosť je na tom horšie. Spomína sa tu „čínsky oheň“, ktorý sa do Európy začal šíriť až v trinástom storočí, a mandle, ktoré Slovania v 6. storočí rozhodne nepoznali. Človek sa obával, aby sa nedočkal scény, kde si Slovania v kotlíku varia bryndzové halušky. Výraz „Frankia“ radšej ani nejdem rozoberať. Príbeh sa viac-menej sústreďuje do dvoch hradísk: Furenau a Veľký Stôl. Vo Furenau je divák akurát svedkom Maštalírovej krutovlády. Príkladom budiž zabitie muža nejakej žene, aby si mladý mohol nejakú zobrať za ženu. Scény sú na slovenské pomery drsné, no pre diváka nezaujímavé. Zaujímavejší príbeh sa odohráva vo Veľkom Stole, kde sa bylinkárka Draha pokúša uzdraviť neznámeho, na tráve ležiaceho človeka s amnéziou, ktorého pomenujú Vlad. Bude však musieť čeliť nedôvere zo strany obyvateľov Veľkého Stola. Draha sa medzitým učí mágiu, a to napriek tomu, že jej macocha chce z nej typickú slovanskú ženu. Obe hradiská budú musieť pritom čeliť hrozbe zo strany Avarov. Celkové tempo príbehu v oboch hradiskách je však pomerne pomalé. Jeden diel sa rieši poprava, v ďalšom je divák celý diel v napätí, či je Drahina panenská blana preťatá. Prvé akčné scény s avarmi prichádzajú až s piatym dielom, a sú... Povedzme že typicky slovenské. Aj keď, záverečná bitka v poslednej epizóde rozhodne nebola zlá. Okrem toho sa divák dočká aj erotických scén, taký slnovrat nemal od ratingu 18 ďaleko, a mágie. Čo sa týka mágie, tak tej je zo začiatku seriálu poskromne, dočkáme sa začarovania jednotlivých postáv, no ku koncu to začne rásť priam exponenciálne. Zároveň sú pri magických scénach vidieť hranice slovenského CGI. Viem, že je to slovenský seriál, a taká Morena bola spracovaná celkom dobre, no taký „svätožiar“ Bohdana, starešinu Veľkého Stola, pôsobí komicky. Súboj žrecov ani nespomínam. Zároveň nie sme príliš svedkami tréningu Drahy, takže jej prvé stretnutie s Avarmi pôsobí ako súboj Rey s Kylom zo siedmej epizódy SW. A následné dialógy medzi Drahou a Čaradom (žrec Veľkého Stola, experimentujúci s temnou mágiou (má to aj svoj názov, no ten si nepamätám)) pôsobia ako dialógy medzi Kylom a Rey zo sequelu SW, čo je ešte umocnené smrťou Čaradovho otca, ktorého, ako tušite správne, sám Čarad zabil. Z postáv by som ešte spomenul Zubatého, ktorý tam je ako komická vložka. Vzhľadom k ratingu 15+ a temnejšej atmosfére seriálu mi to prišlo detinské a nevhodné. Čo sa týka konečného hodnotenia, vidím to ako priemer na hrane kvalitnej a nekvalitnej tvorby, avšak názor si po pozretí seriálu spravte sami.

plagát

Zoo Wars (2018) odpad!

(spoilery) Najhorší sci-fi animák, aký som mal tu česť (alebo smolu) vidieť. Sedem a pol milióna pozretí a iba 80 lajkov na youtube (ku 16.02.2024) ma malo varovať. Avšak zvedavosť bola silnejšia... Animácie pripomínajúce počítačové hry z 90. rokov, neustále opakujúce sa sekvencie scén, dokonca aj úvodné titulky v štýle SW nám tvorcovia dopriali. Aj postavy si "požičiali" zo SW, pričom hlavná postava má podobné meno, ako Luke (Nuke). A áno, aj príbeh samotný je zo SW, dokonca pomiešaný s Matrixom, a k tomu absurdný obrat a záver. Pretože som ešte nevidel, aby zlú myš, všemocného záporáka, ovládajúceho temnú stranu "omáčky", zneškodnila vyvolená BĹCHA, pomocou šteklenia a hryzenia.

plagát

Elliot: Najmenší sobík (2018) 

(spoilery) V hlavnej dejovej linke sa Elliot, poník prezlečený za soba, zúčastní sobej súťaže, aby sa stal členom sobej letky Santa Clausa. Klišé s odhalením jeho totožnosti mi vadilo najmenej, pretože súťaž samotná ani nedôjde do konca. Skutočne, po dvoch disciplínach nastáva súboj medzi sobmi a mechanizovanými sánkami... a vlastne ani to nie. Škriatok, ktorý je za mechanizáciu severného pólu, vyrobí aj "prístroj na výrobu počasia"?, naozaj neviem, čo to bolo a aký to malo účel. Ten stroj nastaví tak, aby miesto snehu vyrábal tornáda. A na zastavenie prístroja je nutné stlačiť núdzový vypínač. A na farme, odkiaľ pochádzajú naši hlavní hrdinovia nastáva súboj medzi zvieratami z farmy a mäsiarkou. Bohužiaľ, mimo záber. Vo filme nebol nikto, s kým by som sympatizoval. Humor nefunguje. Vážne, požieranie plechovky na mňa nefunguje, a to nie som moc náročný. A to ešte nekomentujem schopnosť lietať. Žiadne vrodené predispozície, zjeme kúzelný koláčik a vieme lietať. Miesto tohto si radšej pozrite Sobíka Nika, ktorý má lepšie postavy, príbeh a aj animáciu, a to je o 10 rokov starší ako toto.

plagát

Zpátky do divočiny (2021) 

[spoilery] V animáku pôvodom z Austrálie, o jedovatých austrálskych zvieratách, by som očakával, že sa tu bude dávať dôraz na ich ochranu, a na ochranu jedinečnej austrálskej prírody. Preto som ostal v šoku, keď hlavní hrdinovia vypustili z klietky invázne druhy, konkrétne zamilovaný pár ropúch obrovských, pod zámienkou „V klietke nemôže byť nikto šťastný“. A teraz v tom, prosím, nehľadajte rasizmus / xenofóbiu / whatever, ide mi len o ochranu prírody. Každý rok dáva Austrália nemalé financie na zastavenie šírenia, či odchyt inváznych druhov, či už ide o králiky, líšky alebo práve ropuchy. Ropuchy sú škodlivé v tom, že čokoľvek, čo ich ochutná, uhynie (ich pokožka je kokteil toxínov), čím dochádza k vymieraniu pôvodných austrálskych predátorov. Zo záverečnej scény, kde naši hrdinovia zažívajú kopec srandy s obrovským potomstvom vypustených ropúch, bude naozastný milovník austrálskej fauny akurát krútiť hlavou. A z nechutného francuzáka zamilovaných ropúch (samec a samica keby niečo) mi bolo doslova na vracanie. Teraz k postavám. Hlavná štvorica had + škorpión + jašterica + pavúk je síce v pohode, no animáku to nepomôže. K našej štvorici na nechcene pridá koala. Ten disponuje snáď všetkými negatívnymi vlastnosťami, aké môže človek mať, a sú dohnané do takého extrému, že by ste tú koalu pri prvej príležitosti poslali na onen svet. Dokonca ani jeden z našich hrdinov to nevydrží, no nemá to fatálne následky. Gratulujem, po Rey zo sequelu SW najviac nesympatická postava, na akú som vo filmovom svete narazil. To, že časom zmení charakter, môj názor nezmení. Samotný príbeh začína tím, že sú naše zvieratká prezentované v ZOO Sydney ako monštrá, beštie, netvory, proste bulvár. To dostane našu hadiu hrdinku do depresie, a tak sa rozhodnú utiecť. A potom je to už len presun od bodu A do bodu B, tam im niekto pomôže / poradí, potom presun do bodu C atď., pričom ich prenasleduje chovateľ jedovatých tvorov zo ZOO. Zaujala ma reakcia ľudí na prítomnosť jedovatých tvorov, ktorá bola absolútne neprirodzená. Miesto úteku s krikom na našich hrdinov nebojácne útočia kabelkami, kusmi dreva, kabátmi, ... Ďalej si tvorcovia neodpustili fekálie, síce len jedna scéna, no absolútne nechutná. Záverečné odhalenie, že im celú dobu mimo záber pomáhala pani krokodílová zo ZOO (mená si nepamätám) pôsobí vzhľadom na to, čo som videl, absolútne nedôveryhodne. Na záver, ak ste milovníkom austrálskej fauny, tento film si rozhodne nepúšťajte. Zatiaľ čo Pripojení ma bavili, tak z tohto som bol znechutený.

plagát

Krajina dávnych vekov (1988) 

[spoilery] Niekoľko desiatok miliónov rokov pred naším letopočtom muselo 5 malých rôznych dinosaurov spojiť svoje sily, aby prekonali nástrahy, ktoré ich čakali pri putovaní do Veľkého údolia, kde by sa opäť stretli so svojou rodinou či druhmi. Či už boli nástrahy spôsobené vytváraním kontinentov, prítomnosťou ostro-zubých dinosaurov, alebo ich vlastnými negatívnymi charaktermi, bez vzájomnej pomoci by ani jeden z dinosaurov nedošiel do cieľa. Na prvý pohľad jednoduchý príbeh o sile priateľstva a viery, ktorý ale Dinosaurov od Disneyho prekonáva či už zábavnosťou a pútavosťou príbehu, viac sympatickými postavami alebo historickou presnosťou.

plagát

Vladárova nová tvár (2000) 

Animák z prostredia juhoamerických Ánd, Vladárova nová tvár (český názov Není král jako král) dokazuje, že 2D animáky ešte nepatria do koša. A to tu nemáme nejak extra komplikovaný príbeh. Na začiatok je potrebné sa zoznámiť s Kuzcom, celkom sebeckým vladárom, ktorý si v podstate vládne ako chce. Netuší však, že Izma, jeho sekretárka, túži vládnuť miesto neho. Keď Kuzco Izmu vyhodí, tak sa ho Izma rozhodne otráviť. Pri večeri nič netušiaci Kuzco vypije víno obohatené nie o jed, ale o výťažok z lamy. Ten ho premení na lamu. Následne sa dostane k obyčajnému dedinčanovi Pačovi. A aby sa premenil späť na človeka a zároveň sa zbavil hrozby zo strany Izmy a jej milého sluhu Kronka, musí sa nielen zbaviť sebectva a namyslenosti, ale aj začať ľuďom dôverovať, či sa naučiť s nimi spolupracovať. V podstate jediná vec, ktorá stačila na to, aby mal animák u mňa úspech, boli luxusné filmové hlášky. Či už zo strany Kuzca “žijúci dôkaz existencie dinosaurov” alebo Kronka “Kuzcov jed. Jed pre Kuzca. Jed špeciálne vytvorený pre Kuzca.”. Nie je veľa filmov, kde by bola tak luxusne vysoká koncentrácia vtipných filmových hlášok ako práve v tomto animáku. Aby som to zhrnul, nemám tu čo kritizovať. Ani príbeh, ani animáciu, ani postavy. Naopak, musím povedať, že ma animák milo prekvapil, a na 95% sa bez problémov vytiahne. Prípadný hraný remake animáku by ma moc nepotešil.

plagát

La Rosace Magique (1877) 

Toto je zrejme prvá séria snímkov, ktoré boli premietané v praxinoskope francúzskeho vynálezcu Émila Reynauda. A na rozdiel od tri roky staršieho pozorovania prechodu Venuše, v tomto 6-sekundovom “animáku” okrem animácie nič nie je. Žiadny dej, žiadne postavy, ani nejaké náznaky dokumentárneho filmu. Len animácia v podobe cyklicky sa opakujúceho pohybu čiar v tvare štvorlístku z okraja snímku do jeho stredu, pričom zo stredu vychádzajú k okrajom nezreteľné kružnice. A pretože animáciu na animákoch takmer nikdy hviezdičkami nehodnotím, ostáva toto dielo bez hodnotenia.

plagát

Super medvěd (2017) 

Nie moc vhodný pokus upozorniť detských divákov na problém s chytaním divo žijúcich zvierat a ich následným predajom na čiernom trhu. Pretože ja osobne nepovažujem za vhodné, aby 80% animáku tvorili zábery na uplakané, sklamané a uväznené zvieratká v klietkach, prípadne scénami, pri ktorých nejaká postava zlyhá. A ten zbytok tvorila špiónska akcia, ktorá akoby do filmu vôbec nepasovala, no spolu so psím agentom, a jeho sci-fi hračkami, je to jediné pozitívum vo filme, takže preto tá jedna hviezda. Inak príbeh jednoduchý, divo žijúcemu medveďovi unesú syna a aby ho mohol zachrániť, musí sa spojiť so psím agentom, ktorý pašerákov zvierat už nejaký čas sleduje. A zatiaľ čo psíkovi aj troška fandíte, medveďa by ste za jeho namyslené, totálne nesympatické chovanie najradšej prefackali. Ďalšie postavy, či už ľudské alebo zvieracie, mňa osobne nijak nezaujali. A celé toto je korunované ešte slabšou animáciou, než akú som videl v Ľadovej sezóne. Zrejme kvôli nej sa odohráva väčšina príbehu v nočných hodinách. Ďalej to tu nemá cenu pitvať. Nedávam často animákom tak zlé hodnotenie, no tu to nejde inak, a len vďaka psiemu agentovi sa toto neutopilo v odpade.

plagát

Axel a tajomstvo planéty Kepler (2017) 

[spoilery] Vzhľadom k hodnoteniu na ČSFD, aj keď film ohodnotilo zatiaľ len 20 užívateľov, som čakal niečo horšie. A popravde, zo začiatku som hodnotenie moc nechápal. Je tam síce eko-téma, aby sme nevydrancovali prírodné zdroje do poslednej kytičky, k tomu Axel je troška “zlobivý”, no od odpadu to malo ešte dosť ďaleko. Kameň úrazu bol, aj na mňa, príliš ľahko predvídateľný pribeh. Kdesi vo vesmíre sa nachádza planéta Kepler, a na nej kedysi rástli kvety života. Lenže prišli pozemšťania z planéty Zem a celé to tam vydrancovali do takej miery, až sa z planéty stal Tatooine. Našťastie, posledný materský kvet života jeden z pozemšťanov ukryl kdesi do vnútra sopky, kde sa následne vytvorila oáza. Trojica mladých obyvateľov Kepleru, Axel, Gaga a Bono sa rozhodnú posledný kvet nájsť, aby mali nejakú nádej obnoviť biosféru na planéte. Proti nim stojí mnoho nástrah, predovšetkým King Baba. Pozemšťan, ktorý chce vládnuť Kepleru. Mimochodom jediný vlastník semienka kvetu života, ktorý mu však ukradnú 4 zelené príšerky, tunajšia obdoba mimoňov. Tie prinesú semienko života niekomu v robotickom obleku, ktorý chce využiť energiu z kvetu života na vytvorenie červej diery, pomocou ktorej by sa dostal preč z Kepleru. Našťastie pre malých hrdinov, pomôže im doktor s korytnačím pancierom (meno som si bohužiaľ nezapamätal), ktorý sa rozhodol zradiť zlého kráľa a pomôže malým hrdinom nájsť oázu s kvetom života. V noci, deň pred pokusom nájsť vo vnútri sopky kvet života, majú Axel a doktor rozhovor, pri ktorom si predstavujú vodu, mimochodom celkom pekný. Doktor zároveň doslova povie, že nie je z planéty Kepler, ale z planéty, kde je plno vody. A že sa chce vrátiť. Zbytok filmu si už asi viete domyslieť. Dúfal som aspoň v to, že posledný kvet života nedopadne ako stromček z Avataru, a že z toho nebudú uplakané scény. Žeby ma aspoň v tomto animák prekvapil. Samozrejme, až na jeden výhonok bude celá oáza zdevastovaná. A tak je na Axelovi, aby zachránil nielen ten jeden výhonok, ale aj samotnú planétu. Energia potrebná na vznik červej diery, by totiž Kepler zlikvidovala. Čo ešte animák ťahá dolu, sú zbytočné zelené prdy spomínaných zelených príšeriek. Ani tá diskotéka na oslavu výhry v závode konanej King Babou, do ktorého sa naša trojica omylom a zhodou náhod dostane, sa mi nepáčila. Škoda tohoto, pretože nápad nie je vyložene zlý, byť je to len púštna planéta a planétu obýva len jeden druh hranatých oranžových stvorení. Na rozdiel od Špiónov som tentokrát z čínskej tvorby nadšený nebol, no na trochu lepší priemer to stačí. 55% Pozn. Až neskôr mi došlo, že tie kvety sú “vypožičané” z Avataru.

plagát

Vzpoura hraček (1946) 

A tento krátky bábkový film dokázali zlaté české ručičky stvoriť pred takmer 80 rokmi. Začína to v hračkárstve, kde si v pokoji výrobca drevených hračiek vyrába drevenú figúrku zosmiešňujúcu Hitlera. Esesák náhodne prechádzajúci okolo vidí v okne podozrivý tieň. Preto esesák do dielne vtrhne, pričom hračkár je nútený utiecť a Hitlera hodí do pece. Esesák si prezerá prázdnu dielňu, pričom odhadzuje a odkopáva hračky, kope do konzerv od farieb, či dokonca šlape na hračky. Prezerá si aj drevenú truhlicu, pričom na jeho hlavu spadne veko truhlice. Keď sa esesák spamätá, nečaká ho nič príjemné, pretože české hračky si takúto nečakanú návštevu neželali. Ako prebieha samotný boj, rozoberať nebudem. Len napíšem to, že by mohla bez problémov konkurovať podobnému boju od lampičky. Samotné drevené hračky krásne a sympatické. Esesák skvelo zahraný. Škoda, že súčasná česká, či už bábková alebo animovaná tvorba nedosahuje takejto kvality, akú má Vzbura hračiek. A pritom je aj na Vzbure vidieť, že česi takéto filmy vedia tvoriť. Ja som spokojný, animák dokázal vytvoriť úsmev na tvári. 95%.